Uzavretie pracovného pomeru s päťdesiatym zamestnancom si teda podnikateľ v zmysle súčasnej právnej úpravy dôkladne premyslí, nakoľko mu v neskoršom období, keďže sa počet zamestnancov posudzuje ako priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok, môžu vzniknúť nemalé finančné náklady.

Výška príspevku zamestnávateľa na rekreáciu zamestnanca

Zamestnávateľ je podľa zákona povinný prispievať zamestnancovi vo výške 55 % výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Maximálnu sumu pritom dostanú len tí zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa pracujú na plný úväzok. Zamestnancovi, ktorý pracuje na polovičný úväzok, musí zamestnávateľ prispieť na rekreáciu maximálne vo výške 137,50 eur za kalendárny rok.

Po novom sa má uvedená povinnosť týkať všetkých zamestnávateľov, teda aj minimálne 142 000 mikro a malých podnikov, ktoré stanovením hranice počtu zamestnancov (49 a viac) získali podľa pôvodne schváleného znenia zákona výnimku, a príspevok na rekreáciu svojim zamestnancom mohli, ale nemuseli poskytovať. Celkový počet dotknutých mikro a malých podnikov však môže byť ešte oveľa vyšší, nakoľko uvedený počet subjektov predstavuje len tú podmnožinu mikro a malých podnikov, u ktorých vieme s určitosťou povedať, že zamestnávajú minimálne jedného a maximálne 49 zamestnancov. Najmä v prípade fyzických osôb-podnikateľov nevieme presne zistiť, aké percento z nich zamestnáva čo i len jedného zamestnanca.

Povinný príspevok na rekreáciu aj pre zamestnancov mikro a malých podnikateľov

Podľa údajov poskytnutých Štatistickým úradom SR (ŠÚ SR), ktoré pochádzajú z Registra organizácií (RO) a sú aktuálne k 31.7.2019, podniky zamestnávajú v kategórii 0 – 19 zamestnancov celkovo 403 199 pracujúcich a podniky v kategórii 20 – 49 zamestnancov celkovo 241 417 pracujúcich. Fyzické osoby-podnikatelia (t. j. živnostníci, slobodné povolania a samostatne hospodáriaci roľníci) zamestnávajú celkovo 78 880 pracujúcich. Celkovo tak v RO v kategórii mikro a malých podnikov, vrátane zamestnancov fyzických osôb-podnikateľov, figuruje 723 496 zamestnancov.

Z prieskumu firmy Profesia, s. r. o., ktorý vykonala prostredníctvom ich mzdového portálu Platy.sk začiatkom roka 2018 na vzorke 10 450 Slovákov, vyplynulo, že iba 46,10 % opýtaných pracuje u svojho zamestnávateľa viac ako 24 mesiacov, čo je zároveň podmienkou pre uplatnenie príspevku na rekreáciu zo strany zamestnanca. I keď reprezentatívnosť vzorky nebola v tomto prípade overená, z dôvodu absencie oficiálnych dát môžeme toto percento pre naše účely použiť ako odhad skutočného percenta pracujúcej populácie, ktoré pracuje u svojho zamestnávateľa viac ako 24 mesiacov. Odhadovaný počet zamestnancov, ktorým vzniká nárok na príspevok na rekreáciu, teda predstavuje približne 333 532.

Minimálne náklady až vo výške 89,1 milióna eur

Z dát ŠÚ SR za posledný kvartál roka 2018 zároveň vyplýva, že 94,34 % všetkých pracujúcich v SR pracuje na plný úväzok. Na základe vyššie uvedených predpokladov odhadujeme, že celkový počet pracujúcich viac ako 24 mesiacov u toho istého zamestnávateľa s plným úväzkom predstavuje 314 653 zamestnancov. Všetci títo zamestnanci budú mať podľa nového návrhu nárok na príspevok na rekreáciu, čo znamená, že zamestnávateľ im bude povinný prispieť až do výšky 55 % oprávnených výdavkov na rekreáciu, maximálne do sumy 275 eur za kalendárny rok. Pre účely nášho výpočtu predpokladáme, že každému z oprávnených zamestnancov bude zo strany zamestnávateľa poskytnutá maximálna výška príspevku. Odhadované náklady zamestnávateľov z kategórie mikro a malých podnikov za zamestnancov na plný úväzok pri vyššie uvedených predpokladoch predstavujú 86 529 575 eur.

K tejto čiastke však musíme pripočítať aj náklady vznikajúce zamestnávateľom za zamestnancov, ktorým po novom vzniká nárok na rekreačný poukaz a ktorí pracujú na menší ako plný úväzok. Pre účely nášho výpočtu predpokladáme, že zvyšných 5,66 % pracujúcich sú zamestnaní na polovičný úväzok, čo predstavuje celkovo 18 877 zamestnancov. Zároveň predpokladáme, že každému z týchto zamestnancov bude zo strany zamestnávateľa poskytnutá maximálna výška príspevku, a to 137,50 eur. Odhadované náklady zamestnávateľov za zamestnancov na polovičný úväzok pri vyššie uvedených predpokladoch predstavujú 2 595 588 eur. Celkové odhadované náklady zamestnávateľov z kategórie mikro a malých podnikov za všetkých zamestnancov pri vyššie uvedených predpokladoch teda predstavujú 89 125 163 eur.

Dôvody prijatia navrhovanej zmeny príspevku na rekreáciu pre všetkých

V dôvodovej správe k novele zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorá bola predložená do NR SR len pár mesiacov po účinnosti novely, ktorou sa príspevok na rekreáciu zamestnancov a povinnosti zamestnávateľov s tým spojené do zákona zakotvili, predkladatelia uvádzajú, že „vnímajú vzniknutú nerovnosť medzi jednotlivými zamestnancami na základe počtu zamestnávaných zamestnancov ich zamestnávateľom“. Vzhľadom na uvedený argument, ako aj tvrdenie, že zavedenie tohto inštitútu okamžite prinieslo očakávaný pozitívny dopad na domáci cestovný ruch, sa predkladateľ rozhodol rozšíriť túto povinnosť na všetkých zamestnávateľov, t. j. bez ohľadu na počet zamestnancov, so zachovaním podmienky nepretržitého trvania pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa minimálne 24 mesiacov.

Už v roku 2018 boli podnikatelia oslobodení od duplicitného predkladania výpisu z listu vlastníctva a z obchodného a živnostenského registra. Od roku 2019 zaniká povinnosť predkladať orgánom verejnej moci výpis z registra trestov za účelom preukázania bezúhonnosti. Táto zmena sa opiera o všeobecnú klauzulu v zákone o e-Governmente, v zmysle ktorej je neúčelné, aby sa orgánom verejnej moci preukazovali skutočnosti, ak si tieto orgány môžu dané skutočnosti preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich činnosti.

Zmena vychádza z novely č. 177/2018 Z. z. zákona proti byrokracii.

2. Zníženie sadzby DPH na ubytovacie služby z 20 % na 10 %

Cieľom 10 % zníženia sadzby DPH na všetky typy ubytovacích služieb je najmä predpoklad zvýšeného dopytu po ubytovacích službách na území SR a s tým súvisiaci rozvoj cestovného ruchu.

Medzi ubytovacie služby patria:

a) hotelové a podobné ubytovacie služby,
b) turistické a ostatné krátkodobé ubytovacie služby,
c) prevádzka táborísk, rekreačných a dovolenkových kempov,
d) ostatné ubytovacie služby (ubytovacie služby v študentských domovoch alebo internátoch, služby v izbách alebo ubytovacích jednotkách v ubytovniach pre robotníkov a iné).

Zmena vychádza z novely č. 323/2018 Z. z. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

3. Zvýšenie motivácie vstupu malých zamestnávateľov do systému duálneho vzdelávania

S cieľom zatraktívniť duálne vzdelávanie sa zavádza príspevok zamestnávateľom na kompenzáciu časti nákladov na realizáciu duálneho vzdelávania pre veľký podnik za každého žiaka vo výške 300, resp. 700 €, pre malý a stredný podnik až 1000 € za každého žiaka s učebnou zmluvou v roku, kedy prvýkrát začal poskytovať praktické vyučovanie.

V prípade zamestnávateľov sa výrazným spôsobom znižuje administratívna záťaž v podobe odstránenia lehôt na podanie žiadosti o overenie spôsobilosti, nahradenia predloženia dokumentov čestnými vyhláseniami, ako aj odstránenia povinnosti podrobiť sa ďalšiemu overovaniu spôsobilosti pri navýšení počtu žiakov v systéme duálneho vzdelávania.

Zároveň sa zvyšuje podiel výkonu praktického vyučovania u iného zamestnávateľa, čo pomôže najmä MSP, ktoré nemajú vlastné kapacity na splnenie materiálno-technického a priestorového vybavenia alebo personálneho zabezpečenia výkonu praktického vyučovania. Dochádza k vypusteniu vzorových učebných plánov a vzorových učebných osnov zo zákona a k ich nahradeniu školskými vzdelávacími programami, ktoré budú vypracúvané v spolupráci strednej odbornej školy a zamestnávateľa.

Zavádza sa tiež inštitút podnikovej školy, ktorej cieľom je podporiť zamestnávateľov, ktorí sú zriaďovateľom strednej odbornej školy a pripravujú si v rámci tejto školy svoje budúce pracovné sily alebo ich pripravujú pre iných zamestnávateľov.

Zmena vychádza z novely č. 209/2018 Z. z. zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní.

4. Zrušenie povinnosti zložiť zábezpeku na DPH

Nielen, že sa ruší povinnosť podnikateľov skladať zábezpeku na daň, ale súčasne sa zrušujú všetky rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň vydané pred 31.12.2018, pri ktorých ešte nedošlo k uplynutiu 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň. Daňový úrad vráti subjektom peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami najneskôr do 28.2.2019 za podmienky, že táto zábezpeka nebola použitá na úhradu nedoplatkov na dani a ani takýto nedoplatok nie je.

Zmena vychádza z novely č. 369/2018 Z. z.  zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

5. Nižšia sadzba dane na pohonné látky

Zníženie základnej sadzby dane na pohonné látky, t. j. na motorový benzín z pôvodných 554 €/1 000 litrov na 547 €/1 000 litrov a motorovú naftu  z pôvodných 394 €/1 000 litrov na 393 €/1 000 litrov bude účinné do konca roka 2019, následne dôjde k zvýšeniu na hodnoty cca. z roka 2018.

Zmena vychádza z novely č. 352/2018 Z. z. zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

6. Krok vpred v elektronizácii a debyrokratizácii katastra nehnuteľností

V rámci online portálu katastra nehnuteľností sa spustila služba sledovania zmien, ktorá užívateľov automaticky informuje o tom, že na sledovanej nehnuteľnosti došlo k zmene v katastri nehnuteľností. Portál vás upozorní napríklad na zmeny vyznačenia plomby, na vykonanie vkladu, záznamu, zápisu poznámky. Dostupný je aj nový výstup – súpis nehnuteľností, vytvorený za účelom poskytnúť vlastníkom alebo iným osobám oprávneným z práv k nehnuteľnostiam prehľad o všetkých nehnuteľnostiach, ktoré daná osoba vlastní alebo má v správe.

Zároveň užívateľov katastra čaká menej byrokracie, nakoľko v prípade, že kataster žiadame o aktualizáciu osobných údajov vedených v referenčnom registri (napr. register obyvateľov či register organizácií), k žiadosti nemusíme prikladať doklad, kataster si údaje z registra zistí sám.

Zmena vychádza z novely č. 263/2018 Z. z. vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon.

7. Jednoduchší proces zamestnávania cudzincov z tretích krajín

Zamestnávanie osôb z tretích krajín (t. j. z krajín mimo EÚ, Islandu, Nórska, Lichtenštajnska a Švajčiarska) na slovenskom trhu práce sa uľahčí formou dočasného pridelenia cez agentúry práce za podmienky, že tieto vykonávajú svoju činnosť najmenej tri roky.

Túto možnosť budú môcť zamestnávatelia využiť len pre prípady dočasného pridelenia na výkon zamestnania uvedeného v zozname zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v okresoch s mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %.

K aktualizácii zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v týchto okresoch dochádza na webovom sídle Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR už nielen raz ročne, ale po novom štvrťročne. Pridelení zamestnanci z radu cudzincov z tretích krajín sa započítavajú do celkového počtu zamestnancov, ktorých môže zamestnávateľ prijať tzv. zrýchleným postupom v prípade nedostatkových profesií (najviac 30 % z celkového počtu zamestnancov zamestnávateľa).

Zároveň sa zjednodušuje priebeh konania o pobyte cudzinca z tretej krajiny, napr. formou skrátenia lehôt pre posudzovanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania z 90 na 30 dní v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily, alebo ak ide o zamestnancov technologických centier.

Zmena vychádza z novely č. 376/2018 Z. z. zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.

8. Koniec dvojitému plateniu DPH 

Doterajšie dvojnásobné platenie DPH v niektorých prípadoch, na ktoré upozornil aj portál podnikajte.sk pri absurdnom príklade čaju nakúpeného do kancelárie, sa ruší. Platí to na niektoré presne určené tovary v maloobchodných predajniach ako sú poľnohospodárske plodiny a výrobky zo železa a ocele, z ktorých nákupu boli podnikatelia povinní odviesť DPH dvakrát.

Spôsobené to bolo tým, že pri nákupe takéhoto tovaru nemali podnikatelia právo na odpočet DPH z dokladu vystaveného elektronickou registračnou pokladnicou (ERP). Osobou povinnou platiť daň štátu bol totiž odberateľ, teda kupujúci. Po novom sa tuzemský prenos daňovej povinnosti na odberateľa neuplatňuje pri predaji týchto tovarov, pri ktorých dodávateľ vyhotovuje zjednodušenú faktúru, t. j.  doklad z ERP do 1000 € v hotovosti alebo do 1600 € kartou, alebo inú faktúru, ak cena vrátane dane nie je viac ako 100 €. Kupujúci bude mať právo na odpočet DPH, ak použije tovary na podnikanie.

Zmena vychádza z novely č. 369/2018 Z. z. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

9. Lepšie podmienky podnikania v taxislužbe

Zmeny podnikania v taxislužbe od 1. apríla 2019 sú reakciou na nerovnaké podmienky pre tzv. koncesovaných taxikárov a vodičov, ktorí vozia zákazníkov cez mobilné aplikácie. Preto sa zjednodušujú podmienky pre klasických taxikárov, ale zároveň sa sprísňuje kontrola ich dodržiavania.

Prevádzkovatelia taxislužby naďalej potrebujú koncesiu (podmienkou jej získania na 10 rokov je preukázanie bezúhonnosti) a autá musia byť označené ako taxislužba, aby boli kontrolovateľné.

Odpadá však odborná spôsobilosť, finančná spoľahlivosť, ako aj dodatočná poistka. Už sa neurčuje vek vodiča (pôvodne 21 rokov, po novom je podmienkou len vodičský preukaz) a rovnako ani vek vozidla, ktoré môže byť vlastné alebo s preukázaním práva na jeho používanie. Taxameter nie je v taxíkoch povinný, ak je cena prepravy dohodnutá vopred.

Táto inovácia prospeje najmä taxislužbám, ktoré ponúkajú služby prostredníctvom mobilnej aplikácie. Výmenou za zníženie administratívnej záťaže sú prísnejšie kontroly, nakoľko po novom má aj mestská a štátna polícia možnosť zastaviť taxík a skontrolovať ho, nielen samospráva. Kompetencie v oblasti kontroly môže využiť už aj Slovenská obchodná inšpekcia či inšpektorát práce.

Zmena vychádza z novely zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave.

10. Zjednodušenie prevádzky masážnych a wellness centier či športových zariadení

Kým v súčasnosti predstavuje minimálna mzda 480 € mesačne, od 1. 1. 2019 sa zvyšuje o 40 € na 520 € (nárast o 8,33 % t. j. o 3,73 percentuálneho bodu vyššie ako jej minimálny nárast podľa valorizačného mechanizmu v zmysle § 8 ods. 2 zákona o minimálnej mzde). Dôležitý je aj údaj sumy hodinovej minimálnej mzdy, u ktorej dochádza k nárastu o 0,23 €, t. j. zo súčasných 2, 759 € na 2, 989 €, a to aj z hľadiska výpočtu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti práce, kedy sa táto násobí príslušným koeficientom.

Čistá mzda stúpne zo súčasných 403,18 € na 430,35 €, t. j. nárast o 27,17 € v prípade, že si zamestnanec uplatní odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Zákonná minimálna mzda platí aj pre dohodárov, pozor by si mali dať štatutári firiem v nej zamestnaní práve na minimálnu mzdu, ako aj zamestnávatelia v prípade zamestnancov, ktorí dnes nepoberajú minimálnu mzdu, ale mzdu v rozhraní súčasnej a budúcej minimálnej mzdy (t. j. medzi 480 € a 520 €), nakoľko aj túto bude treba upraviť.

Podľa Testu MSP, ktorý sme vypracovali v spolupráci s Ministerstvom práce SR bude vyššia minimálna mzda stáť MSP až 51,1 milióna €. Podrobnejšie informácie nájdete aj v našom článku o minimálnej mzde.

Zmena vychádza z nariadenia vlády SR č. 300/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2019.

2. Druhá fáza zvyšovania príplatkov za prácu zamestnancov v noci a cez víkendy

V súvislosti so zvyšovaním minimálnej výšky mzdového zvýhodnenia poskytovaného za nočnú prácu a prácu cez víkendy od 1.5.2019 budú mať zamestnávatelia hlbšie do vrecka ešte viac ako v dôsledku zmien od 1.5.2018.

Za každú hodinu nočnej práce pre rizikových zamestnancov (3. a 4. kategória) zaplatia teraz 50 % sumy minimálnej hodinovej mzdy (posledný rok platí 35 % sumy hodinovej minimálnej mzdy), pre tzv. všeobecných zamestnancov (ktorých práca si vyžaduje aj výkon v noci – t. j. napr. potravinový, automobilový priemysel) sa pôjde na 40 % sumy minimálnej hodinovej mzdy (pri uplatnení derogačnej klauzuly 35 %, pričom posledný rok platí 30 % sumy hodinovej minimálnej mzdy).

Za prácu v sobotu bude patriť zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % sumy hodinovej minimálnej mzdy (posledný rok platí 25 % sumy hodinovej minimálnej mzdy) a za prácu v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % sumy hodinovej minimálnej mzdy (posledný rok platí 50 % sumy hodinovej minimálnej mzdy).

V prípade práce vo sviatok sa od 1.5.2018 nastavená výška príplatku v hodnote 100 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca meniť nebude. Test MSP, ktorý sme vypracovali v roku 2018, obsahuje niekoľko výpočtov na základe dát poskytnutých reálnymi firmami, ako napr. hotel, pekáreň a sociálne zariadenie (nakoľko návrh bol napokon predložený poslancami a Ministerstvo práce SR odmietlo sprostredkovať dáta), na základe ktorých sa mzdové náklady zvýšia dotknutým MSP o desiatky tisíc eur v roku 2019.

Zmena vychádza z novely č. 63/2018 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

3. Osobitný odvod pre obchodné reťazce vo výške 2,5 % z čistého obratu

Osobitný odvod vo výške 2,5 % z čistého obratu za obdobie troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov budú napokon platiť tie obchodné reťazce, v ktorých:

• aspoň 25 % čistého obratu pochádza z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi,
• majú prevádzky minimálne v 15 % všetkých okresov a prevádzky majú jednotný dizajn, spoločnú komunikáciu a spoločné marketingové aktivity.

Výnimka z platenia odvodu platí na MSP vo všeobecnosti, a na podnikové predajne, kde je výrobca aj predajcom a maloobchodné predajne, ktoré predávajú jednu sortimentnú skupinu potravín. Obchodné reťazce majú povinnosť predkladať daňovému úradu písomné oznámenie o výške odvodu najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca po stanovenom období a v rovnakej lehote odvod zaplatiť.

Za nesplnenie povinností hrozia podnikateľom sankcie vo výške 0,2 % zo súčtu posledných známych výnosov z prevádzkovej a finančnej činnosti za predchádzajúce účtovné obdobie (v prípade nepodania oznámenia) alebo 10 % z dlžnej sumy pri neuhradení stanovenej čiastky.

Zmena vychádza zo zákona č. 385/2018 Z. z. o osobitnom odvode obchodných reťazcov a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

4. Povinný príspevok zamestnávateľov na rekreáciu zamestnancov na území Slovenska

Zavádza sa nový povinný benefit poskytovaný zo strany zamestnávateľa zamestnancom v podobe príspevku na rekreáciu. Týka sa zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov (t. j. výnimka sa vzťahuje na mikro a malé podniky), pričom títo sú povinní  prispievať na rekreáciu svojich zamestnancov na území Slovenska v sume 55 % výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok.

Suma, ktorou sa zamestnávateľ rozhodne prispieť zamestnancovi na dovolenku, je oslobodená od dane z príjmov aj od povinných odvodov na strane zamestnávateľa aj zamestnanca. O príspevok na rekreáciu budú môcť požiadať zamestnanci, ktorých pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu, je neprenosný a platný do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. Predstavuje osobitný platobný prostriedok alebo obdobný technický prostriedok uchovávajúci majetkovú hodnotu elektronicky, je vydávaný limitovaným poskytovateľom a je možné ho použiť výlučne na území SR u poskytovateľov služieb, ktorí majú s limitovaným poskytovateľom zmluvný vzťah. Výška poplatku za sprostredkovanie služieb predstavuje max. 3 % z hodnoty rekreačného poukazu.

Slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov v podobe služby cestovného ruchu spojenej s ubytovaním najmenej na dve prenocovania, alebo pobytového balíka obsahujúceho ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou, resp. ubytovania najmenej na dve prenocovania, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby. V období školských prázdnin ho možno využiť aj na úhradu rekreácie dieťaťa zamestnanca, ktoré ešte nenavštevuje strednú školu.

Zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov a zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne.

Zmena vychádza z novely č. 347/2018 Z. z. zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu.

5. Rozšírenie priameho elektronického prepojenia registračných pokladníc na finančnú správu

Dochádza k povinnému on-line prepojeniu registračných pokladníc na centrálnu databázu finančnej správy. V praxi to bude znamenať, že o každom nákupe/transakcii bude mať finančná správa informáciu okamžite, nakoľko každý vydaný doklad bude zaevidovaný na centrálnom úložisku eKasa.

Kým od 1.4.2019 môžu začať používať eKasu tí podnikatelia, ktorí dnes používajú na evidenciu tržieb elektronickú registračnú pokladnicu, tak tí podnikatelia, ktorým prvýkrát vznikne povinnosť evidovať tržby od 1.4.2019, majú už povinnosť používať eKasu od tohto dátumu. A od 1.7.2019 sa povinná eKasa týka všetkých podnikateľov bez rozdielu, ktorí evidujú tržbu cez pokladnice, nakoľko ju prijímajú v hotovosti na predajnom mieste a zároveň predávajú tovar alebo poskytujú vymedzenú službu.

Kým doteraz mali podnikatelia možnosť vybrať si napojenie na systémy finančnej správy (v podobe virtuálnej registračnej pokladnice) dobrovoľne, po novom bude pripojenie na finančnú správu povinné. Z elektronických registračných pokladníc sa stanú on-line registračné pokladnice (ORP resp. eKasa). Podnikateľom sa však rozšíria možnosti, nakoľko pokladnicou bude môcť byť nielen klasická ERP, ale aj tablet, mobil, počítač či VRP. Podnikatelia však budú musieť svoje súčasné pokladnice upravovať, niektorí dokonca kupovať nové.

Podľa odhadov Ministerstva financií SR 80 % pokladníc bude stačiť upraviť s jednotkovým nákladom zhruba 80 €, zvyšných 20 % budú musieť podnikatelia vymeniť za nové, čo ich podľa Ministerstva financií SR vyjde na zhruba 280 € za kus. Celkovo tak podnikatelia na Slovensku za zavedenie eKasy zaplatia podľa prepočtov rezortu financií približne 28 mil. €!

Na druhej strane Ministerstvo financií SR argumentuje, že podnikatelia z dlhodobého hľadiska výrazne ušetria na ročných prevádzkových nákladoch, odpadne im povinnosť viesť knihu pokladnice, robiť denné uzávierky, využívať služby servisných organizácií, ako napr. spustenie pokladnice do prevádzky, či jej pravidelné údržby.

Zmena vychádza z novely č. 368/2018 Z. z. zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

6. Zdaňovanie virtuálnych mien

Od 1.10.2018 je účinné zdaňovanie aj virtuálnych mien, tzv. kryptomien. Kryptomenou (virtuálnou menou) sa podľa Metodického usmernenia Ministerstva financií SR k postupu zdaňovania virtuálnych mien chápe digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo a nemá právny status meny, resp. peňazí, avšak je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý je možné prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.  

Príjem plynúci z predaja virtuálnej meny sa považuje za predmet dane, ktorý nie je od dane oslobodený, t. j. je považovaný za zdaniteľný príjem. Za predaj virtuálnej meny sa považuje výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnuté služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny. Nové ustanovenia zákona o dani z príjmov sa použijú už pri podaní daňového priznania po 30.9.2018.

Zmena vychádza z novely č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

7. Povinnosť nahlasovať každé jedno voľné pracovné miesto

Od roku 2019 je zamestnávateľ povinný oznámiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku Úradu práce, v ktorého územnom obvode sa pracovné miesto nachádza. Oznámenie je možné urobiť osobne u pracovníka – agenta pre voľné pracovné miesta, telefonicky, emailom, prostredníctvom internetovej stránky Úradu práce vyplnením dokumentu „nahláška voľného pracovného miesta.“ Zamestnávateľ môže voľné pracovné miesto nahlásiť tiež elektronicky prostredníctvom portálov istp.sk, profesia.sk alebo kariera.sk. Po zverejnení na týchto portáloch považuje Úrad práce povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto za splnenú. Za porušenie tejto povinnosti hrozí zamestnávateľovi pokuta do 300 €.

Ak zamestnávateľ nahlasuje voľné pracovné miesto, ktoré je vhodné aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny, platia tie isté podmienky s výnimkou – v prípade elektronického nahlásenia voľného pracovného miesta môže zamestnávateľ využiť len portál istp.sk.

Zmena vychádza z novely č. 376/2018 Z. z. zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

8. Sprísnenie podmienok pre zamestnávanie cudzincov

Zamestnávateľ, ktorý žiada o vydanie povolenia na zamestnanie alebo súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta musí od nového roka splniť dve kumulatívne podmienky - neporušiť zákaz nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov pred podaním žiadosti (táto lehota sa predlžuje z pôvodných 2 rokov na 5 rokov) a oznámiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku Úradu práce, v ktorého územnom obvode sa pracovné miesto nachádza (minimálne 20 dní pred podaním žiadosti).

Zmena vychádza z novely č. 376/2018 Z. z. zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

9. Každoročná zmena odvodov pre SZČO

Minimálny vymeriavací základ, z ktorého sú SZČO povinné platiť poistné na sociálne poistenie, je ustanovený ako 50 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Tým, že priemerná mzda na Slovensku za rok 2017 podľa Štatistického úradu SR dosiahla 954 €, minimálny mesačný vymeriavací základ na platenie sociálnych odvodov sa pre SZČO za obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zvyšuje zo 456 € na 477 €.

Maximálny vymeriavací základ je stanovený vo výške 7-násobku priemernej mesačnej mzdy a zvyšuje sa za obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019  zo 6284 € na 6 678 €. Živnostníci, ktorým bolo oznámené, že majú platiť minimálne alebo maximálne mesačné odvody, budú musieť zaplatiť novú výšku mesačného odvodu už od 1.1.2019.

Ak teda živnostník od 1.7.2018 platil minimálne odvody vo výške 151,16 €, od 1.1.2019 bude povinný platiť minimálne odvody vo výške 158,11 €, čo predstavuje zvýšenie o 6,95 €. V prípade, že živnostník platil od 1.7.2018 maximálne odvody vo výške 2116,29 eur, od 1.1.2019 bude povinný platiť maximálne odvody vo výške 2213,75 €, čo predstavuje zvýšenie o 97,46 €.

Na rozdiel od minulých rokov si však živnostníci nemusia sami počítať, aké odvody do Sociálnej poisťovne majú platiť. Živnostníkom, ktorým sa od januára mení výška odvodov, nový vymeriavací základ ako aj výšku poistného oznámi Sociálna poisťovňa listom v priebehu januára.

Zmena každoročne vychádza z § 138 ods. 5 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

10. Nová retroaktívna daň z neživotného poistenia