Ako ovplyvní nová výška minimálnej mzdy mikro, malé a stredné podniky?

Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobuje nielen zvýšenie čistého príjmu zamestnanca, ale aj zvýšenie odvodov a ceny práce. S cieľom poukázať na to, v akej miere sa odrazí nová výška minimálnej mzdy na nákladoch zamestnávateľov z radov MSP, sme uskutočnili niekoľko výpočtov a porovnaní (niektoré v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky; ďalej len Ministerstvom práce SR) a dnes vám ich chceme predstaviť v ďalšom zo série našich článkov venujúcich sa minimálnej mzde.

Výška minimálnej mzdy v roku 2018 vs. v roku 2019

Na obrázku nižšie môžete vidieť porovnanie čistého príjmu zamestnanca, odvodov platených zamestnávateľom, ceny práce a celkových platieb štátu zaplatených v roku 2018 vs. v roku 2019. Pri porovnaní ceny práce a čistého príjmu zamestnanca môžeme vidieť, že zatiaľ čo zamestnanec uvidí na svojej výplatnej páske o 27,17 eur viac (pri uplatnení odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie), zamestnávateľa bude zvýšenie minimálnej mzdy stáť 54,08 eur (doplatok do minimálnej mzdy + odvody).

Pri vyčísľovaní celkového vplyvu zvýšenia minimálnej mzdy na podnikateľskú sféru vychádzalo zo sumy 520 eur aj Ministerstvo práce SR. Na základe tohto predpokladu Ministerstvo práce SR vypočítalo, že zvýšenie minimálnej mzdy do výšky 520 eur sa bude týkať celkovo 28 792 zamestnávateľov – fyzických osôb a 15 836 zamestnávateľov – právnických osôb klasifikovaných ako mikro, malé a stredné podniky. Viac informácií o spôsobe vyčíslenia počtu dotknutých MSP nájdete v našom Teste MSP alebo v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, ktorú vypracovalo Ministerstvo práce SR.

1. Doplatky do novej minimálnej mzdy

Čo sa týka zamestnancov SZČO, údaje o vymeriavacích základoch získané zo Sociálnej poisťovne neumožňujú zohľadniť vplyv počtu odpracovaných hodín a dĺžky dohodnutého týždenného pracovného času, preto bol kvalifikovaný odhad vykonaný na základe určitých predpokladov. Pri skupine zamestnancov, ktorých pásmo vymeriavacieho základu je nižšie ako 480 €, t.j. nižšie ako v súčasnosti platná hrubá mesačná minimálna mzda, predstavuje priemerný vymeriavací základ na zamestnanca 252,61 €. Po náraste minimálnej mzdy na 520 €, čo predstavuje nárast o 8,33 %, môžeme predpokladať, že o rovnaké percento porastie aj priemerný vymeriavací základ u tejto kategórie zamestnancov. Preto celková suma mesačných doplatkov pre 53 390 zamestnancov v tejto kategórii predstavuje:

252,61 * [(520-480)/480] * 53 390 = 1 123 903,99 € za mesiac, čo za rok činí 13 486 847,90 €.

Pre druhú skupinu zamestnancov SZČO, t.j. tí, ktorých pásmo vymeriavacieho základu sa pohybovalo medzi 480 € a 520 €, predstavujú mesačné doplatky do mzdy rozdiel medzi novou minimálnou mzdou a súčasným priemerným vymeriavacím základom, t.j.:

(520 – 491,09) * 11 576 zamestnancov = 334 662,16 €, čo za rok činí 4 015 945,92 €.

Pri zamestnávateľoch – PO z kategórie mikro, malých a stredných podnikov činí celkový objem mesačných doplatkov do minimálnej mzdy 1 693 211,97 €, čo predstavuje 20 318 543,63 € ročne.

2. Zdravotné odvody z vyššej minimálnej mzdy

Zvýšenie minimálnej mzdy bude mať, samozrejme, dopad aj na  výšku zdravotných odvodov, ktoré budú zamestnávatelia musieť odvádzať za svojich zamestnancov. Celkový nárast vo výške zaplatených zdravotných odvodov zo strany MSP (ako výsledok zvýšenia minimálnej mzdy na úroveň 520 eur) predstavuje 3 784 368 eur.

Celkový vplyv zvýšenia minimálnej mzdy

Nárast mzdových nákladov pre zamestnávateľov z kategórie MSP sa odhaduje na viac ako 51 miliónov eur. V tejto sume sú započítané doplatky do novej minimálnej mzdy (zvýšenie minimálnej mzdy na sumu 520 eur) vo výške 37,8 mil. eur, zdravotné odvody zamestnávateľov vo výške 3,7 mil. eur a odvody do Sociálnej poisťovne (25,2 % z hrubých miezd) vo výške 9,5 mil. eur.

Považujeme však za dôležité zdôrazniť, že táto táto čiastka nezahŕňa zvýšenie mzdových nákladov pri zamestnancoch, ktorí síce nepoberajú základnú minimálnu mzdu, no výkon ich práce je oceňovaný podľa vyšších stupňov náročnosti práce v súlade s minimálnymi mzdovými nárokmi. V prípade začlenenia aj tejto skupiny zamestnancov do výpočtov, by nárast mzdových nákladov pre zamestnávateľov – MSP bol ešte nezanedbateľne vyšší. Má podľa vás zvyšovanie minimálnej mzdy podľa súčasne nastaveného systému zmysel alebo viete o riešení prijateľnom tak pre zamestnancov, ako aj pre zamestnávateľov?

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

two × 2 =