Analýza zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

Proces posudzovania vplyvov investičných projektov na životné prostredie prekračuje zákonom stanovené lehoty, dôvodom sú aj často neopodstatnené pripomienky dotknutej verejnosti, ukazuje Analýza Centra lepšej regulácie.

Environmental impact assessment (EIA), alebo aj proces posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zákon o EIA), sa týka všetkých väčších investičných zámerov – či už sú to poľnohospodárske, potravinárske a priemyselné podniky, výstavba bytov, diaľníc a ciest, športových a rekreačných areálov a pod.

Cieľom procesu je zistiť, popísať a vyhodnotiť predpokladané vplyvy realizácie investičného zámeru na životné prostredie a verejné zdravie tak, aby sa predišlo nepriaznivým vplyvom.

Posudzovanie prebieha ešte pred samotným povolením realizácie investičného zámeru a verejnosti je priznané právo sa s daným zámerom zoznámiť a vyjadriť sa formou pripomienok.

Výsledkom procesu EIA je tzv. záverečné stanovisko, ktoré je pre navrhovateľa danej činnosti záväzné a je nevyhnutným predpokladom pre nasledujúce povoľovacie konania (napr. stavebné konanie).

Z dátovej analýzy Centra lepšej regulácie vyplynulo, že zákonné lehoty nie sú vo veľkej väčšine prípadov dodržiavané a časové trvanie konaní je v nemálo prípadoch neúmerne dlhé, dosahujúce aj niekoľko rokov. Neplnenie zákonných lehôt je zároveň plošný problém, identifikovateľný pri väčšine príslušných orgánov, teda odborov starostlivosti o životné prostredie na okresných úradoch a tiež Ministerstva životného prostredia SR. Výrazný vplyv na predĺženie konaní v rámci procesu EIA má odvolanie voči rozhodnutiu príslušných orgánov zo strany dotknutej verejnosti, ktoré je však vo väčšine prípadov podané výlučne jedným subjektom, a to Združením domových samospráv (ZDS). Pripomienky tohto subjektu sa však častokrát opakujú naprieč činnosťami a sú vo vzťahu k danej navrhovanej činnosti často irelevantné.

Ďalšími dôvodmi neúmerne dlhých konaní sú nedostatočné personálne kapacity príslušných orgánov, chýbajúci školiaci odborný systém ako aj jasne definované postupy, manuály a metodické usmernenia, v neposlednom rade však aj nedostatočná kooperácia jednotlivých správnych orgánov medzi sebou. Zameranie sa na riešenie týchto problematických aspektov by výrazne zefektívnilo proces EIA, zlepšilo podnikateľské prostredie, ako aj ochranu životného prostredia.

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

4 × two =