Odstraňovanie administratívnej záťaže podnikania

V oblasti odstraňovania administratívnej záťaže podnikania:

• sa zasadí o znižovanie byrokratickej záťaže zavádzaním fungujúcich informačných systémov a odbúravaním duplicitných a nepotrebných administratívnych úkonov, a to aj využívaním dostupných informácií verejnou správou a získavaním relevantných informácií z informačných systémov verejnej správy
• bude pokračovať v znižovaní administratívneho zaťaženia a rozširovať služby elektronického jednotného kontaktného miesta vrátane fyzických jednotných kontaktných miest pre podnikateľov poskytujúcich služby podľa živnostenského zákona a osobitných predpisov
• uskutoční audit všetkých hlásení a výkazov vyžadovaných štátom, ktoré vytvárajú zbytočnú a neprimeranú administratívnu záťaž, následne ich zjednoduší a zníži ich počet
• odstráni duplicity kontrol, zníži ich frekvenciu na nevyhnutný počet, osobitne v prípadoch, ak sa v minulosti nezistilo porušenie povinností
• zavedie systém druhej šance, možnosť nápravy bez sankcie, pri porušení povinností podnikateľom v rozsahu neohrozujúcom zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov tak, aby dostal najmä pri administratívnych porušeniach možnosť na nápravu.

Odstraňovanie finančnej záťaže podnikania

V oblasti odstraňovania finančnej záťaže podnikania:

• bude vytvárať priaznivé podmienky pre podnikanie, podnikateľské prostredie s jednoduchými zákonmi a nízkym administratívnym, finančným a regulačným zaťažením pre všetkých a zásadným zjednodušením daňového a odvodového systému 
• vytvorí predpoklady pre zastavenie rastu daňovo-odvodového zaťaženia, v priamych daniach zváži návrat k systému rovnej dane, v daňovom mixe zvýši podiel zdaňovania spotreby, majetku a negatívnych externalít, naopak, zníži zdaňovanie ekonomickej aktivity a nerovnomerné zaťaženie sektorov ekonomiky
• pripraví po konzultácii so sociálnymi partnermi flexibilný zákonník práce a pracovno-právnu legislatívu, ktorá je dôležitá počas konjunktúry, ale ešte viac počas krízy a pre prispôsobenie sa novým podmienkam po kríze
• uskutoční komplexný audit poplatkového zaťaženia podnikania s cieľom sprehľadniť systém poplatkov a prehodnotiť ich tak, aby boli primerané, zmysluplné a vyberali sa len v odôvodnených prípadoch
• prehodnotí pokuty tak, aby ich výška bola proporcionálna s mierou previnenia, s cieľom predchádzať likvidačným pokutám v neodôvodnených prípadoch.

Zvýšenie konkurencieschopnosti

V oblasti zvýšenia konkurencieschopnosti:

• zlepší postavenie SR v hodnoteniach podnikateľského prostredia, napríklad voči krajinám OECD a EÚ v kľúčových medzinárodných rebríčkoch a ratingoch, napr. v Doing Business Svetovej banky, Svetového ekonomického fóra a pod.
• zabezpečí použitie zdrojov z EŠIF na minimalizovanie negatívnych ekonomických dopadov a iných následkov v súvislosti s ochorením COVID-19.

Podpora podnikania MSP

V oblasti podpory podnikania MSP:

• vytvorí priaznivé prostredie pre rozvoj malých, stredných i veľkých podnikov, na ktorých záujmy bude prihliadať aj uplatňovaním princípu „najprv mysli v malom"
• zavedie jednotný daňovo-odvodový paušál pre živnostníkov a malé podniky
• zavedie univerzálnu živnosť
• vytvorí priaznivejšie podmienky pre efektívny rozvoj rodinného podnikania, podnikania mladých či podnikania žien alebo seniorov
• podporí internacionalizáciu malých a stredných firiem a ich zapájanie do subdodávateľských reťazcov.

Nakoľko Centrum lepšej regulácie malo príležitosť zapojiť sa aspoň čiastočne do tvorby PVV, mnohé z vyššie uvedených ambícií vyplývajú aj z našich odporúčaní a požiadaviek napríklad:

• princíp „najskôr myslieť v malom" prihliadajúci pri tvorbe regulácie na potreby MSP, ktorého súčasťou je aj jednotný dátum účinnosti k 1. januáru
• zavedenie systematického ex-post hodnotenia vplyvov existujúcich regulácií na podnikateľské prostredie, ktorého súčasťou sú aj rôzne audity súčasných povinností - od poplatkov, cez vykazovanie až po ich duplicitu
• potreba posudzovania oprávnenosti efektu goldplatingu t. j. presahu nad minimálne požiadavky EÚ regulácie
• potreba konzultácií a posudzovania vplyvov zákonov predložených poslancami v NR SR, ktorých nekontrolované prijímanie v nedávnej minulosti predstavovalo významné negatívne vplyvy na MSP, ale aj
• celková podpora agendy lepšej regulácie, ochota naprieč rezortami budovať analytické kapacity a podporiť úlohu a vážnosť tvorcov legislatívy, až po detaily v podobe zavedenia princípu „1 in - 1 out" a pod.

Aj keď mnohé tieto ciele ešte nemajú konkrétnu podobu, čo je na druhej strane prirodzené pre typ dokumentu, akým je PVV, v porovnaní s inými kapitolami je tá o zlepšení podnikateľského prostredia oveľa konkrétnejšia.

Z nášho pohľadu v prísľube zlepšenia tvorby zákonov prevažuje skôr hmatateľnosť a exaktnosť ako vágnosť a všeobecnosť, ktorá je PVV v rámci hodnotenia jeho obsahu vyčítaná. Centrum lepšej regulácie hodnotí záväzok  zlepšiť podnikanie MSP v tomto momente pozitívne, nakoľko predstavuje kroky, ktorých pravdepodobnosť sa nám pred pár mesiacmi zdala skôr ako naivný sen, a o to viac je náš tím pripravený v ich realizácii maximálne pomôcť.

Zároveň však veríme v to, že pod vládnym sľubom zabezpečiť „použitie zdrojov z EŠIF na minimalizovanie negatívnych ekonomických dopadov a iných následkov v súvislosti s ochorením COVID-19" sa skrývajú aj ďalšie opatrenia pre tlmenie negatívnych dopadov, ktoré táto mimoriadna korona záležitosť podnikateľom spôsobuje. Lebo napokon, aj potreba reakcie na takúto situáciu v podobe vis maior je súčasťou agendy lepšej regulácie a zároveň jej najväčšej výzvou pre nasledujúce obdobie. 

V oblasti podpory zamestnanosti preplatí štát podnikateľom mzdové náklady cez tzv. program Antivirus, na základe ktorého môžu požadovať kompenzáciu mzdových nákladov od štátu, konkrétne v týchto prípadoch:

• povinné uzavretie prevádzok - týmto podnikateľom štát preplatí 80 % mzdových nákladov, ak bol podnikateľ nútený zavrieť svoju prevádzku a pre prekážku na strane zamestnávateľa bol povinný svojim zamestnancom preplatiť 100 % náhrady mzdy
• poskytnutie mzdy zamestnancom v povinnej karanténe – takýmto podnikateľom bude preplatených 100 % vynaložených mzdových nákladov (ide o 60 % DVZ, ktoré by v rámci pracovnej neschopnosti zamestnanca preplatil podľa českých právnych predpisov zamestnávateľ)
• rozšírenie kurzarbeitu – pokiaľ podnikateľ nemôže prideľovať prácu, pretože minimálne 30 % zamestnancov je v karanténe alebo na ošetrovnom, štát uhradí
  100 % ich priemerného zárobku, pri obmedzení výroby a skrátení pracovného času zamestnanca, dostane pracovník aspoň 80 % svojho príjmu, štát z toho uhradí 50 %.

Okrem vyššie uvedených opatrení sa vláda ČR zamerala aj na poskytovanie priamej a nepriamej finančnej podpory:

• bezúročné úvery a bankové záruky cez program COVID I a COVID II, nárok na ne majú MSP, ak u nich došlo k oneskoreniu plnenia, pozastaveniu plnenia alebo zrušenia plnenia obchodných zmlúv z dôvodu opatrení na zamedzenie šírenia koronavírusu. Prípadne majú MSP pomôcť nadobudnúť prostriedky na ďalšie fungovanie (obstaranie drobného hmotného/nehmotného majetku, obstaranie a financovanie zásob, ďalšie prevádzkové výdavky). Spoločnostiam starším ako 3 roky majú vykryť aj mzdy alebo pohľadávky. Program COVID okrem iného počíta s ročným odkladom splátok a splatnosťou dva roky

Dôležitým faktorom v súčasných podmienkach koronakrízy je aj dostatočná informatizácia podnikateľov. Tá je zabezpečená prostredníctvom poskytovania informácií zo strany Czechtrade, ktoré malo doposiaľ viaceré informácie či služby spoplatnené, no zmenilo sa na celoplošné poskytovanie informácií zdarma.

Pre podnikateľov sú však podstatné nielen opatrenia, ktoré im pomôžu prekonať dôsledky koronakrízy, ale aj včasné otváranie ekonomiky. Česká republika schválila harmonogram uvoľnenia podnikateľských a ďalších činností, v ktorom nájdu podnikatelia informácie o postupnom otváraní prevádzok začínajúc 20. aprílom s plánom avizovaným zatiaľ do
8. júna. Postupne tak dochádza k otváraniu prevádzok, kultúrnych, spoločenských či športových zariadení.

Poľsko

V oblasti daní a odvodov zaviedlo Poľsko nasledovné úľavy pre podnikateľské prostredie:

• možnosť využitia daňových úľav a možnosť podať žiadosť o odklad, rozloženie na splátky alebo ich zrušenie
• predĺženie termínu na podanie ročného daňového priznania pre daň z príjmu PO a FO do konca mája
• odklad povinnosti zaplatiť preddavky na daň z príjmov za marec a apríl z titulu výplat v pracovnoprávnych vzťahoch do júna
• možnosť využitia oslobodenia od príspevkov na zdravotné a sociálne poistenie po dobu 3 mesiacov (od 1.3. do 31.5.) pre SZČO alebo firmu zamestnávajúcu max. 9 ľudí
• možnosť obce rozhodnúť o oslobodení firiem, ktorých likvidita sa zhoršila v dôsledku pandémie, od dane z nehnuteľnosti a predĺžiť splatnosť dane za apríl a jún do konca septembra
• neuplatnenie reštrikcií voči dlžníkovi, ak je v dôsledku nezaplatenej pohľadávky nútený navýšiť si základ dane alebo znížiť stratu, vďaka tomu naňho nebude kladené vyššie finančné zaťaženie, pričom veriteľ súčasne nebude na svojich právach nijako obmedzený
• možnosť pre daňových poplatníkov, ktorí v roku 2020 zvolili zjednodušené preddavky na daň z príjmov, upustiť od tejto formy platenia dane, výška preddavkov sa vypočíta na základe súčasných predpisov
• možnosť pre firmy odpočítať si dary zo základu dane
• možnosť využiť právo na odpočet straty vzniknutej v roku 2020, podmienkou je min. 50 % strata v príjmoch v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019, tento odpočet je jednorazový a najviac do 5 mil. PLN (cca 1 104 435 eur)
• pozastavenie daňových auditov a kontrol na žiadosť platcu po dobu trvania pandémie

V oblasti podpory zamestnanosti pomôže štát podnikateľom nasledujúcimi opatreniami:

• možnosť firmy požiadať o dofinancovanie mzdy zamestnanca (plat zamestnanca je spolufinancovaný zo štátneho fondu vo výške 1300 PLN (cca 287 eur) na zamestnanca - 50 % minimálnej mzdy, príspevok sa vzťahuje len na prípady, kedy mzda zamestnanca bola v predchádzajúcom mesiaci nižšia ako 300 % priemerného platu v predchádzajúcom kvartáli
• zavedenie väčšej flexibility pracovnej doby, napr. zamestnávateľ môže po konzultáciách s odbormi  predĺžiť dennú pracovnú dobu na 12 hodín, môže ju taktiež skrátiť o 20 %, ale nie viac než na polovicu úväzku
• možnosť zamestnávateľa získať náhradu časti nákladov na odmeny pre zamestnancov a príspevok na sociálne zabezpečenie z týchto odmien na obdobie najviac 3 mesiacov, je však povinný udržať stav zamestnancov po dobu poberania náhrad miezd, plus za to isté obdobie, za aké ich poberal. Na príspevok má nárok aj SZČO.

Okrem vyššie uvedených opatrení sa poľská vláda zamerala aj na poskytovanie priamej a nepriamej finančnej podpory:

• pôžičky pre mikropodniky a malé firmy vo výške 5000 PLN (cca 1 104 eur) po dobu 6 mesiacov. Ide o jednorazovú platbu na pokrytie bežných nákladov podnikania, pričom pôžička je úročená 0,05 % a doba splácania nesmie byť dlhšia ako 12 mesiacov. Pokiaľ podnikateľ neprepustí zamestnanca do 3 mesiacov odo dňa pridelenia pôžičky a nezníži im pracovnú dobu, môže byť táto pôžička vrátane úrokov podnikateľovi odpustená.
• finančná injekcia vo výške 100 miliárd PLN s cieľom znížiť stimuly  prepustených pracovníkov. Schéma pozostáva z 3-ročných pôžičiek s nulovým úrokom pre malé a stredné podniky (50 % finančných prostriedkov), mikropodniky (25 %) a veľké spoločnosti (25 %). Asi 60 % celkových pôžičiek by sa mohlo vyplatiť vo forme grantov (až 75 % pre malé a stredné podniky a mikropodniky) za predpokladu, že príjemcovia počas výpožičnej doby udržia svojich zamestnancov.

Poľsko taktiež od 19.4. uvoľňuje ekonomické obmedzenia, ktoré zaviedlo v súvislosti s pandémiou. V rámci plánovaného uvoľňovania opatrení zrejme ako prvé zruší obmedzenia týkajúce sa obchodov či pohybu na verejných miestach. Jednotlivé fázy rušenia obmedzení bude následne ohlasovať týždeň vopred.

Maďarsko

V oblasti daní a odvodov zaviedlo Maďarsko tieto úľavy pre podnikateľské prostredie:

• v sektoroch najviac ohrozených pandémiou (turizmus, pohostinstvá, zábavný priemysel, šport, kultúra, osobná preprava, taxislužby) sú zavedené daňové úľavy (zamestnávatelia sú oslobodení od daní a poplatkov, dane a odvody zamestnancov boli významne znížené), súčasne v tejto oblasti podnikania nie je možné rušiť nájomné zmluvy ani zvyšovať nájomné
• SZČO a ostatní daňoví poplatníci, ktorí zdaňujú v režime KATA (umelecké, športové, inštalatérske či opravárske činnosti, zubári a pod.) sú oslobodení od platby mesačného paušálu do konca júna
• daňové dlhy sú odložené do odvolania krízovej situácie
• predĺženie termínu na podanie daňových priznaní a zrýchlenie vyplácania vratiek na DPH
• opomenutie platby dane nebude počas pandémie sankcionované
• zníženie sumy sociálneho poistenia o 2 %, u zamestnancov na neplatenom voľne nebude sociálne poistenie prerušené

V oblasti podpory zamestnanosti pomôže štát podnikateľom nasledujúcimi opatreniami:

• v podniku s pozastavenou činnosťou, resp. v prípade zníženia pracovnej vyťaženosti o 15-50 %, bude štát po dobu 3 mesiacov preplácať zamestnancom 70 % platu, zamestnanci však budú povinní robiť pre zamestnávateľa „niečo užitočné"
• zabezpečenie podpory prostredníctvom investícií v hodnote 1,2 mld. eur zo strany vlády za účelom vytvárania pracovných miest
• flexibilnejšie pravidlá zamestnávania

Okrem vyššie uvedených opatrení sa maďarská vláda zamerala aj na poskytovanie priamej a nepriamej finančnej podpory:

• moratórium na splátky podnikateľských úverov a úverov fyzických osôb uzavretých pred 18.3.2020 – ide o predĺženie splatnosti do konca roka 2020, pričom úroky ani kmeňový kapitál nesmie banka počas tejto doby zvyšovať
• splatnosť krátkodobých podnikateľských úverov sa predlžuje do konca júna
• Maďarská národná banka (NBM) rozhodla zvýšiť prostriedky v programe na financovanie MSP (budú k dispozícii 4 mld. eur)
• výhodné garantované pôžičky maďarským podnikom v hodnote viac ako 5,5 mld. eur
• zriadenie programov na podporu podnikovej likvidity (výhodné pôžičky a úverové záruky), ktoré majú zamedziť úpadku maďarských podnikov
• podniky v oblasti turizmu dostanú dotáciu vo výške 1,7 mld. eur

Pokiaľ ide o uvoľňovanie opatrení, v Maďarsku môžu byť už teraz otvorené obchody (s výnimkou potravín, lekární a drogérií, pre ktoré platia klasické otváracie hodiny), reštaurácie a kaviarne do 15. hodiny. O ďalšom uvoľňovaní opatrení zatiaľ maďarská vláda nevydala stanovisko.

Predbežné pripomienkové konanie a záverečné posúdenie

vplyvy pripravovaných zmien legislatívy na podnikateľské prostredie

V rámci našej činnosti posudzujeme vplyv desiatok materiálov legislatívneho aj nelegislatívneho charakteru predkladaných na pripomienkové konanie, príp. na záverečné posúdenie. Zameriavame sa pritom na kvalitu vypracovania doložky vybraných vplyvov a analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. Záverečné posúdenie vybraných vplyvov je inštitút, ktorý bol zavedený ako protiváha pre prípady, ak materiál obišiel proces PPK a má vplyvy (na podnikateľské prostredie, životné prostredie, na rodinu, atď.), resp. boli v procese medzirezortného pripomienkového konania (ďalej len „MPK“) vznesené zásadné pripomienky k vyznačeniu vplyvov.

V mesiaci január nám bolo doručených celkovo 24 materiálov, pričom vplyv na podnikateľské prostredie sme identifikovali v prípade 6 materiálov, teda v 25 %. Zásadnú pripomienku sme uplatnili v prípade 1 materiálu – Programu starostlivosti o Chránené vtáčie územie Sysľovské polia na roky 2020-2049, nakoľko predkladateľ materiálu nepopísal a nekvantifikoval identifikované pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ktoré spočívajú v obmedzení bežného obhospodarovania, zároveň však poskytujú možnosť získať finančnú náhradu za predmetné obmedzenie.

Zo 6 materiálov s vplyvom na podnikateľské prostredie, vyčíslili predkladatelia náklady v prípade troch materiálov, čo predstavuje pozitívny trend, avšak vzhľadom na krátkosť sledovaného obdobia a končiace programové obdobie súčasnej vlády, nevyvodzujeme z tohto čísla konkrétne závery. Celkové náklady v prípade predmetných 3 materiálov tvorili cca 775 tisíc eur, pričom išlo o tieto legislatívne zmeny:

• návrh opatrenia Ministerstva práce SR o informácii o dôchodkoch zo starobného dôchodkového sporenia
• návrh opatrenia, ktorým sa ustanovuje obsah, štruktúra, forma, podmienky a spôsob priebežnej aktualizácie a lehoty na zverejnenie kľúčových informácií o dôchodkovom fonde
• návrh opatrenia Ministerstva práce SR, ktorým sa ustanovuje vzor výpisu z osobného dôchodkového účtu sporiteľa.

Dotknutými subjektmi sú v prípade vyššie uvedených legislatívnych zmien len veľké podniky - dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré budú musieť prispôsobiť svoje informačné systémy povinnému obsahu a štruktúre poskytovaných informácií sporiteľom.

Kým v súčasnosti predstavuje minimálna mzda 520 € mesačne, od 1. 1. 2020 sa zvyšuje o 60 € na 580 € (nárast o 10,34 %, t. j. o 4,14 percentuálneho bodu vyššie ako jej minimálny nárast podľa pôvodného valorizačného mechanizmu v zmysle § 8 ods. 2 zákona o minimálnej mzde). Dôležitý je aj údaj sumy hodinovej minimálnej mzdy, u ktorej dochádza k nárastu o 0,344 €, t. j. zo súčasných 2,989 € na 3,333 €, a to aj z hľadiska výpočtu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti práce, kedy sa táto násobí príslušným koeficientom.

Čistá mzda stúpne zo súčasných 430,35 € na 470,75 €, t. j. nárast o 40,4 € v prípade, že si zamestnanec uplatní mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Nakoľko odvodová odpočítateľná položka vo výške max. 380 € sa pomerne znižuje v závislosti od výšky príjmu a pri príjme vyššom ako 570 € je jej výška nulová, v roku 2020 zamestnancom poberajúcim minimálnu mzdu vo výške 580 € čistú mzdu nezníži. Zákonná minimálna mzda platí aj pre dohodárov, a pozor by si mali dať aj štatutári firiem v nej zamestnaní práve na minimálnu mzdu, ako aj zamestnávatelia v prípade zamestnancov, ktorí dnes nepoberajú minimálnu mzdu, ale mzdu v rozhraní súčasnej a budúcej minimálnej mzdy (t. j. medzi 520 € a 580 €), nakoľko aj túto bude potrebné upraviť.

Podľa Testu MSP, ktorý sme vypracovali v spolupráci s Ministerstvom práce SR bude vyššia minimálna mzda stáť MSP až 101,7 milióna €. 

Do budúcna sa bude zvyšovať suma minimálnej mzdy už iným procesom, ako doposiaľ, kedy zákon určoval ako prvý krok dohodu zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov a ako druhý krok, v prípade jej absencie, predloženie návrhu Ministerstvom práce SR. Po novom, ak sa nedosiahne dohoda sociálnych partnerov, suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok bude určená automaticky zo zákona novým valorizačným koeficientom, ktorý predstavuje 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Doposiaľ zákon určoval valorizačný mechanizmus v podobe minimálneho zvýšenia vo výške súčinu platnej mesačnej minimálnej mzdy a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca, ktorý však bol za posledné roky vždy nahradený návrhom Ministerstva práce SR.

Zmena vychádza z nariadenia vlády SR č. 324/2019 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2020, ako aj z novely č. 375/2019 Z. z., zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.

2. Nový druh daňovej exekúcie – zadržaním vodičského preukazu

K spôsobom vykonávania daňovej exekúcie pribudne od nového roka aj  zadržanie vodičského preukazu. Vykonať daňovú exekúciu týmto spôsobom bude možné len u toho daňového dlžníka, ktorého príjmy nie sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu (teda ak nejde o profesionálnych vodičov). V prípade daňového subjektu, ktorý používa auto ako dopravný prostriedok na cestu do práce, sa však auto nepovažuje za primárnu podmienku na výkon jeho povolania a tento spôsob exekúcie bude možný.

Daňový exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu správca dane doručí daňovému dlžníkovi a orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu daňového dlžníka, ktorý príkaz vykonáva. Opatrenie má mať predovšetkým preventívny charakter a v prípade výkonu daňovej exekúcie dochádza k inšpirovaniu sa z už účinného výkonu exekúcie týmto spôsobom pre neplnenie výživného stanoveného súdnym rozhodnutím. Takéto zadržanie má rovnaký právny účinok ako akékoľvek iné zadržanie vodičského preukazu políciou a preto šoférovanie v čase zadržania vodičského preukazu na základe daňovej exekúcie sa rovnako považuje za závažný priestupok, za ktorý môže vodič dostať pokutu od 300 až do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roka do piatich rokov.

Zmena vychádza z novely č. 369/2019 Z. z. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

3. Povinnosť prevádzkovateľa zariadenia spoločného stravovania poskytnúť spotrebiteľovi informáciu o krajine pôvodu mäsa

Ide o jednu z dvoch zmien v rámci tohto článku, na ktorej účinnosť predkladateľ odmietol počkať na začiatok roka a stanovil ju na 14. decembra 2019. Ustanovuje povinnosť každému stravovaciemu a reštauračnému zariadeniu uvádzať pôvod mäsa, z ktorého pripravuje jedlá, a to zverejnením tejto informácie v písomnej forme a na dobre viditeľnom mieste.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR má k tejto povinnosti vydať všeobecný záväzný predpis, akým spôsobom majú reštaurácie informovať zákazníka o pôvode mäsa. Do momentu nadobudnutia účinnosti zmeny, t. j. do 14.12.2019 k tomu však nedošlo, čo môže spôsobovať právnu neistotu na strane povinných subjektov, nakoľko vymedzenie povinnosti v zákone jednou vetou je veľmi všeobecné a nejasné. Na portáli Slov-lex však zverejnilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR predbežnú informáciu k príprave vyhlášky, ktorou sa zrušuje súčasná vyhláška o požiadavkách na označovanie potravín, ako aj predbežnú informáciu k príprave vyhlášky k označovaniu hovädzieho mäsa a výrobkov z neho a  k obom materiálom sa budú môcť vyjadriť podnikatelia v procese konzultácií a vzniesť svoje pripomienky aj v procese MPK. Celkovo táto zmena predstavuje harmonizáciu s právom EÚ, zatiaľ v tejto minimalistickej verzii nejde o prípad gold-platingu, t. j. presahu minimálnych požiadaviek ustanovených v nariadení Komisie. Podľa zákona o potravinách hrozí za výrobu, balenie alebo umiestňovanie na trh potravín nesprávne označených alebo neoznačených pokuta od 100 do 100 000 eur.

Zmena vychádza z  novely č. 303/2019 Z. z. zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách.

4. Širšie právomoci kontrolného orgánu pri daňovej kontrole

Novela daňového poriadku prináša viacero zmien, väčšina ktorých má za cieľ znížiť administratívu na strane podnikateľov, avšak jednou z tých, ktoré podnikatelia významne pocítia v negatívnom slova zmysle je rozšírenie právomocí kontrolného orgánu pri výkone kontroly. Ak totiž daňový úrad v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj ohľadom povinností vyplývajúcich z iných predpisov, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole, môže výkon daňovej kontroly rozšíriť aj o kontrolu dodržiavania ustanovení iných predpisov, a to napr. zákona o účtovníctve, pričom o rozšírení daňovej kontroly bude daňový subjekt upovedomený.

Zmena vychádza z novely č. 369/2019 Z. z. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

5. Povinnosť vlastníka budovy vybaviť ju nabíjacími stanicami pre elektromobily

S účinnosťou od 10.3.2020 sa za účelom podpory elektromobility a transpozície smernice EÚ zavádza povinnosť inštalácie nabíjacích staníc elektromobilov či prípravy na ne v bytových i nebytových budovách v závislosti od rôznych parametrov.

Nové nebytové budovy a významne obnovované existujúce nebytové budovy s viac ako 10 parkovacími miestami musia mať najmenej jednu nabíjaciu stanicu elektromobilov a infraštruktúru vedenia, najmä rozvody pre elektrické káble, na najmenej jednom z piatich parkovacích miest s cieľom zabezpečiť neskoršiu inštaláciu nabíjacích staníc pre elektromobily. Každá nebytová budova (t. j. aj staré) s viac ako 20 parkovacími miestami musí mať od 1. januára 2025 najmenej jednu nabíjaciu stanicu elektromobilov.

Nové bytové budovy a významne obnovované existujúce bytové budovy s viac ako desiatimi parkovacími miestami musia mať infraštruktúru vedenia, najmä rozvody pre elektrické káble, pre každé parkovacie miesto s cieľom umožniť neskoršiu inštaláciu nabíjacích staníc elektromobilov.

Výnimku z povinnosti predstavujú budovy, pri ktorých žiadosť o stavebné povolenie alebo žiadosť o povolenie zmeny stavby bola podaná do 10. marca 2021 a významne obnovované existujúce budovy, ak náklady na nabíjacie stanice a infraštruktúru vedenia presahujú 7 % celkových nákladov významnej obnovy budovy.

Poslanecký návrh, ktorý mal v úmysle od tejto povinnosti odbremeniť malé a stredné podniky, nebol schválený. Podľa predkladateľa pri nebytovej budove sa budú investičné náklady pohybovať v sume cca 4 000 eur pri inštalácii jednej nabíjacej stanice (s výkonom od 3,5 – 22 kW, s počtom dvoch konektorov). V súčasnosti je na Slovensku približne 250 nabíjacích staníc.

Zmena vychádza z novely č. 378/2019 Z. z. zákona č. č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov.

6. Zastavenie starých exekúcií bude stáť veriteľa 35 eur

Nový zákon určuje pravidlá pre ukončenie exekúcií začatých pred 1.4.2017, tzv. starých exekúcií. Podľa údajov Štatistického úradu SR je na Slovensku aktívnych viac ako 3 milióny exekúcií, pričom väčšina z nich pochádza práve spred uvedeného dátumu a práve od nich má nová právna úprava za cieľ odbremeniť súdy (cca 2,6 mil. exekúcií, v ktorých nedochádza k zexekvovaniu majetku povinného a ani k zastaveniu exekúcie napriek jeho nemajetnosti). Predkladateľ síce poukazuje na skutočnosť, že sa len zosúlaďuje stav starých exekúcií s novými exekúciami, pri ktorých v súčasnosti platia pravidlá pre ukončovanie exekúcií za predpokladu, ak nedôjde k vymoženiu pohľadávky v zákonom určených lehotách (od 1.4.2017 - 5 rokov FO, 2,5 roku PO), avšak z pohľadu veriteľa – často práve podnikateľa, to bude predstavovať konkrétne náklady.

Veriteľovi totiž vzniká povinnosť na úhradu trov konania, ktoré sú stanovené v paušálnej výške 35 eur. Ide o priamy finančný náklad, ktorý veriteľovi vzniká v dôsledku zákonného zastavenia starých exekúcií. Zákon súčasne dáva oprávnenému veriteľovi možnosť úvahy, či je opodstatnené podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, avšak už podľa aktuálnych zákonných podmienok. Veriteľa to však bude stáť minimálne 16,50 eur, čo predstavuje sumu súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu. Z tejto zmeny budú mať osoh iba tí podnikatelia, ktorí sú na strane predmetných exekúcií dlžníkmi a tí, ktorí vykonávajú slobodné povolanie exekútora, ktorým je zo zákona garantovaná úhrada paušálnych trov vzniknutých v súvislosti s ukončením starej exekúcie, ktorú uhradí práve veriteľ.

Zmena vychádza z novoprijatého zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní.

7. Týždeň dovolenky navyše pre zamestnancov starajúcich sa o dieťa

Novela navyšuje základnú výmeru dovolenky v pôvodnej dĺžke 4 týždne na 5 týždňov aj pre zamestnancov, ktorí dosiaľ nedovŕšili 33 rokov veku, ale trvalo sa starajú o dieťa. Doposiaľ sa totiž o týždeň dlhšia dovolenka týkala len zamestnancov nad 33 rokov. Týždňom dovolenky je sedem po sebe nasledujúcich dní. Kritici novely poukazujú na absenciu definície pojmu „trvalá starostlivosť o dieťa“, ktorý nie je vymedzený Zákonníkom práce, čo môže pri vzniku tak významného práva, ako je platená dovolenka za kalendárny rok, spôsobovať praktické problémy. Napr. v prípade starostlivosti o dieťa po rozvode, či striedavej starostlivosti zatiaľ nie je právny výklad známy a názory právnickej obce sa rovnako v tomto smere líšia.

Nárok na dovolenku za kalendárny rok vzniká tomu zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u jedného zamestnávateľa trval nepretržite celý kalendárny rok a ktorý vykonával prácu na základe tohto pracovného pomeru najmenej 60 dní v kalendárnom roku. Ak zamestnanec nepracoval u zamestnávateľa celý rok a jeho pracovná zmluva trvá u tohto zamestnávateľa len časť kalendárneho roka, ale odpracoval najmenej 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na pomernú časť dovolenky, a to za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania tohto pracovného pomeru, a to vo výške jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok. U zamestnanca nad 33 rokov resp. osoby starajúcej sa o dieťa, to vychádza mesačne na cca. 2 dni.

Najdlhšiu dovolenku v Európe majú zamestnanci v Luxembursku - 34 dní, na Malte - 26 dní a v Rakúsku - 25 dní, potom nasledujú severské krajiny.

Zmena vychádza z novely č. 380/2019 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

8. Mzdové podmienky pracovníkov vysielaných na Slovensko budú zrovnoprávnené

Aj keď až s účinnosťou od polovice roka, t. j. od 30.7.2020, upravujú sa práva zahraničných pracovníkov vyslaných na Slovensko (t. j. cudzincov z 3. krajín), a to v zmysle zrovnoprávnenia s právami zamestnancov zo Slovenska v otázke nároku na minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky, mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, iné povinné zložky mzdy, náhradu mzdy za dovolenku, náhradu stravy či cestovné náhrady (podmienky tzv. tvrdého jadra).

Zahraniční zamestnanci vyslaní na Slovensko, pri ktorých doba vyslania prekročí 12 mesiacov, budú mať rovnaké práva ako zamestnanci zo Slovenska v plnom rozsahu. V prípade tejto zmeny ide o reakciu na potrebu harmonizácie slovenskej právnej úpravy s právom EÚ pri riešení hrozby tzv. sociálneho dumpingu.

Novela ustanovuje aj pravidlá počítania dĺžky vyslania a zavádza započítanie tzv. reťazenia vyslaní do doby trvania vyslania. To znamená, že ak vyslaný zamestnanec nahrádza iného vyslaného zamestnanca, ktorý vykonával tú istú pracovnú úlohu na tom istom mieste, do doby vyslania sa započítava odpracovaná doba obidvoch zamestnancov. Zabraňuje sa tak možnému zneužívaniu práva spočívajúcemu v skracovaní doby vyslania obchádzaním právnych predpisov (napr. ak by sa na výkone jednej pracovnej úlohy vždy po 12 mesiacoch striedali hosťujúci zamestnanci len za účelom toho, aby šlo o krátkodobé vyslanie, a teda aby sa na nich vzťahovali len podmienky tzv. tvrdého jadra).

Zmena vychádza z novely č. 307/2019 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

9. Prevádzkovatelia budú povinní hlásiť zásielky potravín z tretích krajín 24 hodín vopred

S účinnosťou už od 14.12.2019 vznikli prevádzkovateľom na úseku podnikania s potravinami viaceré povinnosti pri dovoze potravín z tretích krajín, resp. z iných členských štátov.

Prevádzkovatelia, ktorí dovážajú potraviny z tretích krajín, sú po novom povinní podať informáciu príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe do elektronického systému štátnej veterinárnej a potravinovej správy o dovoze týchto potravín najneskôr 24 hodín pred ich dovozom. Týmto opatrením bude umožnené orgánom vykonať kontrolu potravín ešte pred ich vyskladnením.

Prevádzkovatelia, ktorí dovážajú produkty živočíšneho pôvodu a nespracované ovocie alebo nespracovanú zeleninu z iného členského štátu EÚ, sú od polovice decembra povinní podať informáciu príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe do elektronického systému štátnej veterinárnej a potravinovej správy o dovoze týchto potravín najneskôr 24 hodín po ich prijatí.

Informácia musí obsahovať: miesto určenia dovozu alebo dodávky potraviny, krajinu pôvodu zásielky, druh dovezenej alebo dodanej potraviny, množstvo každého druhu, druh obalu alebo obalového materiálu, označenie identifikujúce dovezenú alebo dodanú potravinu.

Aj táto novela je reakciou na potrebu harmonizácie slovenského právneho poriadku s právom EÚ.

Zmena vychádza z novely č. 303/2019 Z. z. zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách.

10. Vyšší príspevok zamestnávateľa s viaczmennou prevádzkou na nájomné bývanie zamestnanca

Príspevok zamestnávateľa na bývanie zamestnanca, ktorý fungoval ešte len jeden rok, sa od januára 2020 zvyšuje na sumu 100 eur z pôvodných 60 eur. Povinnosť poskytnúť ho má zamestnávateľ, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke. Zvýšenie limitu má pokryť zvýšené náklady nájmu nehnuteľností.

Suma príspevku sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Zmena vychádza z novely č. 301/2019 Z. z. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Rok 2020 poteší podnikateľov s ročným obratom do 100 tis. eur, nakoľko sa im zníži daň z príjmu z doterajších 21 % na 15 %. Pre vylúčenie všetkých pochybností, koho sa nižšia daň týka -  znížená sadzba dane sa uplatňuje u firiem, ale aj u SZČO, ktorí zdaňujú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Pôvodný návrh sa totiž na fyzické osoby-podnikateľov nevzťahoval, pozmeňujúcim návrhom sa však znížená sadzba dane z príjmov rozšírila aj na SZČO, teda aj na živnostníkov, s rovnakou podmienkou splnenia ročného obratu do 100 tis. eur. V prípade obratu už čo i len o cent vyššom ako je určených 100 tis. eur zostáva daň z príjmu v sadzbe 21 %.

Vo všeobecnosti SZČO podmienku obratu do 100 tis. eur spĺňajú, zaujímavé je však vyčíslenie dopadu zníženia dane na s. r. o. a a. s. V Registri organizácii ŠÚ SR je k 31.12.2018 evidovaných 5311 a. s. a 210 490 s. r. o., čo spolu tvorí 215 801 podnikateľských subjektov, z toho počet 132 242 predstavuje podľa spoločnosti Bisnode tie spoločnosti, ktoré v daňových priznaniach uvádzajú ročný obrat do 100 tis. eur.  Ak predpokladáme, že na konci roka 2019 bude tento stav rovnaký, potom podľa vyššie uvedených štatistík vychádza, že nižšia daň z príjmu sa bude týkať približne 61,3 % firiem klasifikovaných ako s. r. o. alebo a. s. Keďže však počet firiem s obratom do 100 tis. eur medzi rokmi 2018/2019 narástol, a rovnako sa predpokladá, že narastie aj celkový počet podnikateľských subjektov, percentuálny podiel sa ku koncu roka 2019 odhaduje na cca 60 %.

V daňovom priznaní v budúcom roku, podľa ktorého sa budú platiť dane za rok 2019, budú všetky firmy platiť ešte 21-percentnú sadzbu a nižšia daň príde na rad až v daňovom priznaní za rok 2020. To sa týka aj výpočtu preddavkov, na ktorý sa použije sadzba 21 %, keďže nie je možné vopred určiť, aká sadzba sa v konečnom dôsledku použije.

Zmena vychádza z novely č. 315/2019 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

2. Zúženie povinnosti overenia individuálnej účtovnej závierky audítorom

Veľkostné podmienky, na základe ktorých vzniká povinnosť pre firmu nechať si overiť riadnu a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku audítorom, resp. audítorskou spoločnosťou sa zvyšujú na dvojnásobok. Vďaka zvýšeniu o 100 % oproti súčasným podmienkam, ktorými sú celková suma majetku (suma sa mení z 1 mil. eur na 2 mil. eur) a čistý obrat účtovnej jednotky (suma sa mení z 2 mil. eur na 4 mil. eur), by malo dôjsť k zníženiu nákladov na overenie účtovnej závierky vo výške cca 9 mil. eur u približne 2 300 spoločností, čo predstavuje zníženie počtu auditov o približne 43,5 %.

Vypustenie povinnosti mať audítorom overenú účtovnú závierku pre podniky, ktoré spadajú pod definíciu malých podnikov v Smernici EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, navrhovalo CLR do 4. antibyrokratického balíčka s odôvodnením prínosu úspor na nepriamych finančných a administratívnych nákladov a zvýšenia konkurencieschopnosti malých podnikov voči ostatným malým podnikateľom v EÚ, ak túto povinnosť ich čl. štát nezaviedol dobrovoľne – t. j. formou gold-platingu, ako aj v prípade SR).

Zmena vychádza z novely č. 363/2019 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

3. Zníženie sadzby DPH na úroveň 10 % na niektoré noviny, časopisy a periodiká

Od 1. januára 2020 sa uplatňuje znížená sadzba DPH vo výške 10 % na ďalšie druhy tovarov. Medzi týmito sú aj noviny, časopisy a periodiká, tiež ilustrované alebo obsahujúce reklamný materiál vychádzajúce najmenej štyrikrát týždenne. Cieľom tejto úpravy je podpora tradičných printových médií a zlepšenie ich pozície na trhu.

Znížená sadzba dane sa však neuplatní na noviny, časopisy a periodiká, ktorých reklamný materiál a inzercia či už jednotlivo alebo spolu tvorí viac ako 50 % celkového obsahu a tiež tie, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % celkového obsahu.

V súvislosti so znížením sadzby DPH je dôležité, aby podnikateľ vedel priradiť správnu sadzbu DPH tovaru, ktorý predáva, resp. službám, ktoré poskytuje. Ak by podnikateľ nevedel zistiť, či tovar, ktorý predáva podlieha zníženej sadzbe DPH, môže o pomoc požiadať oddelenie colných taríf Colného úradu Bratislava o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru.

Zmena vychádza z novely č. 317/2019 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (doplnenie prílohy č. 7 o tovary s číselným kódom sadzobníka 4902).

4. Rozširuje sa zoznam tovarov zo zníženou 10 % sadzbou DPH na niektoré tzv. zdravé potraviny

S odôvodnením nadmieru vysokej DPH na potraviny na Slovensku (jedna z najvyšších sadzieb DPH v EÚ) sa schválilo jej zníženie na 10 %, pričom na základe pozmeňujúceho návrhu pôjde nakoniec len o tie potraviny, ktoré spadajú do kategórie zdravé potraviny. K piatim základným druhom potravín (mlieko, maslo, chlieb, čerstvé mäso a sladkovodné ryby), na ktoré sa už štvrtý rok znížená sadzba DPH vzťahuje, tak pribudnú aj mliečne výrobky, niektoré druhy ovocia a zeleniny dopestované na Slovensku, ale aj ovocné a zeleninové šťavy či med.

Prekvapujúco však NR SR do kategórie zdravých potravín zaradila napr. aj rožky, rozhodla sa však nezaradiť napr. mrkvu, tvaroh či slivky odôvodňujúc  túto voľbu zásadným dopadom na štátny rozpočet (v prípade mrkvy vraj sumou 6 mil. eur). Cieľom zníženia sadzby DPH na ďalšie potraviny je okrem úspory v peňaženkách spotrebiteľov aj podpora slovenských producentov potravín, podľa analytikov je však pretavenie zníženia sadzby DPH na konečné ceny pre spotrebiteľov viac než otázne, a to v dôsledku zvyšovania ceny práce cez vyššie príplatky v noci, cez sviatky a víkendy vrátane zvyšovania minimálnej mzdy.

Zmena vychádza z novely č. 318/2019 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

5. Vyšší odpočet nákladov na výskum a vývoj vo výške 200 %

S cieľom významnej podpory firiem, resp. fyzických osôb s príjmami z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, aby v rámci svojej činnosti vo väčšej miere investovali do výskumu a vývoja sa novelou zavádza tzv. superodpočet na výskum a vývoj vo výške 200 %. Znamená to výraznejšie zníženie daňových povinností, nakoľko sa umožní odpočítať vyššiu sumu nákladov vynaložených na výskum a vývoj. Inak povedané, podnikatelia môžu pri realizácii projektu výskumu a vývoja od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty opätovne odpočítať po novom až 200 % výdavkov vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

Ďalšia zmena s účinnosťou od roku 2020 sa týka projektu výskumu a vývoja, na základe ktorej stačí projekt spracovať v lehote pre podávanie daňového priznania, v ktorom si spoločnosť uplatňuje výdavky na výskum a vývoj, a nie už pred zahájením samotného projektu výskumu a vývoja.

Zmena vychádza z novely č. 301/2019 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorá je celkovo zameraná na podporu malých a stredných podnikov a znižovanie administratívnej záťaže.

6. Zvýšenie hranice pre platenie preddavkov u fyzických aj právnických osôb z 2 500 eur na 5 000 eur

V súvislosti s dlho očakávanou novelou zákona o dani z príjmov, ktorej primárnym cieľom bolo zníženie administratívneho zaťaženia podnikateľov, došlo aj k úprave dolnej hranice pre platenie preddavkov. Vydýchnu si podnikatelia, ktorých daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahne po novom sumu 5 000 eur, nakoľko nebudú mať povinnosť platiť preddavky vôbec. Po prekročení tejto hranice (do výšky 16 600 eur) sa stanú štvrťročnými platiteľmi preddavkov a po prekročení hornej hranice (16 600 eur) už mesačnými platiteľmi. Vyššia hranica pre platenie preddavkov na daň z príjmov sa použije prvýkrát pri platení preddavkov na zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1.1.2020.

Súčasne sa výrazným spôsobom zjednodušuje výpočet dane, od ktorej závisí povinnosť platenia preddavkov, pričom táto sa bude počítať výlučne zo základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti, zníženej o daňovú stratu.

Zmena vychádza z novely č. 301/2019 Z. z. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a úprava preddavkov nadväzuje aj na novelu č. 315/2019 Z. z., ktorou sa zaviedla znížená daň z príjmov vo výške 15 %, v rámci ktorej došlo k úprave výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti na účely platenia preddavkov do lehoty na podanie daňového priznania a po lehote na podanie daňového priznania (nakoľko daňovníkovi bude známa výška sadzby dane platná na príslušné zdaňovacie obdobie až po jeho skončení na základe výšky dosiahnutých príjmov (výnosov)).

V prípade preddavkov na daň do lehoty na podanie daňového priznania sa na účely určenia poslednej známej daňovej povinnosti použije sadzba dane uvedená v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. To znamená, že pri platení preddavkov na daň platené za mesiace január až marec 2020 sa použije sadzba dane uvedená v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie 2018, t. j. 21 %.

7. Rozširuje sa výnimka z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania na jednoosobovú s. r. o.

Zatiaľ čo doteraz sa výnimka vzťahovala len na zamestnávateľov-fyzické osoby (SZČO), od 1.1.2020 sa výnimka z pravidiel týkajúcich sa nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania bude týkať aj s. r. o. najviac s jedným spoločníkom, ktorý je v postavení fyzickej osoby (bez ohľadu na počet zamestnancov spoločnosti). Títo budú môcť zamestnávať bez dohody či pracovnej zmluvy svojich rodinných príslušníkov (príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku) bez toho, aby porušovali zákon.

Zmenou právnej úpravy sa docieli spravodlivejší prístup z hľadiska toho, že fyzické osoby, ktoré sa rozhodnú pre zmenu právnej formy podnikania (zo živnosti na s. r. o.), nebudú znevýhodňované oproti tým, ktoré podnikajú na živnosť.

Zmena vychádza z novely č. 320/2019 Z. z. zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

8. Dotácie a zvýhodnené odpisovanie pre elektromobily a plug-in hybridy

V nadväznosti na prijatie plánu, ktorého účelom a cieľom je podpora rozvoja elektromobility, ako dôležitého článku pre hospodárstvo, ale aj zdravé životné prostredie, sa zavádza nový druh dotácie na kúpu nových vozidiel s pohonom na alternatívne palivá, ako aj na budovanie infraštruktúry pre tento druh palív. Pre upresnenie, alternatívnym palivom sa rozumie stlačený zemný plyn, skvapalnený zemný alebo ropný plyn, pohonnú látka s obsahom minimálne 15 % objemu biopalív, alebo sa jedná o tzv. plug-in hybrid, resp. vozidlo s výhradne elektrickým pohonom (batériové vozidlo alebo elektrické vozidlo s vodíkovými článkami).

Dotáciu na vyššie uvedené vozidlá možno poskytnúť fyzickým osobám (podnikateľom aj nepodnikateľom), firmám, a dokonca aj obciam alebo VÚC, a to maximálne vo výške 10 000 eur, ak sa jedná o osobné autá a dodávky, resp. 25 % z celkovej obstarávacej ceny vozidla, pokiaľ sa jedná o inú kategóriu vozidiel. Ak žiadateľ súčasne vyradil z evidencie vozidlo so spaľovacím motorom staršie ako 15 rokov a zároveň nezískal dotáciu na iné vozidlo, môže sa výška dotácie vyšplhať až na 35 % z celkovej obstarávacej ceny vozidla. Podmienkou na získanie dotácie je tiež povinnosť byť vlastníkom tohto vozidla najmenej počas dvoch rokov od jej poskytnutia, to znamená, že počas tejto doby nebudete môcť vozidlo predať.

Súčasne sa novelou zavádza nová odpisová skupina 0 s dobou odpisovania 2 roky, do ktorej patria elektromobily a plug-in hybridy, čím sa zvyšuje motivácia pre podnikateľov na obstaranie týchto nízkoemisných vozidiel. Zvýhodneným spôsobom možno odpisovať už v tom zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31.12.2019, t. j. prvýkrát za kalendárny rok 2019 a hospodársky rok, ktorý začal v kalendárnom roku 2018 a končí v kalendárnom roku 2019, ak posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadá po 31.12.2019.

Zavedenie nových dotácií vychádza z novely č. 298/2019 Z. z. zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR, zavedenie novej odpisovej skupiny z novely č. 301/2019 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

9. Rozšírenie potvrdení, ktoré viac nebude treba predkladať úradom

Rozšírením zoznamu potvrdení a výpisov, ktoré už nebude potrebné predkladať úradom, nakoľko si tieto vedia požadované údaje zistiť samy z informačných systémov verejnej správy, sú opäť podnikatelia o niečo viac odľahčení od nadbytočnej byrokracie.

Zoznam sa rozšíril o potvrdenie o návšteve školy a o výpisy z registra mimovládnych neziskových organizácií s účinnosťou od 1.9.2019 a potvrdenie o daňových nedoplatkoch, o nedoplatkoch na sociálnom poistení a o nedoplatkoch na zdravotnom poistení s účinnosťou od 1.12.2019. Pozor, v súvislosti s určitými potvrdeniami, ktoré sa netýkajú priamo podnikateľského sektora (pre účely dôchodkových dávok, sirotských dávok, dávok v hmotnej núdzi a úhrad RTVS pre žiadateľov o znížený poplatok) sa pozmeňovacím návrhom posunula účinnosť na rok 2021.

Podľa štatistických údajov tak budú podnikatelia odľahčení od predkladania ďalších takmer dvoch miliónov potvrdení a výpisov, pričom podľa vyjadrení vicepremiéra pre investície a informatizáciu sa do roku 2020 očakáva úspora vo výške viac ako 30 mil. eur na správnych poplatkoch a čase vynaloženom na návštevy rôznych úradov a inštitúcií.

Zmena vychádza z novely č. 221/2019 zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ďalších na to nadväzujúcich právnych predpisov.

10. Doručovanie dokumentov súvisiacich s daňou z príjmov zamestnancom aj elektronicky

V rámci konzultácií, ktoré prebiehali k už schválenej novele zákona o dani z príjmov sme sa v mene Centra lepšej regulácie usilovali o zmenu v povinnosti, ktorá sa týkala každého zamestnávateľa na Slovensku. Ďalšia zmena v rámci zákona o dani z príjmov tak prinesie administratívnu úľavu, tentokrát v oblasti mzdovej agendy, pri dokumentoch týkajúcich sa dane z príjmov zo závislej činnosti, ktoré po novom môže zamestnávateľ vystaviť a doručiť zamestnancovi (po vzájomnej dohode) aj elektronickou formou.

Nevyhnutnosť tejto nenápadnej zmeny, ktorá však zamestnávateľovi ušetrí množstvo administratívy, bola predmetom ankety Byrokratický nezmysel roka, obsahom III. balíčka opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia a z pozície sprostredkovateľa medzi podnikateľmi a zákonodarcom sme rovnako v rámci CLR kládli veľký dôraz na prijatie tejto zmeny v rámci pripravovanej veľkej novely zákona o dani z príjmov.

Možno aj základe tlaku verejnosti budú môcť zamestnávatelia od 1.1.2020 vystavovať a doručovať niektoré dokumenty, ktoré súvisia s daňou z príjmu elektronicky (do tohto dátumu bolo možné takto zasielať len výplatné pásky), a to konkrétne:

• potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti,
• doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, resp. doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní,
• potvrdenie o zaplatení dane na účely poukázania 2 %, resp. 3 %.

Je však potrebné zamestnávateľov upozorniť, že forma elektronického doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom a je súčasne potrebné zabezpečiť dostatočnú ochranu osobných údajov zamestnancov.

Od roku 2020 sa tiež ruší povinnosť zamestnanca podpisovať vyhlásenie na uplatňovanie nezdaniteľnej časti základ dane na daňovníka a daňový bonus každoročne do konca januára. Ide o znovu o zmenu v prospech zamestnávateľa, nakoľko v praxi zvyčajne predkladá toto tlačivo na podpis zamestnávateľ svojmu zamestnancovi a každoročne bolo potrebné získať nový podpis zamestnanca pre potvrdenie platnosti údajov uvedených vo vyhlásení.

Zmena vychádza z novely č. 301/2019 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Povinnosti prevádzkovateľa

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné, aby ubytovacie zariadenie spĺňalo požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie a na prevádzku ubytovacích zariadení ustanovené vykonávacím predpisom. Tým je vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia, ktorá obsahuje konkrétne požiadavky na vybavenie izieb, osvetlenie, upratovanie ubytovacích zariadení a ďalšie náležitosti, ktoré je nevyhnutné dodržiavať.

Dane a odvody pri prevádzke ubytovacieho zariadenia

Používanie pokladnice e-kasa klient

Podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z. z.“) podnikateľ, ktorý za predaj tovaru alebo za poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1 tohto zákona prijíma tržbu v hotovosti, je povinný na evidenciu týchto tržieb používať pokladnicu e-kasa klient. Hotelové ubytovanie, turistické ubytovanie, podobné ubytovanie a iné krátkodobé ubytovanie, ale aj reštauračné činnosti a služby pohostinstiev sú služby uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., a preto ste ako prevádzkovateľ pri prijatí tržby za poskytnutie uvedených služieb povinný použiť pokladnicu e-kasa klient. Podmienky a výnimky používania e-kasy vám odporúčame naštudovať si podrobne v uvedenom zákone.

Prenájom nehnuteľnosti vs. podnikanie v nadväznosti na trendy v oblasti ubytovania

Oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka ako podnikanie

Ak spĺňate definíciu športového odborníka, k tomu, aby ste mohli začať podnikať, je nevyhnutné získať oprávnenie, čomu predchádza vyplnenie:

1. žiadosti o zápis do zoznamu športových odborníkov vo forme elektronického formulára a predloženie ďalších dokladov (osvedčenie o odbornej spôsobilosti – napr. fotokópia diplomu + čestné prehlásenie o bezúhonnosti). Podrobný postup vyplnenia elektronického formulára uvádza webová stránka ministerstva, pričom posledným krokom je zaslanie vytlačenej žiadosti poštou na príslušnú adresu ministerstva. V okamihu zápisu dostane tréner/inštruktor e-mail o tom, že bol zapísaný a tento e-mail plní funkciu potrebného Potvrdenia o zápise športového odborníka do registra fyzických osôb. Oznámeným dňom zápisu vzniká oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka, avšak zatiaľ nie ako podnikanie.
2. žiadosti o zápis oprávnenia na podnikanie – tzv. oznámenie údajov podľa § 6 ods. 4 zákona o športe. Žiadosť o zápis oprávnenia na podnikanie možno podať aj prostredníctvom okresného úradu, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta alebo zaslať na príslušnú adresu ministerstva (podľa informácií na webovom sídle ministerstva je postup cez jednotné kontaktné miesto časovo menej náročný) Podrobný postup vyplnenia Excel tlačiva uvádza webové sídlo ministerstva.

Preukazovanie odbornej spôsobilosti

Povinnosti podnikajúceho športového odborníka voči daňovému úradu a poisťovniam

Pozastavenie a ukončenie podnikania športového odborníka

2. Reklamačné podmienky

Ďalšia z povinných náležitostí, ktoré musíte pri prevádzkovaní e-shopu splniť, sú reklamačné podmienky. Podmienky v nich uvedené nesmú byť nad rámec zákona a obmedzovať kupujúceho v jeho právach. Pravidlá týkajúce sa reklamácie môžete bližšie upraviť v samostatných reklamačných podmienkach, alebo môžu byť súčasťou vašich obchodných podmienok.

O čom musíte informovať spotrebiteľa v reklamačných podmienkach?

3. Ochrana súkromia

Poslednou podmienkou, na ktorú by ste nemali zabudnúť pri spustení prevádzky vášho e-shopu, je ochrana súkromia. Na vaše webové sídlo by ste mali umiestniť prehlásenie o ochrane osobných údajov. Zákon nešpecifikuje doslovnú formuláciu prehlásenia, iba to, čo by malo obsahovať - ako nakladáte s osobnými údajmi zákazníka, akým ďalším stranám ich poskytujete (napr. prepravcovi za účelom prepravy tovaru k zákazníkovi) a ako s nimi naložíte pri ich likvidácii. Informácie musíte poskytnúť v stručnej, transparentnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme, pričom ich formulácia musí byť jasná a jednoduchá.

Zásady spracúvania osobných údajov