Podmienky získania dotácie na nájomné

• existencia nájomnej alebo obdobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právny vzťah, ktorého obsahom je právo nájomcu užívať predmet nájmu za peniaze medzi prenajímateľom a nájomcom
• právo nájomcu užívať predmet nájmu vzniklo najneskôr od 1. februára 2020
• predmetom nájmu je miestnosť alebo jej časť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie a v ktorých nájomca predáva tovar alebo poskytuje služby konečným spotrebiteľom vrátane súvisiacich obslužných priestorov (napr. parkovisko) a skladových priestorov, alebo trhové miesto
• užívanie predmetu nájmu bolo znemožnené v dôsledku opatrení na zamedzenie šírenia choroby COVID-19 (zavretá prevádzka, prerušenie vyučovania na školách či v školských zariadeniach) či obmedzené zamedzením vstupu verejnosti.

Ako sa pomoc realizuje?

Žiadosť o poskytnutie dotácie na nájomné sa podáva prostredníctvom elektronického formulára zverejneného na webovej stránke MH SR, pričom žiadosť podáva prenajímateľ síce v mene nájomcu, avšak na vlastný účet.

Príjemcom pomoci je teda nájomca, peniaze však budú pripísané na účet prenajímateľa. Nájomca je povinný na vyzvanie bezodkladne poskytnúť prenajímateľovi súčinnosť potrebnú na účel poskytnutia dotácie na nájomné. V prípade jej schválenia štát elektronicky oznámi túto skutočnosť prenajímateľovi aj nájomcovi a dotáciu na nájomné pošle priamo na účet prenajímateľa.

Neuhradené nájomné znížené o poskytnutú zľavu z nájomného a o výšku poskytnutej dotácie na nájomné zo strany štátu poukázanej prenajímateľovi, uhradí nájomca prenajímateľovi.

Nájomné za obdobie, počas ktorého mal nájomca uzatvorenú prevádzku, bude môcť nájomca uhradiť najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach. Zároveň sa posilňuje právna ochrana nájomcu pred jednostranným zvýšením nájomného zo strany prenajímateľa počas 48-mesačnej doby splácania nájomného. Prenajímateľ môže jednostranne zvýšiť nájomné len v prípade, ak bolo toto právo dohodnuté v pôvodnej nájomnej zmluve medzi prenajímateľom a nájomcom spred
1. februára 2020.

Aká je výška pomoci, ktorú vyplatí štát podnikateľom?

Dotáciu na nájomné bude možné poskytnúť nájomcovi vo výške, v akej bude nájomcovi poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného.

Ak bude zľava z nájomného 50 % (a viac), tak štát poskytne dotáciu na nájomné len vo výške 50 %. V takomto prípade nájomca nebude musieť prenajímateľovi nájomné doplatiť, keďže celú jeho výšku pokryje zľava prenajímateľa a príspevok štátu.

Dôležité je tiež vedieť, že na účely dotácie nájomným nie sú prípadné ďalšie záväzky, ako sú úhrady za plnenia obvykle spojené s nájmom (energie, upratovanie priestoru), a ani obratová zložka, ak sa nájomné určuje aj podľa obratu. Dotácia sa teda v tomto prípade bude poskytovať len za časť platby, ktorú nájomca prenajímateľovi platí, a to za časť týkajúcu sa práva užívať nehnuteľnosť.

Ak nebude možné výšku úhrady za plnenia obvykle spojené s nájmom oddeliť od výšky nájomného (v cene nájomného zahrnuté aj energie či internetové pripojenie), platí, že výška úhrady za plnenia obvykle spojené s nájmom je 5 % z nájomného, pričom túto sumu musí uhradiť nájomca (nie je súčasťou dotácie).

Čo sa týka veľkostnej štruktúry, 32,7 % respondentov nemalo žiadnych zamestnancov, pričom okrem SZČO bez zamestnancov figurovali medzi respondentmi aj jednoosobové s.r.o. Druhou najpočetnejšou kategóriou boli podniky s 3-4 zamestnancami (25,5 %) a podniky s 1-2 zamestnancami (18,2 %). V rámci odvetví bol zastúpený najviac veľkoobchod a maloobchod (14,5 %), ubytovacie a stravovacie služby (14,5 %) a priemysel (10,9 %). Relatívne vysoké zastúpenie mali aj odborné/vedecké a technické činnosti (9,1 %) a umenie/zábava a rekreácia (9,1 %).

Pri popise dopadov reštriktívnych opatrení zavedených od 16.3.2020 uvádzali podnikatelia najmä pozastavenie, resp. obmedzenie poskytovania služieb z dôvodov, že po nich teraz nie je dopyt, resp. že sa nemôžu fyzicky stretnúť so zákazníkmi. Len v piatich prípadoch podnikatelia zavreli kamennú prevádzku a prešli na online predaj.

V nadväznosti na prijaté reštriktívne opatrenia museli podnikatelia taktiež prijímať množstvo opatrení na zmiernenie dopadov korona krízy. Najčastejším opatrením bolo investovanie vlastných firemných rezerv z minulosti na udržanie chodu firmy, k čomu pristúpilo až 27 subjektov. Zároveň však v 16 prípadoch pristúpili podnikatelia aj k určitej forme optimalizácie pracovnej sily, napr. k čerpaniu dovolenky niektorými zamestnancami, resp. využitiu plateného/neplateného voľna. Iba 8 respondentov sa vyjadrilo, že boli nútení dať svojim zamestnancom výpoveď, resp. plánujú v budúcnosti prepúšťať.

Väčšina opýtaných podnikateľov - dokopy 30 hlasov (56,6 %) sa vyjadrila, že za podmienok platných počas núdzového stavu vydržia podnikať maximálne 4 mesiace. Dlhodobo by za daných reštriktívnych podmienok vydržali podnikať len 3 subjekty,
1 subjekt by vydržal podnikať dlhodobo pod podmienkou určitého prepúšťania. Iba
2 podnikateľské subjekty sa vyjadrili, že sa ich reštriktívne opatrenia výrazne nedotýkali. Jeden subjekt bol nútený svoje podnikanie z dôvodu reštriktívnych opatrení zastaviť.

Čo sa týka zdrojov, ktoré využívali oslovení podnikatelia na chod svojho podnikania, prevládali súkromné úspory a firemné rezervy, resp. ich kombinácia. 2 podnikateľské subjekty sa vyjadrili, že chod podnikania financovali prevažne z aktuálnych (ale nižších) tržieb, 2 subjekty nepocítili žiadny vplyv korona krízy na svoje podnikanie. Len traja oslovení podnikatelia sa vyjadrili, že chod firmy udržujú kombináciou bankového úveru a iných zdrojov.

Vzhľadom k fixným nákladom, ktorým sa podnikatelia pri svojej činnosti nevyhnú, predstavovali odhady poklesu tržieb znepokojujúci pohľad. Až 18 respondentov (takmer 34 %), očakávalo prepad tržieb pri stave platnom v období 31.3 – 13.4 o 100 %. Ďalších
8 respondentov očakávalo prepad tržieb od 80 % do 100 % - teda až takmer polovica všetkých opýtaných očakávala prepad tržieb minimálne o 80 %.

Čo sa týka zmierňujúcich ekonomických opatrení, ktoré by oslovení podnikatelia prijali od vlády SR, jednoznačne najviac sa vyjadrilo za priamu finančnú podporu štátu v podobe stimulov, preplatenia časti nákladov či príspevkov na zamestnanie – za tieto opatrenia sa vyjadrilo až 37 respondentov, teda takmer 70 %. Značná časť opýtaných sa tiež vyjadrila za odloženie, resp. úplné odpustenie platieb odvodov za určité obdobie. Respondenti by taktiež uvítali odloženie, resp. úplné oslobodenie od platby dane z pridanej hodnoty a nepriamu pomoc štátu vo forme bezúročných pôžičiek, poradenstva a iných služieb.

2. kolo dotazníkového prieskumu

CLR uskutočnilo v nadväznosti na spustenie schém pomoci podnikateľskému prostrediu aj druhé kolo prieskumu, do ktorého sa zo vzorky subjektov oslovených v 1. kole zapojilo celkovo 35 podnikateľov. Cieľom tohto prieskumu bolo zistiť, do akej miery skutočne klesli tržby/príjmy respondentov počas marca 2020, a tiež či sa oslovení uchádzali o štátnu pomoc.

Z 35 subjektov, ktoré odpovedali v 2. kole prieskumu, sa až dvanástim subjektom prepadli tržby o 80 % a viac, pričom siedmym z nich sa prepadli tržby o 100 %. Dvaja respondenti nezaznamenali žiadne zmeny v tržbách/príjmoch, a jeden respondent nevedel vyhodnotiť aký veľký pokles zaznamenal.

Celkovo 16 respondentov (45,7 %) požiadalo, resp. malo v pláne požiadať, o niektorú z foriem finančnej pomoci od štátu, 19 respondentov (54,3 %) o takúto pomoc nepožiadalo a ani o ňu neplánuje žiadať. Zo 16 podnikateľov, ktorí sa rozhodli požiadať o finančnú pomoc od štátu, tak učinilo 9 z nich, zvyšných 7 podnikateľov chcelo o pomoc žiadať v blízkej budúcnosti. 4 respondenti sa vyjadrili, že žiadosť o podporu bola príliš zdĺhavá a byrokratická. 3 respondenti sa zase sťažovali na nejasnosť podmienok pomoci a potrebu dlhšieho overovania si, či sú oprávnení dostať pomoc. Z 19 respondentov ktorí sa vyjadrili, že nepožiadali o finančnú pomoc od štátu, až 13 údajne nespĺňalo pre túto pomoc stanovené podmienky, i keď množstvo z nich nešpecifikovalo, prečo podľa nich podmienky nespĺňajú.

Práva klienta

Klient, ktorý uzatvoril zmluvu o zájazde, má právo odmietnuť náhradný zájazd, a to písomne do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o náhradnom zájazde, ak je:

• nezamestnaným a zaradeným do evidencie uchádzačov o zamestnanie
• SZČO alebo jednoosobovou s. r. o., ktorej bol priznaný finančný príspevok v rámci podpory udržania zamestnanosti počas krízovej situácie
• osamelým rodičom, ktorému bol priznaný nárok na pandemické ošetrovné
• tehotnou ženou ku dňu doručenia oznámenia o náhradnom zájazde
• dôchodcom nad 65 rokov.

Náhradný zájazd môže klient, ktorý uzatvoril zmluvu o zájazde, odmietnuť čiastočne, ak aspoň jeden z cestujúcich uvedených v tejto zmluve  je osobou, ktorá má právo náhradný zájazd odmietnuť.

Cestovná kancelária je povinná v oboch prípadoch vrátiť klientovi všetky platby, ktoré od neho za zájazd prijala bez zaplatenia odstupného, a to bezodkladne, najneskôr však do 14 dní odo dňa doručenia odmietnutia (aj čiastočného) náhradného zájazdu.

Odpustenie odvodu do umeleckých fondov

• do konca roka 2020 sa odpúšťa povinný príspevok do umeleckých fondov (Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarného umenia) zrážaný umelcom z ich príjmu, a to vo výške 2 % hrubého autorského príjmu
• na druhej strane sa však o túto sumu zníži podporný fond pre umelcov, preto sa súčasne ponecháva možnosť príjemcu odmeny na jeho dobrovoľné odvedenie fondom do konca marca 2021 (do tohto času sa bude považovať príspevok za daňovo odpočítateľný náklad).

Viacero programových služieb jedného rozhlasového vysielateľa

V súvislosti s dopadom KS na súkromných rozhlasových vysielateľov sa úpravou zákona umožní príprava rádií na nutnú konsolidáciu trhu a efektívne využívanie frekvenčného spektra na rozhlasové vysielanie, tým že sa:

• umožní, aby jeden vysielateľ mal viacero programových služieb, čo doteraz nebolo možné
• novela sa plánovala v roku 2021, ale s cieľom stabilizovať trh rozhlasového vysielania sa k nej pristúpilo teraz, čo umožní rozvoj služieb už na jeseň roku 2020.

Obmedzenie možností RTVS využívať uvoľnené frekvencie od súkromných vysielateľov

Keďže súkromné rádia v súčasnej situácii nie sú schopné súťažiť o voľné frekvencie (čím môžu prísť o vysielací priestor do budúcna a reklamný priestor) a aby sa zabezpečila podstata duálneho systému (pluralita informačných zdrojov) sa za účelom stabilizácie trhu súkromného vysielania:

• obmedzuje možnosť RTVS využívať voľné frekvencie z okruhu frekvencií súkromných vysielateľov na prípady, keď o ne dlhodobo nie je záujem medzi ostatnými vysielateľmi
• zároveň sa obmedzuje využívanie týchto frekvencií aj časovo tak, aby sa nedostali do užívania RTVS natrvalo.

Vypustenie počtu licencií na vysielanie rozhlasových programových služieb podľa zákona o digitálnom vysielaní

Zjednodušenie administratívnych procesov vo fondoch (AF, FPU, FPKNM) v reakcii na KS

• hlasovanie per rollam
• predkladanie zákonom vyžadovaných dokumentov iba raz, opakovane len v prípade zmeny skutočnosti v ňom uvedených
• predĺženie lehôt v prospech žiadateľa (návrh zmluvy možno prijať až do 60 dní)
• splnenie viacerých podmienok overí fond namiesto žiadateľa
• doručovanie viacerých potvrdení sa upraví v zmysle zákona proti byrokracii.

Prerušenie lehoty na platnosť osvedčenia o registrácii filmového projektu

Na základe písomného oznámenia žiadateľa, keďže je pozastavená produkcia filmov zaradených do mechanizmu podpory poskytovanej AF. Viacerí producenti boli nútení odložiť hlavnú časť realizácie filmových projektov, ktorým AF vydal osvedčenie o registrácii filmového projektu, pričom lehota platnosti osvedčenia im plynie ďalej. Následkom tohto môže byť, že na filmový projekt, ktorému uplynie platnosť osvedčenia o registrácii filmového projektu, nebude môcť žiadateľ podať žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje:

• prerušiť plynutie lehoty platnosti osvedčenia o registrácii filmového projektu na dobu, ktorú si žiadateľ určí, najviac však na 18 mesiacov na základe písomného oznámenia žiadateľa
• začatie plynutia doby prerušenia sa bude počítať odo dňa doručenia písomného oznámenia.