Test MSP – vplyvy korona krízy a prijatých vládnych opatrení na mikro, malé a stredné podniky

0

Kríza spojená so šírením koronavírusu má zásadný vplyv nielen na fungovanie a udržanie zdravotného systému, náš každodenný život, ale nepochybne aj na ekonomiku celej krajiny. Mnoho podnikateľov v súčasnej dobe stráca svoje príjmy, čím sú v nadväznosti na to ohrozené aj pracovné miesta a zamestnanosť na Slovensku. Závažnosť situácie podčiarkuje fakt, že na vznik krízy zapríčinený vis maior (vyššou mocou) a najmä na jej rozsah neboli mnohí, nevynímajúc podnikateľov, pripravení.

Podľa analýz vykonaných spoločnosťou FinStat na Slovensku pôsobí až 15 660 firiem priamo ohrozených ekonomickým dopadom korona krízy, pričom tieto spoločnosti tvoria ročne 8,7 mld. eur tržieb. K uvedenému číslu firiem z najviac ohrozených sektorov však treba pripočítať ešte 41 553 živnostníkov, ktorí sú dotknutí opatreniami zavedenými v boji s
koronavírusom.

V nadväznosti na túto situáciu podrobilo Centrum lepšej regulácie testovaniu vplyvov na MSP reguláciu v podobe obmedzení v podnikaní prijatých na celoštátnej úrovni so
zámerom zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19, ako aj reguláciu v podobe vládou
prijatých opatrení na zmiernenie následkov na MSP. Výsledky Testu MSP budú
predložené jednému z našich zriaďovateľov - Ministerstvu hospodárstva SR, aby
ich vzal na vedomie ako garant lepšej regulácie a podpory podnikania na Slovensku.

Čo nájdete v našom Teste MSP?

  • popis platného právneho stavu, z ktorého sa dozviete, aké reštriktívne opatrenia boli prijaté a kedy a za akých podmienok sa postupne začali otvárať jednotlivé prevádzky
  • regulačné opatrenia na zmiernenie vplyvov korona krízy, ktoré prijala vláda SR s cieľom znížiť negatívne dopady krízovej situácie na podnikateľov
  • výsledky prieskumu podnikateľského prostredia, ktorý poukázal na významný pokles tržieb a zložitosť prijatých podporných opatrení
  • medzinárodné porovnanie a best practices, ktorými chceme poukázať na štáty, ktoré slúžia ako vzor v boji proti korona kríze
  • návrhy alternatívnych riešení, ktoré by mohli zefektívniť pomoc adresovanú podnikateľom.

Vplyvy korona krízy a prijatých vládnych opatrení vo vyššie uvedenom členení nájdete v našom Teste MSP TU.

Celú verziu nášho Testu MSP, ktorý sa venuje dopadom korona krízy na podnikanie MSP a vládou prijatých opatrení na ich zmiernenie, nájdete TU.

Pomôcka pre podnikateľov – novinka, ktorá vám pomôže zistiť, na čo máte nárok

0

Uplynulé týždne sme v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR usilovne pracovali na tom, aby sme podnikateľom priniesli novú webovú stránku, na ktorej nájdu sumár všetkých ekonomických opatrení, ktoré pre nich pripravila vláda SR s cieľom zmierniť následky krízovej situácie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19. Dať dokopy všetky ekonomické opatrenia, presne ich priradiť k jednotlivým kategóriám podnikov a najmä ich prepísať do ľudskej reči bolo častokrát náročnejšie, než sa zdalo na prvý pohľad. Veríme však, že táto pomôcka, na ktorej sme pracovali niekoľko týždňov, bude pre podnikateľov užitočná, pomôže im zorientovať sa a zistiť, na čo majú nárok a využijú schválené opatrenia tak, aby im pomohli prekonať negatívne dopady korona krízy.

Hlavné prínosy novej webovej stránky Ministerstva hospodárstva SR

  • jednotlivé ekonomické opatrenia sú usporiadané do tzv. rozhodovacieho stromu, po zodpovedaní jednotlivých otázok sa teda podnikateľom zobrazia len tie opatrenia, ktoré sa ich naozaj týkajú
  • opatrenia sú rozčlenené podľa veľkosti podniku a právnej formy podnikania, nájdu sa v nich teda SZČO, mikro, malé, stredné aj veľké podniky
  • opatrenia sa aktualizujú hneď, ako sú schválené v Národnej rade SR, nehrozí teda, že podnikateľom uniknú dôležité zmeny budú postupovať podľa starých pravidiel
  • jednotlivé opatrenia sú písané ľudskou rečou, aby ich pochopil každý, nielen právnik, ekonóm či úradník a sú štruktúrované tak, aby sa v nich podnikatelia dokázali pomerne rýchlo zorientovať a
  • nechýbajú ani užitočné odkazy na webové stránky, kde podnikatelia nájdu viac potrebných informácií či potrebné formuláre.

Veríme, že vám nová webová stránka Ministerstva hospodárstva SR (podnikame.mhsr.sk) pomôže a budete ju navštevovať pravidelne za účelom získania overených a aktuálnych informácií. A samozrejme, ak by ste mali nejaké návrhy na vylepšenia, určite ich uvítame.

V podobnej user-friendly podobe by podľa nás do budúcna malo fungovať informovanie podnikateľov o tom, aké práva a povinnosti sa na nich vzťahujú v dôsledku zmeny regulácie. My sami, z pozície právnikov a ekonómov vnímame, aké náročné je orientovať sa v neustále sa meniacej legislatíve a aplikovať ju do svojho podnikania tak, aby s ním bolo v súlade. Takáto pomôcka pre podnikateľov by bola vítaná v oblasti všetkých regulácií, s členením na jednotlivé odvetvia a právne formy podnikania tak, aby podnikateľom ušetrila čas a mohli sa venovať naplno rozvoju svojho podnikania.

Opatrenia pre cestovné kancelárie v čase korona krízy

0

V dnešnom článku nájdete zhrnuté opatrenia určené pre podnikateľov pôsobiacich v oblasti organizovania zájazdov (cestovné kancelárie), ktorí v dôsledku krízovej situácie prišli o veľkú časť svojich príjmov, a na druhej strane opatrenia pre ich klientov, čoho výsledkom je kompromisné riešenie, aby sa každej zo strán dostalo primeranej satisfakcie.

Práva a povinnosti cestovnej kancelárie

Ak cestovná kancelária na Slovensku alebo v mieste zájazdu nemôže v dôsledku krízovej situácie poskytnúť klientovi služby uvedené v pôvodnej zmluve o zájazde, cestovná kancelária je oprávnená:

  • navrhnúť klientovi zmenu zmluvy o zájazde
  • informovať ho o náhradnom zájazde.

Ak klient neprijme navrhnutú zmenu zmluvy o zájazde, cestovná kancelária je povinná:

  • informovať klienta o náhradnom zájazde v písomnej forme a klientovi toto oznámenie doručiť rovnakým spôsobom, akým bola klientovi doručená zmluva o pôvodnom zájazde
  • dohodnúť sa s klientom na poskytnutí náhradného zájazdu najneskôr do 31. augusta 2021
  • vrátiť klientovi všetky platby, ktoré od neho prijala na základe zmluvy, a to bezodkladne, najneskôr však do 14. septembra 2021, ak sa cestovná kancelária s klientom do 31. augusta 2021 nedohodnú na poskytnutí náhradného zájazdu.

Práva klienta

Klient, ktorý uzatvoril zmluvu o zájazde, má právo odmietnuť náhradný zájazd, a to písomne do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o náhradnom zájazde, ak je:

  • nezamestnaným a zaradeným do evidencie uchádzačov o zamestnanie
  • SZČO alebo jednoosobovou s. r. o., ktorej bol priznaný finančný príspevok v rámci podpory udržania zamestnanosti počas krízovej situácie
  • osamelým rodičom, ktorému bol priznaný nárok na pandemické ošetrovné
  • tehotnou ženou ku dňu doručenia oznámenia o náhradnom zájazde
  • dôchodcom nad 65 rokov.

Náhradný zájazd môže klient, ktorý uzatvoril zmluvu o zájazde, odmietnuť čiastočne, ak aspoň jeden z cestujúcich uvedených v tejto zmluve  je osobou, ktorá má právo náhradný zájazd odmietnuť.

Cestovná kancelária je povinná v oboch prípadoch vrátiť klientovi všetky platby, ktoré od neho za zájazd prijala bez zaplatenia odstupného, a to bezodkladne, najneskôr však do 14 dní odo dňa doručenia odmietnutia (aj čiastočného) náhradného zájazdu.

Ďalšie podrobnosti opatrenia

  • ak klient alebo cestovná kancelária odstúpili od zmluvy v období od 12. marca 2020 do účinnosti týchto zmien, pričom cestovná kancelária nevrátila klientovi všetky platby prijaté na základe zmluvy, je cestovná kancelária oprávnená navrhnúť klientovi zmenu zmluvy o zájazde alebo ho informovať o náhradnom zájazde
  • ak aj napriek krízovej situácii môže cestovná kancelária zájazd klientovi poskytnúť podľa zmluvy, ale klient so zájazdom nesúhlasí, je povinný o tom písomne informovať cestovnú kanceláriu najneskôr 30 dní pred začatím zájazdu; prvých 30 dní odo dňa účinnosti tejto zmeny však najneskôr 15 dní pred začatím zájazdu
  • cestovná kancelária je povinná do 14 dní odo dňa doručenia informácie o zrušení zájazdu zaslať klientovi oznámenie o náhradnom zájazde
  • cestovná kancelária nie je počas krízovej situácie oprávnená požadovať od klienta úhradu splátok ceny zájazdu, s výnimkou ak cestujúci prijme zmenu zmluvy o zájazde
  • ak klient prijme zmenu v zmluve o zájazde a cena zájazdu, ktorého sa zmena týka je odlišná od sumy uhradenej za zájazd v zmluve, klient a cestovná kancelária si vzájomne vyrovnajú rozdiel do 14 dní odo dňa, kedy sa cestovná kancelária s klientom dohodli na poskytnutí náhradného zájazdu.

Podnikatelia, čo vám chýba vo vládnych opatreniach? Zapojte sa do prieskumu

0

Združenie podnikateľov Slovenska, Slovenský živnostenský zväz a Slovak Business Agency v spolupráci s Wilio.sk a Podnikajte.sk realizujú prieskum, ktorého cieľom je zistiť názory a skúsenosti živnostníkov a malých a stredných podnikateľov s využívaním podporných opatrení na zmiernenie dopadov koronakrízy a zároveň získať informácie na potrebné zmeny. S výsledkami prieskumu budú realizátori prieskumu pracovať pri ich činnosti a komunikácii s kompetentnými.

Povedzte nám, čo si myslíte o vládnych opatreniach pre firmy a vyplňte tento dotazník.

Podpora podnikateľov v umeleckej oblasti v čase korona krízy

0

V dnešnom článku nájdete zhrnuté jednotlivé opatrenia určené pre podnikateľov pôsobiacich v kultúrnom a kreatívnom priemysle (usporiadatelia verejných kultúrnych podujatí a ich účastníci, umelci, vysielatelia rozhlasových programových služieb, tvorcovia filmov a pod.), ktorí v dôsledku krízovej situácie (KS) prišli o časť svojich príjmov.

Prijaté podporné opatrenia pre podnikateľov v kultúrnom a kreatívnom priemysle:

Úprava podmienok realizácie verejných kultúrnych podujatí počas KS (10. marec – 31. december 2020)

Cieľom je zabezpečiť, aby objektívna nemožnosť konania podujatia nespôsobila neprimeranú negatívnu ekonomickú záťaž pre jeho usporiadateľa:

  • usporiadateľ sa nedostane voči zmluvným partnerom do omeškania a nebude povinný zaplatiť zmluvnú pokutu z dôvodu neuskutočnenia podujatia, ak by nárok na ňu vznikol vzhľadom na KS
  • usporiadateľovi sa umožňuje odstúpiť od zmluvy, ak sa strany nedohodli inak, pričom uhradená odmena sa považuje sa bezdôvodné obohatenie, ak sa strany nedohodli inak (okrem nároku za plnenia, ktoré už boli poskytnuté)

a zároveň ponúkla vhodné alternatívne riešenia pre tých, ktorí sa mali podujatia zúčastniť:

  • možnosť poskytnúť návštevníkom poukážku v hodnote zakúpeného lístka na iné podujatie podľa výberu s platnosťou najmenej do konca roka 2021, prípadne predĺžiť platnosť vstupenky (čím sa súčasne zabráni príp. krachu usporiadateľov), ak sa podujatie uskutoční najneskôr do konca roka 2021 a účastník s náhradným termínom súhlasí
  • ak účastník nesúhlasí s poukážkou či predĺžením platnosti vstupenky alebo si uplatnil u usporiadateľa nárok na vrátenie ceny vstupenky v lehote dohodnutej s usporiadateľom, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac od neuskutočnenia podujatia, usporiadateľ je povinný vrátiť cenu vstupenky do 13 mesiacov od neuskutočnenia podujatia.

Odpustenie odvodu do umeleckých fondov

  • do konca roka 2020 sa odpúšťa povinný príspevok do umeleckých fondov (Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarného umenia) zrážaný umelcom z ich príjmu, a to vo výške 2 % hrubého autorského príjmu
  • na druhej strane sa však o túto sumu zníži podporný fond pre umelcov, preto sa súčasne ponecháva možnosť príjemcu odmeny na jeho dobrovoľné odvedenie fondom do konca marca 2021 (do tohto času sa bude považovať príspevok za daňovo odpočítateľný náklad).

Viacero programových služieb jedného rozhlasového vysielateľa

V súvislosti s dopadom KS na súkromných rozhlasových vysielateľov sa úpravou zákona umožní príprava rádií na nutnú konsolidáciu trhu a efektívne využívanie frekvenčného spektra na rozhlasové vysielanie, tým že sa:

  • umožní, aby jeden vysielateľ mal viacero programových služieb, čo doteraz nebolo možné
  • novela sa plánovala v roku 2021, ale s cieľom stabilizovať trh rozhlasového vysielania sa k nej pristúpilo teraz, čo umožní rozvoj služieb už na jeseň roku 2020.

Obmedzenie možností RTVS využívať uvoľnené frekvencie od súkromných vysielateľov

Keďže súkromné rádia v súčasnej situácii nie sú schopné súťažiť o voľné frekvencie (čím môžu prísť o vysielací priestor do budúcna a reklamný priestor) a aby sa zabezpečila podstata duálneho systému (pluralita informačných zdrojov) sa za účelom stabilizácie trhu súkromného vysielania:

  • obmedzuje možnosť RTVS využívať voľné frekvencie z okruhu frekvencií súkromných vysielateľov na prípady, keď o ne dlhodobo nie je záujem medzi ostatnými vysielateľmi
  • zároveň sa obmedzuje využívanie týchto frekvencií aj časovo tak, aby sa nedostali do užívania RTVS natrvalo.

Vypustenie počtu licencií na vysielanie rozhlasových programových služieb podľa zákona o digitálnom vysielaní

Zjednodušenie administratívnych procesov vo fondoch (AF, FPU, FPKNM) v reakcii na KS

  • hlasovanie per rollam
  • predkladanie zákonom vyžadovaných dokumentov iba raz, opakovane len v prípade zmeny skutočnosti v ňom uvedených
  • predĺženie lehôt v prospech žiadateľa (návrh zmluvy možno prijať až do 60 dní)
  • splnenie viacerých podmienok overí fond namiesto žiadateľa
  • doručovanie viacerých potvrdení sa upraví v zmysle zákona proti byrokracii.

Prerušenie lehoty na platnosť osvedčenia o registrácii filmového projektu

Na základe písomného oznámenia žiadateľa, keďže je pozastavená produkcia filmov zaradených do mechanizmu podpory poskytovanej AF. Viacerí producenti boli nútení odložiť hlavnú časť realizácie filmových projektov, ktorým AF vydal osvedčenie o registrácii filmového projektu, pričom lehota platnosti osvedčenia im plynie ďalej. Následkom tohto môže byť, že na filmový projekt, ktorému uplynie platnosť osvedčenia o registrácii filmového projektu, nebude môcť žiadateľ podať žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje:

  • prerušiť plynutie lehoty platnosti osvedčenia o registrácii filmového projektu na dobu, ktorú si žiadateľ určí, najviac však na 18 mesiacov na základe písomného oznámenia žiadateľa
  • začatie plynutia doby prerušenia sa bude počítať odo dňa doručenia písomného oznámenia.

Informácie o jednotlivých finančných príspevkoch v rámci opatrení pre MSP na zmiernenie korona krízy, nájdete v našom informačnom materiáli.

Opatrenia pre MSP na zmiernenie korona krízy – 2. aktuálna verzia

0

V spolupráci s Odborom výskumu podnikateľského prostredia sme pre vás pripravili aktualizovaný informačný materiál, v ktorom nájdete kompletné informácie o prijatých opatreniach určených pre podnikateľov, ktorí sa v čase krízovej situácie vyvolanej COVID-19 potýkajú s nemalými finančnými i prevádzkovými ťažkosťami. Prijaté opatrenia, ktoré nájdete v informačnom materiáli, majú za cieľ podporiť podnikateľov a zmierniť vyvolané negatívne dopady na podnikateľské prostredie.

Opatrenia pre podnikateľov na zmiernenie koronakrízy

Opatrenia sú rozdelené do nasledujúcich oblastí:

  • opatrenia v oblasti podpory zamestnanosti
  • opatrenia v oblasti daní, cla a účtovníctva
  • opatrenia nepriamej finančnej pomoci
  • opatrenia v úradných a súdnych konaniach
  • opatrenia v oblasti BOZP a PZS
  • opatrenia pomoci prijaté EÚ.

Jednotlivé opatrenia spoločne s bližším vysvetlením nájdete v priloženom informačnom materiáli.

Programové vyhlásenie vlády SR – čo hovorí o lepších zákonoch pre MSP?

0

Keďže akýmsi kľúčovým heslom Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020-2024 (PVV), ktoré dňa 19. apríla 2020 schválila vláda, 

  • je vytvorenie takých podmienok na Slovensku, za ktorých budú ľudia radi „pracovať, podnikať a žiť", pričom
  • relevancia slova „podnikať" sa zdôrazňuje aj tým, že sa skloňuje v dokumente viac ako 30-krát, kým
  • výzvy politiky lepšej regulácie si zaslúžili vlastnú podkapitolu, a v neposlednom rade
  • sa zdôrazňuje princíp „najskôr myslieť v malom" prezentujúci potrebu prihliadať na záujmy mikro, malých a stredných podnikov,

tak z pozície Centra lepšej regulácie veríme, že dôležitosti našej agendy – lepších zákonov pre MSP – svitá na lepšie časy.

Čo konkrétne v tomto smere plánuje vláda realizovať na základe programu, ktorý sa zaviazala plniť najbližšie štyri roky?

Agenda lepšej regulácie

V oblasti agendy lepšej regulácie vláda:

  • prijme ešte v roku 2020 v skrátenom legislatívnom konaní Lex Korona, opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré uľahčia život podnikateľom, a zároveň nebudú predstavovať významný vplyv pre verejné financie
  • bude dôsledne uplatňovať agendu lepšej regulácie, aj zavedením všetkých 12 odporúčaní OECD pre lepšie vládnutie a zároveň sa bude inšpirovať príkladmi dobrej praxe z iných krajín
  • bude komplexne hodnotiť vplyvy návrhov právnych predpisov a len tie návrhy, ktorých vplyvy budú dôsledne zhodnotené, bude predkladať do legislatívneho procesu
  • zabezpečí, aby nedochádzalo k prijímaniu regulácie bez jej náležitého prerokovania, osobitne s dotknutými subjektmi a verejnosťou, a to najmä tým, že sa zasadí o to, aby sa neodôvodnene neobchádzalo MPK
  • bude dôsledne predchádzať goldplatingu, t. j. nadpráci pri preberaní legislatívy EÚ, okrem odôvodnených prípadov; pri takýchto zmenách regulácií bude vyznačené, čo je nevyhnutná povinnosť a čo je vlastná úprava, resp. rozšírenie, nadväzujúc na doterajší audit goldplatingu
  • presadí zásadu, aby pri návrhoch zákonov bola dodržaná dostatočná legisvakačná doba a aby návrhy zákonov s vplyvom na podnikateľské prostredie nadobúdali účinnosť iba raz do roka, a to vždy k 1. januáru
  • v záujme dostupnosti právnych predpisov navrhne zrušenie opatrenia ako formy právneho predpisu, ktoré sa ako jediné ex lege nevyhlasujú v Zbierke zákonov
  • bude podporovať rozhodovanie na základe dôkazov prostredníctvom budovania odborných analytických kapacít a ich podpory
  • na základe kvalifikovaných podnetov od podnikateľov a verejnosti do rúk podpredsedu vlády SR, ktorý je zodpovedný za legislatívu, bude vykonávať ex post hodnotenie regulačných a administratívnych povinností v právnych predpisoch ovplyvňujúcich ich podnikanie
  • zavedie dôslednejšie pripomienkovanie poslaneckých návrhov zákonov zavedením dostatočnej lehoty medzi druhým a tretím čítaním v NR SR a podrobným posudzovaním vplyvov
  • zavedie inštitút záväzných stanovísk, nakoľko mnohé formulácie a ustanovenia v zákonoch sú často vágne, nejasné, niekedy dokonca protichodné
  • s účinnosťou od 1.1.2021 vláda zavedie princíp „1 in - 1 out" a s účinnosťou od 1.1.2022 princíp „1 in - 2 out"
  • vytvorí a priebežne bude dopĺňať verejne dostupný a prehľadný register regulácií
  • pri tvorbe regulácií budú podporované inovatívne prístupy tak, aby boli prístupné pre všetkých tvorcov regulácií, ako aj ich užívateľov.

Odstraňovanie administratívnej záťaže podnikania

V oblasti odstraňovania administratívnej záťaže podnikania:

  • sa zasadí o znižovanie byrokratickej záťaže zavádzaním fungujúcich informačných systémov a odbúravaním duplicitných a nepotrebných administratívnych úkonov, a to aj využívaním dostupných informácií verejnou správou a získavaním relevantných informácií z informačných systémov verejnej správy
  • bude pokračovať v znižovaní administratívneho zaťaženia a rozširovať služby elektronického jednotného kontaktného miesta vrátane fyzických jednotných kontaktných miest pre podnikateľov poskytujúcich služby podľa živnostenského zákona a osobitných predpisov
  • uskutoční audit všetkých hlásení a výkazov vyžadovaných štátom, ktoré vytvárajú zbytočnú a neprimeranú administratívnu záťaž, následne ich zjednoduší a zníži ich počet
  • odstráni duplicity kontrol, zníži ich frekvenciu na nevyhnutný počet, osobitne v prípadoch, ak sa v minulosti nezistilo porušenie povinností
  • zavedie systém druhej šance, možnosť nápravy bez sankcie, pri porušení povinností podnikateľom v rozsahu neohrozujúcom zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov tak, aby dostal najmä pri administratívnych porušeniach možnosť na nápravu.

Odstraňovanie finančnej záťaže podnikania

V oblasti odstraňovania finančnej záťaže podnikania:

  • bude vytvárať priaznivé podmienky pre podnikanie, podnikateľské prostredie s jednoduchými zákonmi a nízkym administratívnym, finančným a regulačným zaťažením pre všetkých a zásadným zjednodušením daňového a odvodového systému 
  • vytvorí predpoklady pre zastavenie rastu daňovo-odvodového zaťaženia, v priamych daniach zváži návrat k systému rovnej dane, v daňovom mixe zvýši podiel zdaňovania spotreby, majetku a negatívnych externalít, naopak, zníži zdaňovanie ekonomickej aktivity a nerovnomerné zaťaženie sektorov ekonomiky
  • pripraví po konzultácii so sociálnymi partnermi flexibilný zákonník práce a pracovno-právnu legislatívu, ktorá je dôležitá počas konjunktúry, ale ešte viac počas krízy a pre prispôsobenie sa novým podmienkam po kríze
  • uskutoční komplexný audit poplatkového zaťaženia podnikania s cieľom sprehľadniť systém poplatkov a prehodnotiť ich tak, aby boli primerané, zmysluplné a vyberali sa len v odôvodnených prípadoch
  • prehodnotí pokuty tak, aby ich výška bola proporcionálna s mierou previnenia, s cieľom predchádzať likvidačným pokutám v neodôvodnených prípadoch.

Zvýšenie konkurencieschopnosti

V oblasti zvýšenia konkurencieschopnosti:

  • zlepší postavenie SR v hodnoteniach podnikateľského prostredia, napríklad voči krajinám OECD a EÚ v kľúčových medzinárodných rebríčkoch a ratingoch, napr. v Doing Business Svetovej banky, Svetového ekonomického fóra a pod.
  • zabezpečí použitie zdrojov z EŠIF na minimalizovanie negatívnych ekonomických dopadov a iných následkov v súvislosti s ochorením COVID-19.

Podpora podnikania MSP

V oblasti podpory podnikania MSP:

  • vytvorí priaznivé prostredie pre rozvoj malých, stredných i veľkých podnikov, na ktorých záujmy bude prihliadať aj uplatňovaním princípu „najprv mysli v malom"
  • zavedie jednotný daňovo-odvodový paušál pre živnostníkov a malé podniky
  • zavedie univerzálnu živnosť
  • vytvorí priaznivejšie podmienky pre efektívny rozvoj rodinného podnikania, podnikania mladých či podnikania žien alebo seniorov
  • podporí internacionalizáciu malých a stredných firiem a ich zapájanie do subdodávateľských reťazcov.

Nakoľko Centrum lepšej regulácie malo príležitosť zapojiť sa aspoň čiastočne do tvorby PVV, mnohé z vyššie uvedených ambícií vyplývajú aj z našich odporúčaní a požiadaviek napríklad:

  • princíp „najskôr myslieť v malom" prihliadajúci pri tvorbe regulácie na potreby MSP, ktorého súčasťou je aj jednotný dátum účinnosti k 1. januáru
  • zavedenie systematického ex-post hodnotenia vplyvov existujúcich regulácií na podnikateľské prostredie, ktorého súčasťou sú aj rôzne audity súčasných povinností - od poplatkov, cez vykazovanie až po ich duplicitu
  • potreba posudzovania oprávnenosti efektu goldplatingu t. j. presahu nad minimálne požiadavky EÚ regulácie
  • potreba konzultácií a posudzovania vplyvov zákonov predložených poslancami v NR SR, ktorých nekontrolované prijímanie v nedávnej minulosti predstavovalo významné negatívne vplyvy na MSP, ale aj
  • celková podpora agendy lepšej regulácie, ochota naprieč rezortami budovať analytické kapacity a podporiť úlohu a vážnosť tvorcov legislatívy, až po detaily v podobe zavedenia princípu „1 in - 1 out" a pod.

Aj keď mnohé tieto ciele ešte nemajú konkrétnu podobu, čo je na druhej strane prirodzené pre typ dokumentu, akým je PVV, v porovnaní s inými kapitolami je tá o zlepšení podnikateľského prostredia oveľa konkrétnejšia.

Z nášho pohľadu v prísľube zlepšenia tvorby zákonov prevažuje skôr hmatateľnosť a exaktnosť ako vágnosť a všeobecnosť, ktorá je PVV v rámci hodnotenia jeho obsahu vyčítaná. Centrum lepšej regulácie hodnotí záväzok  zlepšiť podnikanie MSP v tomto momente pozitívne, nakoľko predstavuje kroky, ktorých pravdepodobnosť sa nám pred pár mesiacmi zdala skôr ako naivný sen, a o to viac je náš tím pripravený v ich realizácii maximálne pomôcť.

Zároveň však veríme v to, že pod vládnym sľubom zabezpečiť „použitie zdrojov z EŠIF na minimalizovanie negatívnych ekonomických dopadov a iných následkov v súvislosti s ochorením COVID-19" sa skrývajú aj ďalšie opatrenia pre tlmenie negatívnych dopadov, ktoré táto mimoriadna korona záležitosť podnikateľom spôsobuje. Lebo napokon, aj potreba reakcie na takúto situáciu v podobe vis maior je súčasťou agendy lepšej regulácie a zároveň jej najväčšej výzvou pre nasledujúce obdobie. 

Ekonomické opatrenia v čase korona krízy – porovnanie krajín V4

0

V dnešnom článku sme si pre porovnanie ekonomických opatrení prijímaných ako prostriedok na záchranu podnikov v dôsledku korona krízy vybrali krajiny Vyšehradskej štvorky (V4). Ide o krajiny, ktoré sú nám (aj) po ekonomickej stránke najbližšie, a preto nás zaujímal spôsob ako práve Česká republika, Poľsko a Maďarsko v súčasnej situácii pomáhajú podnikateľskému prostrediu s osobitným zreteľom na mikro, malé a stredné podniky. Je Slovensko v prijímaní ekonomických opatrení pokrokovejšie alebo by sme sa mali inšpirovať našimi susedmi?

Česká republika

V oblasti daní a odvodov zaviedla Česká republika viacero úľav pre podnikateľské prostredie:

  • odklad alebo úhrada dane v splátkach, v prípade odkladu sa odpúšťa správny poplatok za podanú žiadosť
  • odpustenie sankcií v prípade oneskoreného podania daňového priznania
  • predĺženie lehoty na podanie daňového priznania pre daň z príjmov PO a FO najneskôr do 1.7.2020
  • polročné odloženie platby časti sociálneho poistenia, konkrétne minimálnej mesačnej zálohy vo výške 93 eur, odvody doplatia pri ročnom zúčtovaní (týka sa všetkých drobných podnikateľov)
  • odpustenie záloh na zdravotné poistenie do výšky minimálnej zálohy 86 eur po dobu pol roka, kedy nemusia hradiť zálohy na zdravotné poistenie, ak platia vyššie poistné, to po pol roku budú musieť doplatiť (týka sa všetkých drobných podnikateľov)

Opatrenia pre SZČO

  • poskytnutie finančného príspevku od štátu vo výške 25 000 Kč mesačne (cca 920 eur) na kompenzáciu problémov spojených s krízou (tzv. kompenzačný bonus) pre SZČO; príspevok však dostanú len tí, ktorí majú príjmy iba z podnikania (nie aj tí, ktorí podnikajú v súbehu so zamestnaním), a to po dobu trvania obmedzení podnikania (zatiaľ do 30.4.)
  • vyplatenie ošetrovného vo výške 424 Kč (cca 15,6 eur), pričom tieto financie dostanú SZČO spätne od uzatvorenia škôl. Toto opatrenie je určené pre rodičov detí od 6 do 13 rokov, ktorí s nimi museli zostať doma až do doby, než školy opäť otvoria.

V oblasti podpory zamestnanosti preplatí štát podnikateľom mzdové náklady cez tzv. program Antivirus, na základe ktorého môžu požadovať kompenzáciu mzdových nákladov od štátu, konkrétne v týchto prípadoch:

  • povinné uzavretie prevádzok - týmto podnikateľom štát preplatí 80 % mzdových nákladov, ak bol podnikateľ nútený zavrieť svoju prevádzku a pre prekážku na strane zamestnávateľa bol povinný svojim zamestnancom preplatiť 100 % náhrady mzdy
  • poskytnutie mzdy zamestnancom v povinnej karanténe – takýmto podnikateľom bude preplatených 100 % vynaložených mzdových nákladov (ide o 60 % DVZ, ktoré by v rámci pracovnej neschopnosti zamestnanca preplatil podľa českých právnych predpisov zamestnávateľ)
  • rozšírenie kurzarbeitu – pokiaľ podnikateľ nemôže prideľovať prácu, pretože minimálne 30 % zamestnancov je v karanténe alebo na ošetrovnom, štát uhradí
    100 % ich priemerného zárobku
    , pri obmedzení výroby a skrátení pracovného času zamestnanca, dostane pracovník aspoň 80 % svojho príjmu, štát z toho uhradí 50 %.

Okrem vyššie uvedených opatrení sa vláda ČR zamerala aj na poskytovanie priamej a nepriamej finančnej podpory:

  • bezúročné úvery a bankové záruky cez program COVID I a COVID II, nárok na ne majú MSP, ak u nich došlo k oneskoreniu plnenia, pozastaveniu plnenia alebo zrušenia plnenia obchodných zmlúv z dôvodu opatrení na zamedzenie šírenia koronavírusu. Prípadne majú MSP pomôcť nadobudnúť prostriedky na ďalšie fungovanie (obstaranie drobného hmotného/nehmotného majetku, obstaranie a financovanie zásob, ďalšie prevádzkové výdavky). Spoločnostiam starším ako 3 roky majú vykryť aj mzdy alebo pohľadávky. Program COVID okrem iného počíta s ročným odkladom splátok a splatnosťou dva roky

Dôležitým faktorom v súčasných podmienkach koronakrízy je aj dostatočná informatizácia podnikateľov. Tá je zabezpečená prostredníctvom poskytovania informácií zo strany Czechtrade, ktoré malo doposiaľ viaceré informácie či služby spoplatnené, no zmenilo sa na celoplošné poskytovanie informácií zdarma.

Pre podnikateľov sú však podstatné nielen opatrenia, ktoré im pomôžu prekonať dôsledky koronakrízy, ale aj včasné otváranie ekonomiky. Česká republika schválila harmonogram uvoľnenia podnikateľských a ďalších činností, v ktorom nájdu podnikatelia informácie o postupnom otváraní prevádzok začínajúc 20. aprílom s plánom avizovaným zatiaľ do
8. júna. Postupne tak dochádza k otváraniu prevádzok, kultúrnych, spoločenských či športových zariadení.

Poľsko

V oblasti daní a odvodov zaviedlo Poľsko nasledovné úľavy pre podnikateľské prostredie:

  • možnosť využitia daňových úľav a možnosť podať žiadosť o odklad, rozloženie na splátky alebo ich zrušenie
  • predĺženie termínu na podanie ročného daňového priznania pre daň z príjmu PO a FO do konca mája
  • odklad povinnosti zaplatiť preddavky na daň z príjmov za marec a apríl z titulu výplat v pracovnoprávnych vzťahoch do júna
  • možnosť využitia oslobodenia od príspevkov na zdravotné a sociálne poistenie po dobu 3 mesiacov (od 1.3. do 31.5.) pre SZČO alebo firmu zamestnávajúcu max. 9 ľudí
  • možnosť obce rozhodnúť o oslobodení firiem, ktorých likvidita sa zhoršila v dôsledku pandémie, od dane z nehnuteľnosti a predĺžiť splatnosť dane za apríl a jún do konca septembra
  • neuplatnenie reštrikcií voči dlžníkovi, ak je v dôsledku nezaplatenej pohľadávky nútený navýšiť si základ dane alebo znížiť stratu, vďaka tomu naňho nebude kladené vyššie finančné zaťaženie, pričom veriteľ súčasne nebude na svojich právach nijako obmedzený
  • možnosť pre daňových poplatníkov, ktorí v roku 2020 zvolili zjednodušené preddavky na daň z príjmov, upustiť od tejto formy platenia dane, výška preddavkov sa vypočíta na základe súčasných predpisov
  • možnosť pre firmy odpočítať si dary zo základu dane
  • možnosť využiť právo na odpočet straty vzniknutej v roku 2020, podmienkou je min. 50 % strata v príjmoch v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019, tento odpočet je jednorazový a najviac do 5 mil. PLN (cca 1 104 435 eur)
  • pozastavenie daňových auditov a kontrol na žiadosť platcu po dobu trvania pandémie

V oblasti podpory zamestnanosti pomôže štát podnikateľom nasledujúcimi opatreniami:

  • možnosť firmy požiadať o dofinancovanie mzdy zamestnanca (plat zamestnanca je spolufinancovaný zo štátneho fondu vo výške 1300 PLN (cca 287 eur) na zamestnanca - 50 % minimálnej mzdy, príspevok sa vzťahuje len na prípady, kedy mzda zamestnanca bola v predchádzajúcom mesiaci nižšia ako 300 % priemerného platu v predchádzajúcom kvartáli
  • zavedenie väčšej flexibility pracovnej doby, napr. zamestnávateľ môže po konzultáciách s odbormi  predĺžiť dennú pracovnú dobu na 12 hodín, môže ju taktiež skrátiť o 20 %, ale nie viac než na polovicu úväzku
  • možnosť zamestnávateľa získať náhradu časti nákladov na odmeny pre zamestnancov a príspevok na sociálne zabezpečenie z týchto odmien na obdobie najviac 3 mesiacov, je však povinný udržať stav zamestnancov po dobu poberania náhrad miezd, plus za to isté obdobie, za aké ich poberal. Na príspevok má nárok aj SZČO.

Okrem vyššie uvedených opatrení sa poľská vláda zamerala aj na poskytovanie priamej a nepriamej finančnej podpory:

  • pôžičky pre mikropodniky a malé firmy vo výške 5000 PLN (cca 1 104 eur) po dobu 6 mesiacov. Ide o jednorazovú platbu na pokrytie bežných nákladov podnikania, pričom pôžička je úročená 0,05 % a doba splácania nesmie byť dlhšia ako 12 mesiacov. Pokiaľ podnikateľ neprepustí zamestnanca do 3 mesiacov odo dňa pridelenia pôžičky a nezníži im pracovnú dobu, môže byť táto pôžička vrátane úrokov podnikateľovi odpustená.
  • finančná injekcia vo výške 100 miliárd PLN s cieľom znížiť stimuly  prepustených pracovníkov. Schéma pozostáva z 3-ročných pôžičiek s nulovým úrokom pre malé a stredné podniky (50 % finančných prostriedkov), mikropodniky (25 %) a veľké spoločnosti (25 %). Asi 60 % celkových pôžičiek by sa mohlo vyplatiť vo forme grantov (až 75 % pre malé a stredné podniky a mikropodniky) za predpokladu, že príjemcovia počas výpožičnej doby udržia svojich zamestnancov.

Poľsko taktiež od 19.4. uvoľňuje ekonomické obmedzenia, ktoré zaviedlo v súvislosti s pandémiou. V rámci plánovaného uvoľňovania opatrení zrejme ako prvé zruší obmedzenia týkajúce sa obchodov či pohybu na verejných miestach. Jednotlivé fázy rušenia obmedzení bude následne ohlasovať týždeň vopred.

Maďarsko

V oblasti daní a odvodov zaviedlo Maďarsko tieto úľavy pre podnikateľské prostredie:

  • v sektoroch najviac ohrozených pandémiou (turizmus, pohostinstvá, zábavný priemysel, šport, kultúra, osobná preprava, taxislužby) sú zavedené daňové úľavy (zamestnávatelia sú oslobodení od daní a poplatkov, dane a odvody zamestnancov boli významne znížené), súčasne v tejto oblasti podnikania nie je možné rušiť nájomné zmluvy ani zvyšovať nájomné
  • SZČO a ostatní daňoví poplatníci, ktorí zdaňujú v režime KATA (umelecké, športové, inštalatérske či opravárske činnosti, zubári a pod.) sú oslobodení od platby mesačného paušálu do konca júna
  • daňové dlhy sú odložené do odvolania krízovej situácie
  • predĺženie termínu na podanie daňových priznaní a zrýchlenie vyplácania vratiek na DPH
  • opomenutie platby dane nebude počas pandémie sankcionované
  • zníženie sumy sociálneho poistenia o 2 %, u zamestnancov na neplatenom voľne nebude sociálne poistenie prerušené

V oblasti podpory zamestnanosti pomôže štát podnikateľom nasledujúcimi opatreniami:

  • v podniku s pozastavenou činnosťou, resp. v prípade zníženia pracovnej vyťaženosti o 15-50 %, bude štát po dobu 3 mesiacov preplácať zamestnancom 70 % platu, zamestnanci však budú povinní robiť pre zamestnávateľa „niečo užitočné"
  • zabezpečenie podpory prostredníctvom investícií v hodnote 1,2 mld. eur zo strany vlády za účelom vytvárania pracovných miest
  • flexibilnejšie pravidlá zamestnávania

Okrem vyššie uvedených opatrení sa maďarská vláda zamerala aj na poskytovanie priamej a nepriamej finančnej podpory:

  • moratórium na splátky podnikateľských úverov a úverov fyzických osôb uzavretých pred 18.3.2020 – ide o predĺženie splatnosti do konca roka 2020, pričom úroky ani kmeňový kapitál nesmie banka počas tejto doby zvyšovať
  • splatnosť krátkodobých podnikateľských úverov sa predlžuje do konca júna
  • Maďarská národná banka (NBM) rozhodla zvýšiť prostriedky v programe na financovanie MSP (budú k dispozícii 4 mld. eur)
  • výhodné garantované pôžičky maďarským podnikom v hodnote viac ako 5,5 mld. eur
  • zriadenie programov na podporu podnikovej likvidity (výhodné pôžičky a úverové záruky), ktoré majú zamedziť úpadku maďarských podnikov
  • podniky v oblasti turizmu dostanú dotáciu vo výške 1,7 mld. eur

Pokiaľ ide o uvoľňovanie opatrení, v Maďarsku môžu byť už teraz otvorené obchody (s výnimkou potravín, lekární a drogérií, pre ktoré platia klasické otváracie hodiny), reštaurácie a kaviarne do 15. hodiny. O ďalšom uvoľňovaní opatrení zatiaľ maďarská vláda nevydala stanovisko.

Slovensko

Porovnajte si, aké opatrenia v oblasti daní a odvodov, podpory zamestnanosti a priamej i nepriamej formy finančnej podpory prijala Slovenská republika. 20. apríla súčasne predstavil predseda vlády aj plán postupného uvoľňovania opatrení. Všetky prijaté opatrenia zamerané na zmiernenie dôsledkov koronakrízy na podnikateľské prostredie, nájdete prehľadne zhrnuté v našom informačnom materiáli.

Opatrenia pre MSP na zmiernenie korona krízy – 1. verzia

0

V spolupráci s odborom Monitoring podnikateľského prostredia sme pre vás pripravili informačný materiál, v ktorom nájdete kompletné informácie o prijatých opatreniach určených pre podnikateľov, ktoré sa v čase krízovej situácie vyvolanej COVID-19 potýkajú s nemalými finančnými i prevádzkovými ťažkosťami. Prijaté opatrenia, ktoré nájdete v informačnom materiáli, majú za cieľ podporiť podnikateľov a zmierniť vyvolané negatívne dopady na podnikateľské prostredie.

Opatrenia pre podnikateľov na zmiernenie koronakrízy

Opatrenia sú rozdelené do nasledujúcich oblastí:

  • opatrenia v oblasti daní
  • opatrenia v oblasti podpory zamestnanosti
  • opatrenia v oblasti BOZP
  • mimoriadne opatrenia v súdnych konaniach
  • opatrenia v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR
  • opatrenia nepriamej finančnej pomoci
  • pripravované opatrenia

Jednotlivé opatrenia spoločne s bližším vysvetlením nájdete v priloženom informačnom materiáli.

Legislatívne zmeny pre podnikateľov – január 2020

0

Jednou z činností, ktorej sa v Centre lepšej regulácie venujeme, je poskytovanie čiastkového stanoviska k predloženým materiálom v rámci predbežného pripomienkového konania (ďalej len „PPK") a záverečného posúdenia (ďalej len „ZP"). Naše čiastkové stanoviská k materiálom v PPK a ZP sa následne stávajú súčasťou stanovísk Stálej pracovnej komisie na posudzovanie vybraných vplyvov, ktorej sme členom zodpovedným za posudzovanie vplyvov na mikro, malé a stredné podniky (ďalej len „MSP"), v časti „vplyv na podnikateľské prostredie." S ohľadom na túto skutočnosť a denné monitorovanie legislatívy s vplyvom na podnikateľské prostredie, sme sa rozhodli priniesť vám jedenkrát mesačne zhrnutie legislatívnych noviniek uplynulého mesiaca.

Konzultácie

možnosť zapojiť sa do tvorby legislatívy

Ak by ste mohli čarovným prútikom vrátiť čas a byť pri tvorbe dôležitých zákonov, ktoré vám sťažujú podnikanie, využili by ste túto možnosť? V januári pribudlo na portáli slov-lex niekoľko nových materiálov, v rámci ktorých môžete vyjadriť svoj názor formou zaslania podnetu, jeho sprostredkovaním cez nás a svojou osobnou účasťou na samotných konzultáciách:

  • novela nariadenia vlády Slovenskej republiky o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci (pripomienkovať môžete do 17.2.)
  • novela nariadenia vlády Slovenskej republiky o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci (pripomienkovať môžete do 24.2.)
  • návrh vyhlášky o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti upravujúci požiadavky vyplývajúce z novely zákona o odpadoch (pripomienkovať môžete do 18.2.)

Tieto i ďalšie materiály, ktoré nás informujú o tom, že sa v legislatíve ide niečo meniť, nájdete tu.

Predbežné pripomienkové konanie a záverečné posúdenie

vplyvy pripravovaných zmien legislatívy na podnikateľské prostredie

V rámci našej činnosti posudzujeme vplyv desiatok materiálov legislatívneho aj nelegislatívneho charakteru predkladaných na pripomienkové konanie, príp. na záverečné posúdenie. Zameriavame sa pritom na kvalitu vypracovania doložky vybraných vplyvov a analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. Záverečné posúdenie vybraných vplyvov je inštitút, ktorý bol zavedený ako protiváha pre prípady, ak materiál obišiel proces PPK a má vplyvy (na podnikateľské prostredie, životné prostredie, na rodinu, atď.), resp. boli v procese medzirezortného pripomienkového konania (ďalej len „MPK“) vznesené zásadné pripomienky k vyznačeniu vplyvov.

V mesiaci január nám bolo doručených celkovo 24 materiálov, pričom vplyv na podnikateľské prostredie sme identifikovali v prípade 6 materiálov, teda v 25 %. Zásadnú pripomienku sme uplatnili v prípade 1 materiálu – Programu starostlivosti o Chránené vtáčie územie Sysľovské polia na roky 2020-2049, nakoľko predkladateľ materiálu nepopísal a nekvantifikoval identifikované pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ktoré spočívajú v obmedzení bežného obhospodarovania, zároveň však poskytujú možnosť získať finančnú náhradu za predmetné obmedzenie.

Zo 6 materiálov s vplyvom na podnikateľské prostredie, vyčíslili predkladatelia náklady v prípade troch materiálov, čo predstavuje pozitívny trend, avšak vzhľadom na krátkosť sledovaného obdobia a končiace programové obdobie súčasnej vlády, nevyvodzujeme z tohto čísla konkrétne závery. Celkové náklady v prípade predmetných 3 materiálov tvorili cca 775 tisíc eur, pričom išlo o tieto legislatívne zmeny:

  • návrh opatrenia Ministerstva práce SR o informácii o dôchodkoch zo starobného dôchodkového sporenia
  • návrh opatrenia, ktorým sa ustanovuje obsah, štruktúra, forma, podmienky a spôsob priebežnej aktualizácie a lehoty na zverejnenie kľúčových informácií o dôchodkovom fonde
  • návrh opatrenia Ministerstva práce SR, ktorým sa ustanovuje vzor výpisu z osobného dôchodkového účtu sporiteľa.

Dotknutými subjektmi sú v prípade vyššie uvedených legislatívnych zmien len veľké podniky - dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré budú musieť prispôsobiť svoje informačné systémy povinnému obsahu a štruktúre poskytovaných informácií sporiteľom.

Návrhy zákonov predložené do NR SR

mimo dosah Stálej pracovnej komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov

Od začiatku roka do 12. februára, boli do Národnej rady Slovenskej republiky predložené 4 medializované návrhy s plánovanou mimoriadnou schôdzou 18. februára. Zo 4 návrhov sa iba jeden priamo dotýka podnikateľského prostredia, pričom má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie:

  • vládny návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zrušenie diaľničnej známky).

Konečný návrh zrušenia diaľničných známok ešte nie je k dispozícii, zámerom však je zrušiť diaľničné známky pre fyzické osoby a právnické osoby s vozidlom do 3,5 tony. Na základe dostupných informácií z Ministerstva financií SR, by toto opatrenie malo stáť štátny rozpočet približne 70 mil. eur. Koncom minulého roka sme vás pritom v našom článku o pozitívnych legislatívnych zmenách informovali o tom, že s účinnosťou od 1.2.2020 došlo k zavedeniu nového typu diaľničnej známky – ročnej známky platnej 365 dní od zakúpenia. Táto diaľničná známka teda nie je viazaná na kalendárny rok.

V januári sme zaznamenali nižšiu legislatívnu aktivitu, než v predchádzajúcich rokoch. Dôvodom sú pravdepodobne blížiace sa parlamentné voľby, kde v nadväznosti na končiace sa volebné obdobie nie je primárnou úlohou vlády legislatívna činnosť. Ďalšej legislatívnej nádielky sa tak opäť dočkáme po voľbách.