Pravidlá pre testovanie zamestnancov sa predlžujú do 31. januára 2022

0
Vláda schválila manuál pre zamestnávateľov na vykonanie testovania zamestnancov, ktorý je platný do 31. januára 2022. Aj naďalej platí, že na pracoviskách môžu byť len zamestnanci, ktorí sú zaočkovaní, prekonali COVID-19 alebo sú otestovaní, pričom test nesmie byť starší ako 7 dní. 
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočný počet antigénových samotestov a vhodný priestor na testovanie, pričom má povinnosť poveriť autorizovanú osobu dohľadom nad samotestovaním sa zamestnancov.
➡ Zamestnávateľ môže riešiť testovanie aj sprostredkovane, prostredníctvom MOM. V tomto prípade náklady na testovanie zamestnanca znáša v plnej výške zamestnávateľ, ktorému budú náklady následne kompenzované zo strany štátu. ➡ Náklady na antigénový samotest budú kompenzované zo strany štátu sumou vo výške 4 eur na každého otestovaného zamestnanca. Náklady spojené s testovaním budú kompenzované sumou vo výške 1 euro na každého otestovaného zamestnanca jedenkrát týždenne. ➡ Náklady spojené s testovaním zamestnancov prostredníctvom MOM budú kompenzované sumou vo výške 5 eur na každého otestovaného zamestnanca jedenkrát týždenne. ➡O finančnú náhradu žiada zamestnávateľ Ministerstvo hospodárstva SR.

Novela zákona s cieľom väčšej dostupnosti inovatívnych liekov

0
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predložilo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom predmetnej novely je odstrániť rozdielny prístup pacientov k liečbe inovatívnymi liekmi prostredníctvom podpory vstupu nových liekov na trh tak, aby vynakladanie prostriedkov verejného zdravotného poistenia na tieto lieky bolo efektívne a účelné a zabezpečovalo finančnú stabilitu tohto systému. V súčasnosti väčšina nových inovatívnych liekov je hradená v tzv. výnimkovom režime. V tomto režime je na posúdení a uvážení zdravotnej poisťovne, či liek z prostriedkov verejného zdravotného poistenia uhradí alebo nie. Rozhodnutia zdravotných poisťovní o úhrade toho ktorého lieku sa v jednotlivých prípadoch odlišujú. Z uvedeného dôvodu prístup pacientov k liečbe liekom sa líši v závislosti od zdravotnej poisťovne, v ktorej je pacient poistený. Príkladom fungovania výnimkového režimu je aj liečba ochorenia svalovej dystrofie u detí, ktorá je veľmi nákladná a jej cena sa pohybuje v miliónoch eur ( jedná sa o tzv. génovú liečbu z Ameriky). Od mája 2020 bol príslušný liek zaregistrovaný v EÚ, avšak žiadna slovenská poisťovňa ho nemôže preplatiť z verejného zdravotného poistenia. Liek totiž nie je kategorizovaný, čiže v skupine liekov spĺňajúcich prísne kritériá na úhradu, preplatený poisťovňou môže byť iba na takzvanú výnimku na základe žiadosti indikujúceho lekára, ktorá musí spĺňať predpísané podmienky. Na výnimku dostali liek doteraz iba dve deti, tretiemu dieťaťu výnimka udelená nemohla byť, ale poisťovňa prispela na nákup lieku čiastkou do jeho verejnej zbierky. Štvrté dieťa, Alexej, svoj liek zas vyhral cez program farmaceutickej spoločnosti, ktorá liek vyvinula. V blízkej budúcnosti sa však očakáva aj nástup nových inovatívnych liekov na trh, ktoré budú môcť byť malým pacientom podané podľa stavu a typu ochorenia. Za účelom odstránenia rozdielov v prístupe pacientov k liečbe inovatívnymi liekmi je preto nevyhnutné podporiť vstup inovatívnych liekov do zoznamu kategorizovaných liekov, teda podporiť ich presun z tzv. výnimkového režimu do režimu kategorizácie. Zároveň je však nevyhnutné, aby z prostriedkov verejného zdravotného poistenia boli lieky uhrádzané vo výške zodpovedajúcej náležite preukázanému klinickému prínosu, ktorý liek pacientovi prináša, a vynakladanie verejných zdrojov bolo tak efektívne a účelné. Efektívne vynakladanie finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia návrh novely zabezpečuje prostredníctvom podpory vstupu generických a biologicky podobných liekov na trh. Novela podporuje vstup generických a biologicky podobných liekov na trh najmä zavedením automatickej revízie úhrad a zmenou trojprahového vstupu na jednoprahový. Predmetom návrhu novely je taktiež právna úprava zdravotníckych pomôcok, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a dietetických potravín a zavádzajú sa výnimky z povinnosti predkladať medicínsko-ekonomický rozbor a možnosť uzatvoriť zmluvu o podmienkach úhrady zdravotníckej pomôcky, špeciálneho zdravotníckeho materiálu alebo dietetickej potraviny medzi ministerstvom alebo zdravotnou poisťovňou na jednej strane a výrobcom alebo veľkodistribútorom zdravotníckej pomôcky, špeciálneho zdravotníckeho materiálu alebo dietetickej potraviny na druhej strane. Touto novelou sa má zabezpečiť väčšia dostupnosť inovatívnych liekov na Slovensku a je možné ju pripomienkovať do 21.1.2022 v procese LP/2021/816. Sprievodná dokumentácia k procesu je k dispozícii na tomto odkaze https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2021-816

Spustenie zálohovania PET fliaš a plechoviek na Slovensku

0
Zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, ktorým sa ustanovil zálohový systém jednorazových obalov na nápoje (plastových PET fliaš a plechoviek), nadobudol účinnosť 1. 12. 2019, avšak zálohovanie bolo v praxi spustené 1. januára 2022. Začiatok nového roka 2022 je preto pre Slovensko dôležitým krokom k zelenšej budúcnosti – začalo sa so zálohovaním a prázdne plastové fľaše, či plechovky sa po novom budú nosiť späť do obchodov. Výška zálohy je jednotná pre plastové fľaše aj plechovky, a to 15 eurocentov. Zálohu spotrebiteľ zaplatí pri kúpe nápoja, pri vrátení obalu ho dostane v plnej výške naspäť, pričom ho môže využiť na zľavu z ďalšieho nákupu, alebo si zobrať hotovosť. Zálohované fľaše a plechovky budú označené veľkým písmenom „Z“ v šípkach spolu s textom „zálohované“. Zálohovať sa budú všetky jednorazové obaly na nápoje z plastu a kovu s objemom od 0,1 do troch litrov. Pôjde o sýtené sladené nápoje, nesýtené sladené nápoje, minerálne vody, pramenité vody, ovocné šťavy, ľadové čaje, energetické nápoje, pivo, atď. Výnimkou sú obaly od mlieka, sirupov a tvrdého alkoholu. Predajne s rozlohou väčšou ako 300 m2 sú povinné zálohovať PET fľaše a plechovky, avšak pre obchody s menšou výmerou je to iba dobrovoľné. Prevádzky majú na výber, aký typ odberu zálohovaných obalov si zvolia a aký sa im oplatí. Môžu si vybrať automatizovaný odber cez zálohomat, poloautomatizovaný alebo ručný zber, ktorý vykoná predavač/ka pri pokladni pomocou špeciálneho ručného skenera. Z obchodov sa vrátené plastové fľaše a plechovky budú prepravovať do triediaceho centra a odtiaľ na recykláciu. Práve táto výhoda sa radí medzi najväčšie prínosy zálohovania, keďže pri doterajšom zbere odpadov takáto efektívna recyklácia nebola možná. Slovensko sa zaviazalo zvýšiť aktuálne množstvo zberu nápojových obalov zo 60 % na 90 % do roku 2025. Vybralo si zálohový systém, ktorý spája úsilie výrobcov, obchodníkov, spotrebiteľov a štátu v zastúpení Ministerstva životného prostredia SR. Zálohovanie dáva šancu vyzbierať viac materiálu vyššej kvality na recykláciu a jeho opätovné využitie v nových obaloch, znížiť voľne pohodený odpad a šetriť tak prírodné zdroje. SPRÁVCA ZÁLOHOVÉHO SYSTÉMU je nová nezisková organizácia, ktorá vytvára, financuje a koordinuje fungovanie zálohového systému jednorazových nápojových obalov na Slovensku. Správcu založili štyri neziskové organizácie poverené Ministerstvom životného prostredia SR – konzorcium AVNM, SZVPS, SAMO a ZOSR, ktoré zastupuje výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, výrobcov piva a zástupcov veľkoobchodu a maloobchodu. Ich členovia spoločne uvádzajú na trh takmer 80 % všetkých zálohovaných obalov a zastupujú viac ako 3 000 obchodných prevádzok. Zdroj: www.slovenskozalohuje.sk Novinky, ktoré priniesla novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje s účinnosťou od 20.12.2021: • Zálohovanie jednorazových obalov na nápoje sa nevzťahuje na viaceré obaly, a to tie, ktoré: sú poskytované prevádzkovateľom cestnej, leteckej, vodnej alebo železničnej medzinárodnej dopravy voči cestujúcim, sú dodávané s tovarom oslobodeným od DPH alebo od spotrebnej dane a určeným na predaj v tzv. bezcolnej zóne, sú prepustené do colného režimu vývoz a prepravené z colného územia EÚ, sú poskytované v rámci predaja na trhových miestach v súhrnnom množstve menej ako 100 kg za kalendárny rok. • Distribútorom na dobrovoľnom odbernom mieste sa dáva možnosť eliminovať výplatu hotovosti za odovzdané obaly tým, že sa môžu rozhodnúť za prijaté zálohované obaly nevydať spotrebiteľom hodnotu zálohy v hotovosti, ale napr. vo forme kupónu na nákup tovaru (nákupnú poukážku), resp. priamym odpočítaním hodnoty zálohy zo zrealizovaného nákupu. • Na niektoré prevádzky sa nebude vzťahovať povinnosť súhlasu a ani registrácie, t. j. distribútor obalov nie je držiteľom odpadov a plní výlučne povinnosti podľa § 5 zákona o zálohovaní, pričom ide o tieto prevádzky: prevádzky, ktoré vykonávajú distribúciu potravín a nápojov ako doplnkový tovar (napr. drogérie, hobby markety) a prevádzky, ktorých hlavnou obchodnou činnosťou nie je predaj balených potravín alebo nápojov (napr. reštaurácie, hotely, čerpacie stanice). • Výrobca obalov, ktorý nemá uhradené záväzky zo zmluvy o plnení povinností v zmysle zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, nesmie uvádzať nápoje v zálohovaných jednorazových obaloch na trh.

Výsledky ankety Byrokratický nezmysel roka 2021

Z 56 nominovaných absurdít v roku 2021 získalo prvé miesto nahlasovanie firemných bankových účtov platiteľov DPH finančnej správe, hoci to robia aj banky. Ide o obdobného finalistu ankety už z roku 2018. Aj keď bola táto povinnosť neskôr zrušená, od novembra 2021 sa v pozmenenej podobe vrátila. Aké nezmysly podnikatelia nominovali v roku 2021? Do ankety Byrokratický nezmysel roka 2021 nominovali podnikatelia a odborná verejnosť 56 námetov. Tohtoročná finálová desiatka reprezentuje rôzne typy problémov, s ktorými sa musia podnikatelia vysporiadať. Jednou veľkou skupinou sú regulácie, ktoré komplikujú život inovatívnym firmám, druhou významnou skupinou sú nedomyslené opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19. Finálová desiatka ukazuje, že napriek viacerým zmenám, štát ešte stále pýta od podnikateľov aj údaje, ktorá má a robí z nich „poštárov“ medzi úradmi. Ktoré nezmysly zaujali? O víťazovi rozhodlo on-line hlasovanie, ktoré prebiehalo od 07.12.2021 do 27.12.2021 a zapojilo sa doň celkovo 1 188 respondentov. Byrokratickým nezmyslom roka 2021 je administratívna povinnosť, ktorá platiteľom DPH prikazuje nahlasovať firemné účty finančnej správe. Firemné účty musia rovnako nahlasovať aj banky, a práve pre duplicitu bola táto povinnosť, ktorá sa v minulosti týkala každej firmy, zrušená. Neprešli ani dva roky a do legislatívy sa v pozmenenej podobe vrátila. „Tohtoročný Byrokratický nezmysel ukazuje, aká húževnatá dokáže byť byrokracia a že boj s ňou je nekončiaci sa proces,“ konštatuje Simona Mištíková, predsedníčka Združenia mladých podnikateľov Slovenska. „Víťaz tohtoročnej ankety si zaslúži pozornosť z viacerých dôvodov. Návrat zrušenej povinnosti „v prezlečenom kabáte“ ukazuje, že bez systémových nástrojov sa v boji proti byrokracii nepohneme. A keďže dátum účinnosti bol 15. november, tak vidíme, že aj pravidlo, podľa ktorého sa daňová legislatíva má meniť len k 1. januáru, sa v praxi uplatňuje svojsky,“ dopĺňa Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. Druhé miesto reprezentujú regulácie, ktoré zaostávajú za inováciami. Bez úradného povolenia je zakázané pestovať mimo obce rýchlorastúce dreviny ako Paulownia, hoci v intraviláne obce to možné je. Kým v zahraničí sa chopili príležitosti a vznikajú energetické plantáže, slovenskí podnikatelia si chodia po zamietavé stanoviská úradov. Podobné príklady legislatívy, ktorá zaspala dobu možno nájsť aj v súvislosti s elektromobilmi. Či už ide o byrokratický labyrint, ktorý čaká na používateľa firemného elektroauta, ak by ho chcel dobiť v noci doma a uplatniť si výdavky na energie ako daňové alebo v prípade, ak by zamestnanec použil na pracovnú cestu svoj súkromný elektromobil. Tretiu priečku obsadila povinnosť súvisiaca s pandémiou COVID-19. Od 1. decembra prehodil štát na plecia zamestnávateľov náklady súvisiace s karanténou zamestnancov a tzv. pandemickou PNkou, napriek tomu, že nemajú žiadne nástroje, ako týmto situáciám preventívne predísť. Medzi finalistami sa objavila aj povinnosť, kedy štát vyžaduje pri zmene trvalého pobytu od konateľov informácie, ktoré už má, či absurdná povinnosť určujúca vydavateľom učebníc minimálnu dĺžku zapracovania pripomienok zo strany regulátora. Ak to stihnú rýchlejšie, aj tak musia čakať. DETAILNÉ VÝSLEDKY nájdete na: https://zmps.sk/aktuality/tlacove-spravy/pozname-vysledky-ankety-byrokraticky-nezmysel-roka-2021  

Štastné a veselé Vianoce

0
Želáme Vám všetkým šťastné a veselé Vianoce ! Prajeme si, aby sa v nasledovnom roku 2022 prijímala legislatíva, ktorá bude priaznivá pre podnikateľské prostredie 🙂

Decembrové legislačíno

0

„Legislačíno“ je pravidelná mesačná rubrika z dielne CLR, v rámci ktorej Vám predstavujeme výber najvýznamnejších legislatívnych zmien s vplyvom na podnikateľské prostredie, ktoré boli schválené v parlamente. 

V jednoduchšej forme sa tak môžete oboznámiť s novou legislatívou. Vychutnajte si tentoraz decembrové legislačíno, napríklad pri sladkom kapučíne s koláčikom 🙂

DECEMBROVÉ LEGISLAČÍNO

Vymazané firmy dostanú opäť šancu

0
Obchodné spoločnosti, ktoré si nezmenili menovitú hodnotu vkladov a základného imania zo slovenskej koruny na euro, čo viedlo k ich výmazu z obchodného registra, budú môcť aj napriek tomu pokračovať vo svojej činnosti. Vyplýva to z novely Obchodného zákonníka z dielne rezortu spravodlivosti, ktorú schválili poslanci Národnej rady SR, pričom parlament o návrhu hlasoval v skrátenom legislatívnom konaní. Proces tzv. čistenia obchodného registra sa začal v nadväznosti na zmeny, ktoré priniesla novela Obchodného zákonníka účinná od 1. októbra 2020. Vymazané mali byť neaktívne subjekty vrátane tých, ktoré si dlhodobo neplnia svoje povinnosti. Avšak Slovenská lekárska komora upozornila, že v dôsledku vymazania z obchodného registra nemôžu dotknuté ambulancie poskytovať zdravotnú starostlivosť svojim pacientom. Predmetom novely Obchodného zákonníka je úprava, ktorá umožnila, aby ak bola obchodná spoločnosť vymazaná z obchodného registra podľa § 768s ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka, a ak sa dodatočne zistí majetok spoločnosti, registrový súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem na obnovení jej zápisu, podaný najneskôr do 31. januára 2022, rozhodol bezodkladne o obnovení jej zápisu bez nariadenia dodatočnej likvidácie. Podanie návrhu na začatie konania o obnovení zápisu do obchodného registra je teda časovo limitované, a to do konca januára 2022. Počet subjektov, ktoré vykazovali základné imanie v slovenských korunách, nie je podľa ministerstva vysoký, a ide zrejme o približne jedno percento vymazaných subjektov.

Hlasujte za Byrokratický nezmysel roka 2021

0
Podnikatelia a verejnosť majú už desiaty raz možnosť hlasovať za Byrokratický nezmysel roka a prostredníctvom tejto “anticeny” upriamiť pozornosť kompetentných na legislatívne opatrenia, ktoré im zbytočne komplikujú život. Top 10 byrokratických absurdít roka 2021 Do ankety Byrokratický nezmysel roka nominovali podnikatelia a odborná verejnosť v tomto roku 56 námetov. Zástupcovia podnikateľských organizácií z nich vybrali finálovú desiatku, o ktorej prebieha verejné hlasovanie. „Ukazuje sa, že napriek snahe vlády o zlepšovanie podnikateľského prostredia a niekoľkým antibyrokratickým balíčkom, stále nie je o nové podnety núdza,“ konštatuje Simona Mištíková, predsedníčka Združenia mladých podnikateľov Slovenska, ktoré je vyhlasovateľom ankety. „Tohtoročná finálová desiatka odzrkadľuje nominácie, ktoré sme od podnikateľov dostali a oblasti, ktoré medzi nimi boli dominantné. Jednou skupinou sú regulácie, ktoré komplikujú život inovatívnym firmám v oblastiach, kde inovácie takpovediac predbehli legislatívu, druhou skupinou sú opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19 a novou skupinou regulácií, ktoré sa čoraz viac objavujú medzi kandidátmi na byrokratický nezmysel, sú regulácie týkajúce sa školstva. Tie zbytočne zväzujú ruky nielen firmám podnikajúcim v tejto oblasti, ale celému sektoru,“ dopĺňa Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. „V desiatom ročníku ankety máme, žiaľ, aj jedno nepotešujúce prvenstvo. Medzi finalistami sa objavila povinnosť, ktorá už v minulosti bodovala, následne bola z legislatívy odstránená a v pozmenenej podobe sa od 15. novembra vrátila,“ dodáva Solík. „Aj tohtoročná finálová desiatka nezmyslov zdôrazňuje potrebu zavedenia systémových zmien, ktoré zabránia rastu regulačnej záťaže a zároveň aj vzniku absurdít, aké vidíme v tejto ankete. Dôležité je tiež dôsledné vyhodnocovanie pripomienok v legislatívnom procese a počúvanie ľudí z praxe, čo sa často nedeje,“ uzatvára Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov. Zmyslom ankety Byrokratický nezmysel roka je upriamovať pozornosť na byrokratické absurdity s cieľom ich odstránenia. Z 90 finalistov v uplynulých ročníkoch sa podarilo úplne alebo čiastočne vyriešiť takmer polovicu. Hlasovať za Byrokratický nezmysel roka 2021 možno do 27. 12. 2021 na: https://www.byrokratickynezmysel.sk/ BNR-hlasovanie-kandidáti top 10    

Legislačíno

0

„Legislačíno“ predstavuje mesačnú rubriku z dielne CLR, v rámci ktorej Vám 
predstavíme výber najvýznamnejších a najzaujímavejších legislatívnych zmien
s vplyvom na podnikateľské prostredie, ktoré boli schválené v parlamente. Táto
 rubrika predstavuje jednoduchšiu formu oboznámenia sa s novou legislatívou, 
ktorú si môžete vychutnať napríklad aj pri poobednom kapučíne.

Staňte sa partnerom CLR

0

Hľadáme podnikateľov, ktorí chcú ovplyvňovať legislatívne zmeny v zákonoch určených pre podnikateľov.

  • Máte dobré nápady, trochu času a predstavu, ako by mohli vyzerať dobré zákony pre podnikateľov?
  • Chcete pomôcť odstrániť byrokraciu z podnikateľského prostredia na Slovensku?
  • Chcete, aby prijímané zákony boli pre vaše podnikanie skutočne pozitívnou zmenou?
  • Chcete, aby tvorcovia legislatívy poznali váš názor a skúsenosti s prevádzkou podnikania?
Ak ste aspoň na jednu otázku odpovedali „áno“, hľadáme práve vás. Ponúkame vám jedinečnú možnosť stať sa súčasťou siete partnerov Centra lepšej regulácie (CLR), právno-analytického odboru Slovak Business Agency, ktorého poslaním je znižovať neprimeranú regulačnú záťaž podnikania na Slovensku s dôrazom na mikro, malé a stredné podniky (MSP), a to prostredníctvom:
  • účasti na konzultáciách s tvorcami zákonov a právnych aktov, a navrhovaním alternatívnych riešení z pohľadu podnikateľov
  • identifikácie problematických ustanovení existujúcej legislatívy a snahy o ich odstránenie
MÁM ZÁUJEM O SPOLUPRÁCU Ako bude prebiehať spolupráca s CLR? CLR sa ako zástupca mikro, malých a stredných podnikov, pravidelne účastní diskusie a pripomienkového procesu návrhov novej legislatívy na Slovensku. V závislosti od pripravovaných legislatívnych zmien, ktoré sa týkajú oblasti vášho podnikania alebo záujmu, sa CLR bude pýtať na váš názor ohľadom plánovaných zmien. Váš názor bude následne spoločne s alternatívnymi riešeniami problému tlmočiť tvorcom legislatívy (najčastejšie ministerstvám). Spolupráca bude občasná a oslovíme vás len, ak sa bude pripravovať legislatíva týkajúca sa oblasti vášho podnikania. V našom dotazníku vyplňte len oblasti, ktoré sa vás týkajú, resp. vás zaujímajú. CLR bude takisto od vás priebežne zbierať podnety ohľadom existujúcej byrokratickej alebo regulačnej záťaže, ktorú by ste radi odstránili s cieľom zjednodušiť vaše podnikanie. Akou formou bude prebiehať komunikácia? Za účelom zistenia vášho názoru je najlepšou formou komunikácie či už osobné stretnutie, alebo telefonický rozhovor, resp. video hovor. Výber formy komunikácie však necháme na vás. Čo získate spoluprácou vy? Spoluprácou s CLR získate aktuálne informácie o pripravovaných legislatívnych zmenách a antibyrokratických balíčkoch MH SR, ako aj hlas pri tvorbe regulácií, ktoré zásadne ovplyvňujú vaše podnikanie. Tešíme sa na vás!

CHCEM SA STAŤ PARTNEROM