Kompromis k sociálnemu balíčku – oslobodenie príplatkov od daní a odvodov

Centrum lepšej regulácie, napriek skutočnosti, že návrh tzv. sociálneho balíčka neprešiel prípravnou fázou legislatívneho procesu, čo by malo byť pri regulácii takýchto významných vplyvov na podnikateľské prostredie samozrejmosťou, vykonalo v rámci dostupných dát Test vplyvov na mikro, malé a stredné podniky (MSP) a zároveň sa pokúsilo o predloženie alternatívnych riešení.

Keďže návrh nebol predložený ministerstvom podľa postupu, ktorý ustanovuje Jednotná metodika, ale poslancami NR SR podľa pravidiel zákona o rokovacom poriadku, absentovalo v procese jeho prípravy:

  • uverejnenie predbežnej informácie na portáli Slov-Lex,
  • vykonanie konzultácií s podnikateľským prostredím,
  • predbežné pripomienkové konanie,
  • vykonanie testu MSP,
  • medzirezortné pripomienkové konanie,
  • záverečné posúdenie vplyvov,

a v rámci jeho obsahových náležitostí absentovali:

  • doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov na podnikateľské prostredie, ako aj
  • správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu.

Novela priniesla od 1. mája 2018 vyšší príplatok za nočnú prácu zo súčasnej sadzby 20 % sumy minimálnej mzdy u rizikových zamestnancov na 35 % sumy minimálnej mzdy a u tzv. všeobecných zamestnancov na 30 % sumy minimálnej mzdy, tiež vyšší príplatok za prácu vo sviatok zo súčasnej sadzby 50 % priemerného zárobku zamestnanca na 100 % priemerného zárobku zamestnanca, ako aj zaviedla nové osobitné mzdové zvýhodnenie za prácu cez víkend a to najmenej vo výške 25 % sumy minimálnej mzdy v sobotu a 50 % sumy minimálnej mzdy v nedeľu. Od 1. mája 2019 budú tieto sumy ešte vyššie.

Centrum lepšej regulácie navrhlo ako jednu z alternatív, ktorú možno uplatniť k úprave, účinnej od 1. mája budúceho roka – ak už má dôjsť k zvýšeniu či ustanoveniu zákonného zvýhodnenia za prácu v noci, cez sviatok, v sobotu a v nedeľu – kompromis, v dôsledku ktorého by sa nielen zamestnancom zvýšili mzdy, ale zároveň by pre mnohé MSP zvýšenia či ustanovenia zákonného zvýhodnenia za dané práce neboli likvidačné. Tým kompromisom je oslobodenie mzdového zvýhodnenia od povinných platieb štátu. Takéto zmiernenie existuje v Nemecku ako aj Rakúsku. Zároveň pri porovnaní s vybranými členskými štátmi EÚ je nová slovenská právna úprava neprimerane prísna.

Centru lepšej regulácie sa podarilo získať komplexné dáta od troch organizácií –ubytovacieho zariadenia, pekárne a neziskovej organizácie zaoberajúcej sa reintegráciou závislých osôb. V absolútnom vyjadrení budú príplatky za rok 2018 pre ubytovacie zariadenie na strednom Slovensku vyššie o viac než 22 400 €, čo predstavuje nárast o takmer 350 %,  pre konkrétnu pekáreň stúpnu náklady o 8 030 €, čo predstavuje nárast v príplatkoch o 76 % a v neziskovej organizácii takmer o 4385 €, čo je zvýšenie o 142 %. V roku 2019, ak zákonodarcovia neprehodnotia obsah regulácie, budú tieto náklady ešte vyššie a pre mnohé MSP priam likvidačné. Podrobnejšie informácie o zvýšených nákladoch jednotlivých organizácií nájdete v našom Teste MSP.

Jednotná metodika na posudzovanie vybraných vplyvov

0

Na čo slúži Jednotná metodika na posudzovanie vybraných vplyvov?

Jednotná metodika je legislatívny materiál, ktorý reguluje proces posudzovania vplyvov novo prijímaných regulácií. Posudzovanie vplyvov je nástroj, ktorého cieľom je určenie predpokladaných vplyvov materiálov legislatívneho aj nelegislatívneho charakteru predkladaných na pripomienkové konanie. Posudzovanými vplyvmi sa pritom rozumejú vplyvy na verejné financie, sociálnu situáciu obyvateľstva, zamestnanosť, podnikateľské subjekty, na fungovanie trhov, životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Tento nástroj je pomôckou pre politické rozhodovanie, avšak nie je jeho náhradou.

Proces prípravy a schvaľovania pri posudzovaní vybraných vplyvov má nasledovných hlavných účastníkov

  • predkladateľ, ktorým môže byť ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ktorý predkladá materiál na predbežné a medzirezortné pripomienkové konanie
  • Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre posudzovanie vybraných vplyvov (zástupcovia gestorských ministerstiev, zástupca Úradu vlády SR a Centrum lepšej regulácie), ktorej činnosť spočíva v metodickej podpore spracovateľov doložky a analýzy vplyvov a vo vypracovaní písomného stanoviska k materiálom, ktoré budú tejto komisií zaslané na posúdenie
  • ostatné návrhom dotknuté subjekty, na ktoré môže mať posudzovaný materiál vplyv, resp. ktoré disponujú relevantnými informáciami týkajúcimi sa tohto materiálu (predovšetkým podnikateľské subjekty, štátne a verejné organizácie, mimovládne organizácie a pod.).

Ako má postupovať predkladateľ, ak identifikuje vplyv pripravovaného materiálu na podnikateľské prostredie?

Komisia posudzuje kvalitu procesu posudzovania vplyvov a obsahu vypracovania doložky a analýzy vplyvov. Za vypracovanie doložky a analýz vplyvov zodpovedá predkladateľ, okrem testu malých a stredných podnikov (ďalej len „test MSP“). O potrebe vykonania testu MSP z dôvodu predpokladu existencie vplyvov na malé a stredné podniky rozhodne ministerstvo hospodárstva na základe odporúčaní združenia na podporu MSP, t. j. Centra lepšej regulácie vrámci SBA. Konzultácie predstavujú povinnú súčasť posudzovania vplyvov na podnikateľské prostredie a prvú fázu vykonávania testu vplyvov na MSP. Mali by prebiehať v počiatočnom štádiu prípravy materiálu, v prípade právneho predpisu ešte pred samotným paragrafovým znením navrhovanej úpravy. V súlade s Jednotnou metodikou odporúčame predkladateľovi uplatniť nasledujúci postup, ktorý identifikuje vplyv materiálu na podnikateľské prostredie.

Ako sa môže podnikateľ zapojiť do prebiehajúceho legislatívneho procesu?

Podnikatelia alebo ich zastupiteľské organizácie majú s účinnosťou Jednotnej metodiky jedinečnú možnosť zúčastniť sa konzultácií o pripravovanom návrhu legislatívnej alebo nelegislatívnej povahy s príslušným predkladateľom.

Účelom konzultácií je zvýšenie transparentnosti prípravy návrhov a vytvorenie priestoru pre zapojenie dotknutých podnikateľských subjektov do ich tvorby. Konzultácie tvoria povinnú súčasť posudzovania vplyvov regulácií na podnikateľské prostredie. O potrebe vykonania konzultácií s podnikateľskými subjektmi rozhoduje Ministerstvo hospodárstva SR.

Podnikatelia sa do tohto procesu môžu zapojiť samostatne alebo v spolupráci so Slovak Business Agency, ktorá sa aktívne zasadzuje za záujmy MSP, okrem iného aj poskytnutím odborných analytických kapacít pri meraní vplyvov predložených materiálov na MSP.

Záujemcovia z radov podnikateľskej verejnosti tak môžu osloviť priamo agentúru Slovak Business Agency, predkladateľa posudzovaného materiálu alebo môžu požiadať o zápis do zoznamu konzultujúcich subjektov vedeného Ministerstvom hospodárstva SR. Bližšie informácie o zápise do tohto zoznamu sú dostupné na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva SR.

Okrem konzultácií k slovenskej legislatíve majú podnikatelia možnosť zapojiť sa aj do konzultácií k návrhom, ktoré sú iniciatívou orgánov Európskej únie a ktoré už v momente, kedy je potrebné ich transponovať do slovenského právneho poriadku resp. sa stanú priamo účinné nemožno ovplyvniť. Partneri siete Enterprise Europe Network na Slovensku sú jedným z kontaktných bodov, kde môžete nahlásiť svoj problém alebo postreh týkajúci sa predovšetkým legislatívy ovplyvňujúcej podnikateľské prostredie v EÚ. Možnosti takýchto konzultácií nájdete priamo na stránke Enterprise Europe Network. Prehľad prebiehajúcich konzultácií k pripravovanej regulácii na úrovni EÚ podľa odvetvia problematiky nájdete tiež na stránke Európskej komisie.

Identifikácia gold-platingu v slovenskom právnom poriadku

0

Čo je to gold-plating?

Pojem gold-plating predstavuje podľa interpretácie Európskej Komisie rozširovanie požiadaviek kladených európskou legislatívou, najmä smerníc, v procese transpozície do vnútroštátnych právnych poriadkov členských štátov EÚ. V praxi sa s ním stretávame najmä v prípadoch, kedy transponovanou právnou normou

  • dochádza k využitiu možnosti odchýliť sa/ odkloniť sa z požiadaviek EÚ regulácie v prísnejšej, širšej či viac zaťažujúcej forme/verzii,
  • nedochádza k využitiu možnosti odchýliť sa/ odkloniť sa z požiadaviek EÚ regulácie v menej prísnej, užšej  či menej zaťažujúcej a nadmernej forme/verzii
  • nedochádza, v prípade viacerých možných alternatív EÚ regulácie k voľbe tej z nich, ktorá by bola najmenej prísna či zaťažujúca, a
  • dochádza k dobrovoľnému rozšíreniu rozsahu pôsobenia EÚ regulácie tak, že pokrýva i prípady/subjekty, ktoré nie sú taxatívne vymedzené.

Gold-plating v slovenskej praxi?

Typickým aktuálnym príkladom gold-platingu v podmienkach slovenského právneho poriadku je pracovná zdravotná služba pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na kategóriu práce z hľadiska hodnotenia zdravotných rizík, ktorú od účinnosti novely č. 204/2014 Z. z. ustanovuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu sa dovtedy vzťahovala iba na zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce, zahrnuté v tretej a štvrtej kategórii.

Dôvodová správa novely navrhovanú zmenu odôvodnila potrebou plniť požiadavky európskej rámcovej smernice Rady z 12. júna 1989 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci. Táto smernica síce predpokladá, že zamestnávatelia budú poskytovať zamestnancom ochranné a preventívne služby pred ohrozením zdravia v práci, konkrétna právna úprava je však ponechaná na členské krajiny.

Smernica okrem zabezpečovania týchto služieb prostredníctvom vlastných pracovníkov a externých služieb a osôb umožňuje členským štátom definovať kategórie podnikov, v ktorých zamestnávateľ, za predpokladu, že je kvalifikovaný, môže vzhľadom na charakter činností a veľkosť podniku osobne prevziať zodpovednosť za príslušné opatrenia, čo naša právna úprava, žiaľ, neumožňuje.

Pre porovnanie s transpozíciou tejto povinnosti ustanovenej smernicou v iných členských štátoch EÚ – napr. v susednom Poľsku má zamestnávateľ možnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu osobne pri zamestnávaní menej ako 10 zamestnancov a pri splnení vyššieho stupňa odbornej spôsobilosti až menej ako 20 zamestnancov. Podobne v Portugalsku do 10 zamestnancov. V Rakúsku dokonca až do 50 zamestnancov.

Ako s gold-platingom bojujú členské štáty EÚ?

Príkladom efektívneho systému opatrení zameraných proti gold-platingu môže byť úprava v právnom poriadku Veľkej Británie, ktorá ustanovuje viaceré princípy pri transpozícii smerníc EÚ do britského právneho poriadku, z ktorých za inšpiráciu stoja najmä tieto:

  • zabezpečiť, že domáce podniky nie sú v dôsledku transpozície EÚ smerníc dané do konkurenčnej nevýhody v porovnaní so svojimi európskymi partnermi tým, že sa neprekračuje minimálny rámec požiadaviek ustanovený smernicou EÚ (napr. výška pokút, počet zamestnancov, forma povinnosti, atď.),
  • súčasťou analýzy vplyvov regulácie je vždy osobitná kapitola explicitne venovaná identifikácii niektorej z foriem gold-platingu,
  • účinnosť transpozície sa nikdy neustanovuje skôr, ako nastane posledný možný termín ustanovený smernicou EÚ,
  • ponechanie už existujúcich štandardov ochrany, ak sú tieto vyššie/širšie ako navrhované v smernici EÚ.

V Holandsku podobne v rámci posudzovania vplyvov transponovanej regulácie EÚ hodnotia a upozorňujú na prípady gold-platingu, pričom zbierajú aj podnety od verejnosti týkajúce sa už existujúcej vnútroštátnej legislatívy. Metodika na postup pri hodnotení dopadov regulácie v Českej republike rovnako zahŕňa povinnosť identifikovať či sa navrhuje smernica EÚ implementovať v širšom rozsahu ako je nevyhnutné.

Ako s gold-platingom bojujeme na Slovensku?

Nástrojom, ktorý má potenciál významne znížiť výskyt gold-platingu pri transpozícií európskej legislatívy je Regulatory Impact Assessment (RIA), t. j. analýza dopadov navrhovanej regulácie na konkrétne dotknuté subjekty, ich vyhodnotenie, čo by malo následne viesť k modifikácii návrhu tak, aby sa prípadné negatívne dopady zmiernili až odstránili.

Od apríla 2016 účinná Jednotná metodika na posudzovanie vybraných vplyvov do praxe uvádza nové požiadavky na doložku vplyvov, ako nevyhnutnú súčasť každého navrhovaného materiálu vládou SR (legislatívnej i nelegislatívnej povahy). Táto doložka v prípade identifikácie vplyvov na podnikateľské prostredie musí obsahovať analýzu vplyvov ako i test MSP, ktorého povinným obsahom je posúdenie regulácie z hľadiska efektu gold-plating v prípade transpozície legislatívneho aktu EÚ.

Hodnotenie gold-platingu v teste MSP v tomto prípade označujeme za tzv. ex-ante, t. j. predbežné. Úlohou Centra je tiež právna analýza transpozície právnych predpisov EÚ do slovenského legislatívneho prostredia z hľadiska posudzovania ex-post t. j. následného efektu gold-platingu, ako i identifikácia a spracovanie návrhov opatrení na optimalizáciu regulačného zaťaženia podnikov.

Ak ste v slovenskom právnom poriadku identifikovali gold-plating, určite nás kontaktujte. Budeme sa zaoberať každým relevantným podnetom s cieľom navrhnúť opatrenia na optimalizáciu nadmerného regulačného zaťaženia podnikov spôsobeného efektom gold-platingu. Tieto opatrenia následne predložíme Ministerstvu hospodárstva SR a budeme sledovať ich implementačný proces.

Úspory v dôsledku novely pracovnej zdravotnej služby budú nižšie ako predpokladal pôvodný návrh

Centrum lepšej regulácie realizovalo ešte v štádiu predbežného pripomienkového konania (PPK) Test MSP, podľa ktorého výpočtov by úspora slovenských podnikateľov bola až 18 768 462 €, ak by sa zmeny v pracovnej zdravotnej službe (PZS) prijali v pôvodnom znení. Po MPK sa však verzia novely výrazne zmenila a vládou schválené znenie putuje do parlamentu s úsporou o takmer 10 miliónov € nižšou (9 090 727 €) ako bola pôvodná ambícia Ministerstva zdravotníctva SR.

Hlavné zmeny oproti pôvodnej optimistickej verzii spočívajú v:

a) úprave frekvencie posúdenia zdravotného rizika na jednorazovú len pri zamestnancoch 1. kategórie (pôvodný návrh rátal s liberalizáciou u všetkých kategórií zamestnancov)
b) zavedení novej povinnosti zamestnávateľa zamestnancov 2. kategórie oznámiť elektronickou formou údaje o týchto zamestnancoch
c) zavedení novej povinnosti zamestnávateľa zamestnancov 2.-4. kategórie poskytnúť posudok o riziku zástupcom zamestnancov
d) ponechaní podmienky špecializácie u lekára vykonávajúceho PZS (pôvodný návrh rátal s vypustením špecializácie)

CLR, v nadväznosti na výsledky hodnotenia efektu gold-platingu, t. j. presahu slovenskej právnej úpravy nad minimálne požiadavky smernice EÚ, má za to, že argument pre odôvodnenie týchto nečakaných zmien spočívajúci v nutnosti súladu s právom EÚ nie je relevantný, nakoľko pôvodná, pre mikro, malých a stredných podnikateľov optimistickejšia verzia, nepredstavovala žiadne riziko narušenia tohto súladu.

Objektívna zodpovednosť za nelegálne zamestnávanie dodávateľa sa zúži

Centrum lepšej regulácie ešte minulý rok upozornilo vo svojej analýze nákladov a prínosov na významne negatívne dôsledky zavedenia tzv. objektívnej zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie zamestnancov svojho dodávateľa na malé a stredné podniky. Táto regulácia zároveň získala titul Byrokratický nezmysel roka 2017. Ministerstvo práce SR v rámci znovuotvorenia tohto zákona akceptovalo pripomienky CLR, v dôsledku ktorých sa objektívna zodpovednosť významne zužuje.

Novela detailne vymedzuje dnes problematický a nejasný pojem „dodávka práce“, ktorý v súčasnosti umožňuje extenzívny výklad v podobe ľubovoľného poskytnutia služby, pri ktorom dochádza k výkonu závislej práce. Po novom teda bude podnikateľ objektívne zodpovedný za nelegálne zamestnávanie osoby „len“ ak mu je prostredníctvom tejto osoby cezhranične poskytovaná služba po dobu presahujúcu 5 dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo ak uňho táto osoba pôsobí v rámci vnútroštátnej či cezhraničnej dodávky práce, ktorá už bude vymedzená ako dočasné pridelenie, t. j. najmä v rámci poskytovania služieb agentúrneho zamestnávania.

Ďalšou zmenou je, že po novom sa za nelegálne zamestnávanie bude považovať nesplnenie si prihlasovacej povinnosti do Sociálnej poisťovne (SP) až po uplynutí 7 dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca. To však nebude platiť, ak sa v tejto 7-dňovej lehote začne výkon kontroly a v čase jej začatia ešte nie je splnená prihlasovacia povinnosť v základnej lehote - najneskôr v momente začatia výkonu činnosti zamestnanca – vtedy pôjde naďalej o nelegálne zamestnávanie.

CLR sa s týmto záverom nestotožňuje – na jednej strane novela ponúka 7 dní na prihlásenie zamestnanca, na druhej strane pri výkone kontroly už táto lehota neplatí (!) a zamestnávateľ bude sankcionovaný. Takáto úprava hraničí s princípmi právnej istoty, ak rovno nie je s nimi v rozpore – zamestnávateľ využije 7 dňovú lehotu a ak bude mať šťastie, za využitie svojho zákonného práva nebude sankcionovaný... CLR navrhovalo prijať totožnú úpravu aká je v ČR, t. j. ustanoviť lehotu na prihlásenie do SP na 8 kalendárnych dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca (samozrejme, bez akýchkoľvek výnimiek či príde alebo nepríde kontrola).

Zároveň CLR navrhlo ukotviť v zákone možnosť tzv. liberácie t. j. zníženia minimálnej pokuty, nakoľko podľa súčasného stavu orgán kontroly obligatórne „uloží“ pokutu za od 2 000 do 200 000 eur, pričom dolná hranica pokuty 2000 eur je záväzná a nižšiu nemožno udeliť. Zníženie pokuty by záviseli od závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov (napr. ak zamestnávateľ preukáže vznik pracovnoprávneho vzťahu či uhradené odvody).

CLR zároveň upozornilo, že nie len vysoká pokuta, ale aj ďalšie dôsledky umiestnenia na zozname nelegálnych zamestnávateľov v podobe nemožnosti čerpať štátnu pomoc, žiadať o eurofondy, či rizikovosť v očiach bánk sú neprimeraným trestom za oneskorené prihlásenie. CLR svoje pripomienky uplatní opätovne v rámci MPK.

Test MSP – novela pracovnej zdravotnej služby ušetrí malým a stredným podnikom až 16,3 mil. € ročne

0

Zákon upravujúci pracovnú zdravotnú službu (PZS) už roky čelí kritike zamestnávateľov. Aj preto MZ SR v týchto dňoch predkladá do MPK novelu tohto zákona. Centrum lepšej regulácie sa zúčastnilo niekoľkokolových konzultácií so zástupcami podnikateľského prostredia a predložilo analýzu nákladov a prínosov, pričom MZ SR prihliadlo na predložené pripomienky. Výsledkom je úprava, ktorá významne zníži náklady MSP, vrátane živnostníkov, so zamestnancami v 1. a 2. kategórii prác.

Náplň PZS sa obmedzí natoľko, že v prípade zamestnancov 1. a 2. kategórie už trvale zazmluvnený dodávateľ PZS nebude povinný. Pozitívom pre všetkých zamestnávateľov (aj rizikových zamestnancov 3. a 4. kategórie prác) je, že hodnotenie zdravotného rizika nebude nutné zabezpečiť raz za rok ako dnes, ale jednorazovo, resp. len pri podstatnej zmene. Na vykonávanie PZS už nebude ďalej oprávnený bezpečnostný technik, zato sa rozšíri oprávnenie aj na lekára bez špecializácie.

Aj vďaka zásadným pripomienkam na odstránenie gold-platingu zo strany CLR napokon predkladateľ ustúpil od zavedenia nových povinností a novelu ešte zjemnil. V dôsledku prijatia aktuálneho návrhu novely zákona možno podľa výpočtov CLR zachytených v Teste MSP očakávať celkové zníženie ročných nákladov vo výške 16,3 mil. EUR u MSP.

Absurdita v nelegálnom zamestnávaní sa stala Byrokratickým nezmyslom roka 2016

Byrokratickým nezmyslom roka 2016 sa stala základe on-line hlasovania povinnosť podnikateľov overovať si, či zamestnanci ich dodávateľov nepracujú načierno. Táto povinnosť platí od 18. júna 2016. Overovanie všetkých skutočností, ktoré definujú nelegálnu prácu, je však prakticky nemožné.

Centrum lepšej regulácie na to poukázalo ešte pár dní pred samotnou účinnosťou tejto novely a to zverejnením detailnej analýzy nákladov a prínosov k danej problematike. V rámci analýzy sme nie len identifikovali problém, podrobili ho právnej analýze, ale vypočítali sme aj náklady, ktoré v súvislosti s týmto byrokratickým nedostatkom musí znášať malý či stredný podnikateľ.

Napokon sme ponúkli aj konkrétne legislatívne návrhy, ako tento problém vyriešiť a zbaviť podnikateľa strachu z absurdnej pokuty až do výšky 200 000 eur pri akejkoľvek zákazke, či neúmerných a zbytočných nákladov, ktoré s overovaním neoveriteľných skutočností vznikajú ako aj nedôvery, ktorá v dôsledku prijatia tejto novely medzi podnikateľmi narastá. Naše návrhy sú k dispozícii a relevantné orgány sa nimi môžu pri revízii toho zákona inšpirovať.

CLR posúdilo desiatky podnetov – hlasujte za Byrokratický nezmysel roka 2016

0

Aj vy sa občas pozastavujete nad tým, aké nezmysly striehnu na podnikateľov v slovenských zákonoch? Aj tento rok, už 5. krát, máte možnosť hlasovať za Byrokratický nezmysel roka. Už je známych 10 horúcich kandidátov, z ktorých na základe hlasov bude známy do konca roka víťaz tejto anticeny, cieľom ktorej je upriamiť pozornosť kompetentných na legislatívne opatrenia, ktoré zbytočne komplikujú život podnikateľom na Slovensku.

V Centre lepšej regulácie sme posúdili desiatky podnetov verejnosti z hľadiska ich právnej relevancie a zároveň sme vyrátali, aké náklady podnikateľom spôsobujú. Medzi vybranými nezmyslami je aj pokutovanie objednávateľa služby za nelegálne zamestnávanie u dodávateľa, k čomu sme robili aj rozsiahlu analýzu s návrhmi úprav.

„Lepšia regulácia a odstraňovanie nezmyselnej byrokracie je bezpochyby beh na dlhé trate. Pestrá zmes tohtoročných nominácií je dôkazom, že tvorivosť autorov regulácií - v negatívnom slova zmysle - je univerzálna naprieč verejnou správou. Dobrou správou je však zavedenie nových pravidiel pre regulačný proces a zriadenie Centra lepšej regulácie v Slovak Business Agency. Verme, že prispejú k čo najmenšiemu počtu nominácií v budúcich rokoch," povedal Marián Letovanec zo Slovak Business Agency.

CLR víta podporu živnostníkov zo strany vlády, ponúka spoluprácu pre lepšiu reguláciu

0

CLR víta výsledok minulotýždňového rokovania vlády k novele zákona o dani z príjmov. Paušálne výdavky živnostníkov sa zvyšujú zo súčasných 40 % na 60 % a ich maximálny strop bude namiesto aktuálnych 5 040 Eur až 20-tisíc Eur. CLR napriek skutočnosti, že pôvodný návrh novely s touto zmenou nerátal, uplatnilo v tejto veci zásadnú pripomienku už v rámci medzirezortného pripomienkového konania (MPK), ktorú zdôvodňovalo záväzkom voči živnostníkom daným Programovým vyhlásením vlády.

Okrem toho nastal zvrat aj vo výške sadzby dane z dividend, ktorá bude nakoniec 7 % namiesto navrhovaných 15 %, začne sa platiť od roku 2018 bez retroaktívnej (spätnej) účinnosti. CLR ešte v rámci MPK ako aj osobne na rozporovom konaní navrhovalo, aby sa nová koncepcia dane z dividend prehodnotila, či už z hľadiska horných a dolných stropov alebo samotného percenta, nakoľko pôvodný návrh zaslaný do predbežného pripomienkového konania (PPK) rátal s výškou 10 %. Finálnu sadzbu považuje za úspech všetkých pripomienkujúcich zástupcov podnikateľov.

CLR víta ochotu vlády prihliadať na pripomienky zo strany podnikateľov a je otvorené akejkoľvek spolupráci na úprave legislatívy, ktorej cieľom je zníženie regulačnej záťaže podnikateľov.

SBA sa podarilo vyrokovať kompromis pri regulácii jaslí a opatrovateliek detí

0

Vláda včera schválila novelu zákona o sociálnych službách, ktorá prichádza s výraznou reguláciou detských jaslí ako aj výkonu práce opatrovateľa detí do troch rokov. Centrum lepšej regulácie (CLR) sa zapojilo do pripomienkovania tohto materiálu a vznieslo voči nemu niekoľko zásadných pripomienok.

Výsledkom rokovania so zástupcami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je niekoľko kompromisov, vďaka ktorým sa nová úprava zjemňuje a odstraňujú sa nedostatky, ktoré by mohli v praxi spôsobiť veľké množstvo problémov nie len majiteľom jaslí, ale samotných opatrovateľov detí by mohli pripraviť o prácu.

CLR sa podarilo presadiť schválenie návrhu, vďaka ktorému neprídu o svoju prácu opatrovateľky, ktoré už dnes majú vyšší vek a nie je reálne, aby si doplnili vzdelanie a splnili tak nové kvalifikačné predpoklady. Po prijatí zásadnej pripomienky sa im bude akceptovať aj doterajšia prax v oblasti opatrovania detí.

Podľa pôvodného návrhu hrozilo, že podmienka, podľa ktorej musí mať opatrovateľ detí minimálne úplné SŠ s maturitou, pripraví o príjem z tohto podnikania množstvo starších ľudí, ktorí sa venujú opatrovaniu detí, čím si privyrábajú popri penzii alebo tých, ktorí sú pár rokov pred dôchodkom, majú už nízku šancu sa zamestnať, ale vychovali niekoľko detí, majú prax v opatrovaní detí, avšak podmienku úplného SŠ už nie je reálne z ich strany splniť.

CLR od začiatku zásadne nesúhlasilo s tým, že nová úprava umožňuje aby pripadali na jedného zamestnanca jaslí maximálne 4 deti a aby minimálne 80 % zo všetkých zamestnancov tvoril odborný personál. Takto prísne nastavené podmienky by pre majiteľov jaslí znamenali doplnenie resp. obmenu personálu alebo zníženie kapacity jaslí. V oboch prípadoch by tieto zásahy boli sprevádzané problémami rodičov – či už umiestniť dieťa do nových jaslí alebo si za jasle priplatiť. Napokon MPSVaR akceptovalo pripomienku CLR a počet detí na 1 zamestnanca sa zvyšuje na 5 a podiel odborného personálu klesol aspoň mierne na 75 %.

CLR je presvedčené o tom, že návrh zákona by zniesol ešte zopár vylepšení, napríklad by sa mohla vypustiť podmienka VŠ vzdelania 2. stupňa pre osobu, ktorá si chce založiť jasle či pre jej zodpovedného vedúceho. Táto podmienka je neprimerane prísna a nie je zárukou, že osoba bude dobrým prevádzkovateľom takéhoto zariadenia. Argumentom predkladateľa bolo, že všetky ostatné sociálne zariadenia u prevádzkovateľa takéto kritérium VŠ vzdelania 2. stupňa požadujú, zákon však hovorí niečo iné - napr. u prevádzkara útulku, nocľahárne, po novom aj u osoby, ktorá bude poskytovať pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa či službu na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, atď. „postačuje“ získanie úplného stredného všeobecného vzdelania.

Prijatím novej regulácie vzniknú majiteľom jaslí a opatrovateľom detí tiež nemalé náklady, napr. za debarierizáciu jaslí a ďalšie požiadavky na priestor (stovky Eur), za absolvovanie akreditovaného kurzu opatrovateľmi (cca. 250 Eur) či za povinný zápis do registra (66 Eur), v prípade opomenutia ktorého hrozí pokuta až do výšky 35 000 Eur! Aj v tomto smere by mohlo MPSVaR ešte prijať už existujúce alternatívne návrhy v nasledujúcej fáze legislatívneho procesu. Netreba totiž zabúdať na skutočnosť, že súkromné jasle či opatrovatelia detí už dlhodobo suplujú štát v plnení si úlohy poskytovateľa tejto služby.

Preto by sa podnikateľom na úseku opatrovania detí, medzi ktorými je tiež množstvo drobných živnostníkov, malo dostať zo strany štátu čo najviac pomoci a nie nadmerne zaťažujúca regulácia. Podnikatelia potrebu regulácie privítali, ale jej výsledná podoba je pre mnohých z nich priam likvidačná.