Čo sa týka veľkostnej štruktúry, 32,7 % respondentov nemalo žiadnych zamestnancov, pričom okrem SZČO bez zamestnancov figurovali medzi respondentmi aj jednoosobové s.r.o. Druhou najpočetnejšou kategóriou boli podniky s 3-4 zamestnancami (25,5 %) a podniky s 1-2 zamestnancami (18,2 %). V rámci odvetví bol zastúpený najviac veľkoobchod a maloobchod (14,5 %), ubytovacie a stravovacie služby (14,5 %) a priemysel (10,9 %). Relatívne vysoké zastúpenie mali aj odborné/vedecké a technické činnosti (9,1 %) a umenie/zábava a rekreácia (9,1 %).

Pri popise dopadov reštriktívnych opatrení zavedených od 16.3.2020 uvádzali podnikatelia najmä pozastavenie, resp. obmedzenie poskytovania služieb z dôvodov, že po nich teraz nie je dopyt, resp. že sa nemôžu fyzicky stretnúť so zákazníkmi. Len v piatich prípadoch podnikatelia zavreli kamennú prevádzku a prešli na online predaj.

V nadväznosti na prijaté reštriktívne opatrenia museli podnikatelia taktiež prijímať množstvo opatrení na zmiernenie dopadov korona krízy. Najčastejším opatrením bolo investovanie vlastných firemných rezerv z minulosti na udržanie chodu firmy, k čomu pristúpilo až 27 subjektov. Zároveň však v 16 prípadoch pristúpili podnikatelia aj k určitej forme optimalizácie pracovnej sily, napr. k čerpaniu dovolenky niektorými zamestnancami, resp. využitiu plateného/neplateného voľna. Iba 8 respondentov sa vyjadrilo, že boli nútení dať svojim zamestnancom výpoveď, resp. plánujú v budúcnosti prepúšťať.

Väčšina opýtaných podnikateľov - dokopy 30 hlasov (56,6 %) sa vyjadrila, že za podmienok platných počas núdzového stavu vydržia podnikať maximálne 4 mesiace. Dlhodobo by za daných reštriktívnych podmienok vydržali podnikať len 3 subjekty,
1 subjekt by vydržal podnikať dlhodobo pod podmienkou určitého prepúšťania. Iba
2 podnikateľské subjekty sa vyjadrili, že sa ich reštriktívne opatrenia výrazne nedotýkali. Jeden subjekt bol nútený svoje podnikanie z dôvodu reštriktívnych opatrení zastaviť.

Čo sa týka zdrojov, ktoré využívali oslovení podnikatelia na chod svojho podnikania, prevládali súkromné úspory a firemné rezervy, resp. ich kombinácia. 2 podnikateľské subjekty sa vyjadrili, že chod podnikania financovali prevažne z aktuálnych (ale nižších) tržieb, 2 subjekty nepocítili žiadny vplyv korona krízy na svoje podnikanie. Len traja oslovení podnikatelia sa vyjadrili, že chod firmy udržujú kombináciou bankového úveru a iných zdrojov.

Vzhľadom k fixným nákladom, ktorým sa podnikatelia pri svojej činnosti nevyhnú, predstavovali odhady poklesu tržieb znepokojujúci pohľad. Až 18 respondentov (takmer 34 %), očakávalo prepad tržieb pri stave platnom v období 31.3 – 13.4 o 100 %. Ďalších
8 respondentov očakávalo prepad tržieb od 80 % do 100 % - teda až takmer polovica všetkých opýtaných očakávala prepad tržieb minimálne o 80 %.

Čo sa týka zmierňujúcich ekonomických opatrení, ktoré by oslovení podnikatelia prijali od vlády SR, jednoznačne najviac sa vyjadrilo za priamu finančnú podporu štátu v podobe stimulov, preplatenia časti nákladov či príspevkov na zamestnanie – za tieto opatrenia sa vyjadrilo až 37 respondentov, teda takmer 70 %. Značná časť opýtaných sa tiež vyjadrila za odloženie, resp. úplné odpustenie platieb odvodov za určité obdobie. Respondenti by taktiež uvítali odloženie, resp. úplné oslobodenie od platby dane z pridanej hodnoty a nepriamu pomoc štátu vo forme bezúročných pôžičiek, poradenstva a iných služieb.

2. kolo dotazníkového prieskumu

CLR uskutočnilo v nadväznosti na spustenie schém pomoci podnikateľskému prostrediu aj druhé kolo prieskumu, do ktorého sa zo vzorky subjektov oslovených v 1. kole zapojilo celkovo 35 podnikateľov. Cieľom tohto prieskumu bolo zistiť, do akej miery skutočne klesli tržby/príjmy respondentov počas marca 2020, a tiež či sa oslovení uchádzali o štátnu pomoc.

Z 35 subjektov, ktoré odpovedali v 2. kole prieskumu, sa až dvanástim subjektom prepadli tržby o 80 % a viac, pričom siedmym z nich sa prepadli tržby o 100 %. Dvaja respondenti nezaznamenali žiadne zmeny v tržbách/príjmoch, a jeden respondent nevedel vyhodnotiť aký veľký pokles zaznamenal.

Celkovo 16 respondentov (45,7 %) požiadalo, resp. malo v pláne požiadať, o niektorú z foriem finančnej pomoci od štátu, 19 respondentov (54,3 %) o takúto pomoc nepožiadalo a ani o ňu neplánuje žiadať. Zo 16 podnikateľov, ktorí sa rozhodli požiadať o finančnú pomoc od štátu, tak učinilo 9 z nich, zvyšných 7 podnikateľov chcelo o pomoc žiadať v blízkej budúcnosti. 4 respondenti sa vyjadrili, že žiadosť o podporu bola príliš zdĺhavá a byrokratická. 3 respondenti sa zase sťažovali na nejasnosť podmienok pomoci a potrebu dlhšieho overovania si, či sú oprávnení dostať pomoc. Z 19 respondentov ktorí sa vyjadrili, že nepožiadali o finančnú pomoc od štátu, až 13 údajne nespĺňalo pre túto pomoc stanovené podmienky, i keď množstvo z nich nešpecifikovalo, prečo podľa nich podmienky nespĺňajú.

Práva klienta

Klient, ktorý uzatvoril zmluvu o zájazde, má právo odmietnuť náhradný zájazd, a to písomne do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o náhradnom zájazde, ak je:

• nezamestnaným a zaradeným do evidencie uchádzačov o zamestnanie
• SZČO alebo jednoosobovou s. r. o., ktorej bol priznaný finančný príspevok v rámci podpory udržania zamestnanosti počas krízovej situácie
• osamelým rodičom, ktorému bol priznaný nárok na pandemické ošetrovné
• tehotnou ženou ku dňu doručenia oznámenia o náhradnom zájazde
• dôchodcom nad 65 rokov.

Náhradný zájazd môže klient, ktorý uzatvoril zmluvu o zájazde, odmietnuť čiastočne, ak aspoň jeden z cestujúcich uvedených v tejto zmluve  je osobou, ktorá má právo náhradný zájazd odmietnuť.

Cestovná kancelária je povinná v oboch prípadoch vrátiť klientovi všetky platby, ktoré od neho za zájazd prijala bez zaplatenia odstupného, a to bezodkladne, najneskôr však do 14 dní odo dňa doručenia odmietnutia (aj čiastočného) náhradného zájazdu.

Odpustenie odvodu do umeleckých fondov

• do konca roka 2020 sa odpúšťa povinný príspevok do umeleckých fondov (Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarného umenia) zrážaný umelcom z ich príjmu, a to vo výške 2 % hrubého autorského príjmu
• na druhej strane sa však o túto sumu zníži podporný fond pre umelcov, preto sa súčasne ponecháva možnosť príjemcu odmeny na jeho dobrovoľné odvedenie fondom do konca marca 2021 (do tohto času sa bude považovať príspevok za daňovo odpočítateľný náklad).

Viacero programových služieb jedného rozhlasového vysielateľa

V súvislosti s dopadom KS na súkromných rozhlasových vysielateľov sa úpravou zákona umožní príprava rádií na nutnú konsolidáciu trhu a efektívne využívanie frekvenčného spektra na rozhlasové vysielanie, tým že sa:

• umožní, aby jeden vysielateľ mal viacero programových služieb, čo doteraz nebolo možné
• novela sa plánovala v roku 2021, ale s cieľom stabilizovať trh rozhlasového vysielania sa k nej pristúpilo teraz, čo umožní rozvoj služieb už na jeseň roku 2020.

Obmedzenie možností RTVS využívať uvoľnené frekvencie od súkromných vysielateľov

Keďže súkromné rádia v súčasnej situácii nie sú schopné súťažiť o voľné frekvencie (čím môžu prísť o vysielací priestor do budúcna a reklamný priestor) a aby sa zabezpečila podstata duálneho systému (pluralita informačných zdrojov) sa za účelom stabilizácie trhu súkromného vysielania:

• obmedzuje možnosť RTVS využívať voľné frekvencie z okruhu frekvencií súkromných vysielateľov na prípady, keď o ne dlhodobo nie je záujem medzi ostatnými vysielateľmi
• zároveň sa obmedzuje využívanie týchto frekvencií aj časovo tak, aby sa nedostali do užívania RTVS natrvalo.

Vypustenie počtu licencií na vysielanie rozhlasových programových služieb podľa zákona o digitálnom vysielaní

Zjednodušenie administratívnych procesov vo fondoch (AF, FPU, FPKNM) v reakcii na KS

• hlasovanie per rollam
• predkladanie zákonom vyžadovaných dokumentov iba raz, opakovane len v prípade zmeny skutočnosti v ňom uvedených
• predĺženie lehôt v prospech žiadateľa (návrh zmluvy možno prijať až do 60 dní)
• splnenie viacerých podmienok overí fond namiesto žiadateľa
• doručovanie viacerých potvrdení sa upraví v zmysle zákona proti byrokracii.

Prerušenie lehoty na platnosť osvedčenia o registrácii filmového projektu

Na základe písomného oznámenia žiadateľa, keďže je pozastavená produkcia filmov zaradených do mechanizmu podpory poskytovanej AF. Viacerí producenti boli nútení odložiť hlavnú časť realizácie filmových projektov, ktorým AF vydal osvedčenie o registrácii filmového projektu, pričom lehota platnosti osvedčenia im plynie ďalej. Následkom tohto môže byť, že na filmový projekt, ktorému uplynie platnosť osvedčenia o registrácii filmového projektu, nebude môcť žiadateľ podať žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje:

• prerušiť plynutie lehoty platnosti osvedčenia o registrácii filmového projektu na dobu, ktorú si žiadateľ určí, najviac však na 18 mesiacov na základe písomného oznámenia žiadateľa
• začatie plynutia doby prerušenia sa bude počítať odo dňa doručenia písomného oznámenia.

Odstraňovanie administratívnej záťaže podnikania

V oblasti odstraňovania administratívnej záťaže podnikania:

• sa zasadí o znižovanie byrokratickej záťaže zavádzaním fungujúcich informačných systémov a odbúravaním duplicitných a nepotrebných administratívnych úkonov, a to aj využívaním dostupných informácií verejnou správou a získavaním relevantných informácií z informačných systémov verejnej správy
• bude pokračovať v znižovaní administratívneho zaťaženia a rozširovať služby elektronického jednotného kontaktného miesta vrátane fyzických jednotných kontaktných miest pre podnikateľov poskytujúcich služby podľa živnostenského zákona a osobitných predpisov
• uskutoční audit všetkých hlásení a výkazov vyžadovaných štátom, ktoré vytvárajú zbytočnú a neprimeranú administratívnu záťaž, následne ich zjednoduší a zníži ich počet
• odstráni duplicity kontrol, zníži ich frekvenciu na nevyhnutný počet, osobitne v prípadoch, ak sa v minulosti nezistilo porušenie povinností
• zavedie systém druhej šance, možnosť nápravy bez sankcie, pri porušení povinností podnikateľom v rozsahu neohrozujúcom zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov tak, aby dostal najmä pri administratívnych porušeniach možnosť na nápravu.

Odstraňovanie finančnej záťaže podnikania

V oblasti odstraňovania finančnej záťaže podnikania:

• bude vytvárať priaznivé podmienky pre podnikanie, podnikateľské prostredie s jednoduchými zákonmi a nízkym administratívnym, finančným a regulačným zaťažením pre všetkých a zásadným zjednodušením daňového a odvodového systému 
• vytvorí predpoklady pre zastavenie rastu daňovo-odvodového zaťaženia, v priamych daniach zváži návrat k systému rovnej dane, v daňovom mixe zvýši podiel zdaňovania spotreby, majetku a negatívnych externalít, naopak, zníži zdaňovanie ekonomickej aktivity a nerovnomerné zaťaženie sektorov ekonomiky
• pripraví po konzultácii so sociálnymi partnermi flexibilný zákonník práce a pracovno-právnu legislatívu, ktorá je dôležitá počas konjunktúry, ale ešte viac počas krízy a pre prispôsobenie sa novým podmienkam po kríze
• uskutoční komplexný audit poplatkového zaťaženia podnikania s cieľom sprehľadniť systém poplatkov a prehodnotiť ich tak, aby boli primerané, zmysluplné a vyberali sa len v odôvodnených prípadoch
• prehodnotí pokuty tak, aby ich výška bola proporcionálna s mierou previnenia, s cieľom predchádzať likvidačným pokutám v neodôvodnených prípadoch.

Zvýšenie konkurencieschopnosti

V oblasti zvýšenia konkurencieschopnosti:

• zlepší postavenie SR v hodnoteniach podnikateľského prostredia, napríklad voči krajinám OECD a EÚ v kľúčových medzinárodných rebríčkoch a ratingoch, napr. v Doing Business Svetovej banky, Svetového ekonomického fóra a pod.
• zabezpečí použitie zdrojov z EŠIF na minimalizovanie negatívnych ekonomických dopadov a iných následkov v súvislosti s ochorením COVID-19.

Podpora podnikania MSP

V oblasti podpory podnikania MSP:

• vytvorí priaznivé prostredie pre rozvoj malých, stredných i veľkých podnikov, na ktorých záujmy bude prihliadať aj uplatňovaním princípu „najprv mysli v malom"
• zavedie jednotný daňovo-odvodový paušál pre živnostníkov a malé podniky
• zavedie univerzálnu živnosť
• vytvorí priaznivejšie podmienky pre efektívny rozvoj rodinného podnikania, podnikania mladých či podnikania žien alebo seniorov
• podporí internacionalizáciu malých a stredných firiem a ich zapájanie do subdodávateľských reťazcov.

Nakoľko Centrum lepšej regulácie malo príležitosť zapojiť sa aspoň čiastočne do tvorby PVV, mnohé z vyššie uvedených ambícií vyplývajú aj z našich odporúčaní a požiadaviek napríklad:

• princíp „najskôr myslieť v malom" prihliadajúci pri tvorbe regulácie na potreby MSP, ktorého súčasťou je aj jednotný dátum účinnosti k 1. januáru
• zavedenie systematického ex-post hodnotenia vplyvov existujúcich regulácií na podnikateľské prostredie, ktorého súčasťou sú aj rôzne audity súčasných povinností - od poplatkov, cez vykazovanie až po ich duplicitu
• potreba posudzovania oprávnenosti efektu goldplatingu t. j. presahu nad minimálne požiadavky EÚ regulácie
• potreba konzultácií a posudzovania vplyvov zákonov predložených poslancami v NR SR, ktorých nekontrolované prijímanie v nedávnej minulosti predstavovalo významné negatívne vplyvy na MSP, ale aj
• celková podpora agendy lepšej regulácie, ochota naprieč rezortami budovať analytické kapacity a podporiť úlohu a vážnosť tvorcov legislatívy, až po detaily v podobe zavedenia princípu „1 in - 1 out" a pod.

Aj keď mnohé tieto ciele ešte nemajú konkrétnu podobu, čo je na druhej strane prirodzené pre typ dokumentu, akým je PVV, v porovnaní s inými kapitolami je tá o zlepšení podnikateľského prostredia oveľa konkrétnejšia.

Z nášho pohľadu v prísľube zlepšenia tvorby zákonov prevažuje skôr hmatateľnosť a exaktnosť ako vágnosť a všeobecnosť, ktorá je PVV v rámci hodnotenia jeho obsahu vyčítaná. Centrum lepšej regulácie hodnotí záväzok  zlepšiť podnikanie MSP v tomto momente pozitívne, nakoľko predstavuje kroky, ktorých pravdepodobnosť sa nám pred pár mesiacmi zdala skôr ako naivný sen, a o to viac je náš tím pripravený v ich realizácii maximálne pomôcť.

Zároveň však veríme v to, že pod vládnym sľubom zabezpečiť „použitie zdrojov z EŠIF na minimalizovanie negatívnych ekonomických dopadov a iných následkov v súvislosti s ochorením COVID-19" sa skrývajú aj ďalšie opatrenia pre tlmenie negatívnych dopadov, ktoré táto mimoriadna korona záležitosť podnikateľom spôsobuje. Lebo napokon, aj potreba reakcie na takúto situáciu v podobe vis maior je súčasťou agendy lepšej regulácie a zároveň jej najväčšej výzvou pre nasledujúce obdobie. 

V oblasti podpory zamestnanosti preplatí štát podnikateľom mzdové náklady cez tzv. program Antivirus, na základe ktorého môžu požadovať kompenzáciu mzdových nákladov od štátu, konkrétne v týchto prípadoch:

• povinné uzavretie prevádzok - týmto podnikateľom štát preplatí 80 % mzdových nákladov, ak bol podnikateľ nútený zavrieť svoju prevádzku a pre prekážku na strane zamestnávateľa bol povinný svojim zamestnancom preplatiť 100 % náhrady mzdy
• poskytnutie mzdy zamestnancom v povinnej karanténe – takýmto podnikateľom bude preplatených 100 % vynaložených mzdových nákladov (ide o 60 % DVZ, ktoré by v rámci pracovnej neschopnosti zamestnanca preplatil podľa českých právnych predpisov zamestnávateľ)
• rozšírenie kurzarbeitu – pokiaľ podnikateľ nemôže prideľovať prácu, pretože minimálne 30 % zamestnancov je v karanténe alebo na ošetrovnom, štát uhradí
  100 % ich priemerného zárobku, pri obmedzení výroby a skrátení pracovného času zamestnanca, dostane pracovník aspoň 80 % svojho príjmu, štát z toho uhradí 50 %.

Okrem vyššie uvedených opatrení sa vláda ČR zamerala aj na poskytovanie priamej a nepriamej finančnej podpory:

• bezúročné úvery a bankové záruky cez program COVID I a COVID II, nárok na ne majú MSP, ak u nich došlo k oneskoreniu plnenia, pozastaveniu plnenia alebo zrušenia plnenia obchodných zmlúv z dôvodu opatrení na zamedzenie šírenia koronavírusu. Prípadne majú MSP pomôcť nadobudnúť prostriedky na ďalšie fungovanie (obstaranie drobného hmotného/nehmotného majetku, obstaranie a financovanie zásob, ďalšie prevádzkové výdavky). Spoločnostiam starším ako 3 roky majú vykryť aj mzdy alebo pohľadávky. Program COVID okrem iného počíta s ročným odkladom splátok a splatnosťou dva roky

Dôležitým faktorom v súčasných podmienkach koronakrízy je aj dostatočná informatizácia podnikateľov. Tá je zabezpečená prostredníctvom poskytovania informácií zo strany Czechtrade, ktoré malo doposiaľ viaceré informácie či služby spoplatnené, no zmenilo sa na celoplošné poskytovanie informácií zdarma.

Pre podnikateľov sú však podstatné nielen opatrenia, ktoré im pomôžu prekonať dôsledky koronakrízy, ale aj včasné otváranie ekonomiky. Česká republika schválila harmonogram uvoľnenia podnikateľských a ďalších činností, v ktorom nájdu podnikatelia informácie o postupnom otváraní prevádzok začínajúc 20. aprílom s plánom avizovaným zatiaľ do
8. júna. Postupne tak dochádza k otváraniu prevádzok, kultúrnych, spoločenských či športových zariadení.

Poľsko

V oblasti daní a odvodov zaviedlo Poľsko nasledovné úľavy pre podnikateľské prostredie:

• možnosť využitia daňových úľav a možnosť podať žiadosť o odklad, rozloženie na splátky alebo ich zrušenie
• predĺženie termínu na podanie ročného daňového priznania pre daň z príjmu PO a FO do konca mája
• odklad povinnosti zaplatiť preddavky na daň z príjmov za marec a apríl z titulu výplat v pracovnoprávnych vzťahoch do júna
• možnosť využitia oslobodenia od príspevkov na zdravotné a sociálne poistenie po dobu 3 mesiacov (od 1.3. do 31.5.) pre SZČO alebo firmu zamestnávajúcu max. 9 ľudí
• možnosť obce rozhodnúť o oslobodení firiem, ktorých likvidita sa zhoršila v dôsledku pandémie, od dane z nehnuteľnosti a predĺžiť splatnosť dane za apríl a jún do konca septembra
• neuplatnenie reštrikcií voči dlžníkovi, ak je v dôsledku nezaplatenej pohľadávky nútený navýšiť si základ dane alebo znížiť stratu, vďaka tomu naňho nebude kladené vyššie finančné zaťaženie, pričom veriteľ súčasne nebude na svojich právach nijako obmedzený
• možnosť pre daňových poplatníkov, ktorí v roku 2020 zvolili zjednodušené preddavky na daň z príjmov, upustiť od tejto formy platenia dane, výška preddavkov sa vypočíta na základe súčasných predpisov
• možnosť pre firmy odpočítať si dary zo základu dane
• možnosť využiť právo na odpočet straty vzniknutej v roku 2020, podmienkou je min. 50 % strata v príjmoch v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019, tento odpočet je jednorazový a najviac do 5 mil. PLN (cca 1 104 435 eur)
• pozastavenie daňových auditov a kontrol na žiadosť platcu po dobu trvania pandémie

V oblasti podpory zamestnanosti pomôže štát podnikateľom nasledujúcimi opatreniami:

• možnosť firmy požiadať o dofinancovanie mzdy zamestnanca (plat zamestnanca je spolufinancovaný zo štátneho fondu vo výške 1300 PLN (cca 287 eur) na zamestnanca - 50 % minimálnej mzdy, príspevok sa vzťahuje len na prípady, kedy mzda zamestnanca bola v predchádzajúcom mesiaci nižšia ako 300 % priemerného platu v predchádzajúcom kvartáli
• zavedenie väčšej flexibility pracovnej doby, napr. zamestnávateľ môže po konzultáciách s odbormi  predĺžiť dennú pracovnú dobu na 12 hodín, môže ju taktiež skrátiť o 20 %, ale nie viac než na polovicu úväzku
• možnosť zamestnávateľa získať náhradu časti nákladov na odmeny pre zamestnancov a príspevok na sociálne zabezpečenie z týchto odmien na obdobie najviac 3 mesiacov, je však povinný udržať stav zamestnancov po dobu poberania náhrad miezd, plus za to isté obdobie, za aké ich poberal. Na príspevok má nárok aj SZČO.

Okrem vyššie uvedených opatrení sa poľská vláda zamerala aj na poskytovanie priamej a nepriamej finančnej podpory:

• pôžičky pre mikropodniky a malé firmy vo výške 5000 PLN (cca 1 104 eur) po dobu 6 mesiacov. Ide o jednorazovú platbu na pokrytie bežných nákladov podnikania, pričom pôžička je úročená 0,05 % a doba splácania nesmie byť dlhšia ako 12 mesiacov. Pokiaľ podnikateľ neprepustí zamestnanca do 3 mesiacov odo dňa pridelenia pôžičky a nezníži im pracovnú dobu, môže byť táto pôžička vrátane úrokov podnikateľovi odpustená.
• finančná injekcia vo výške 100 miliárd PLN s cieľom znížiť stimuly  prepustených pracovníkov. Schéma pozostáva z 3-ročných pôžičiek s nulovým úrokom pre malé a stredné podniky (50 % finančných prostriedkov), mikropodniky (25 %) a veľké spoločnosti (25 %). Asi 60 % celkových pôžičiek by sa mohlo vyplatiť vo forme grantov (až 75 % pre malé a stredné podniky a mikropodniky) za predpokladu, že príjemcovia počas výpožičnej doby udržia svojich zamestnancov.

Poľsko taktiež od 19.4. uvoľňuje ekonomické obmedzenia, ktoré zaviedlo v súvislosti s pandémiou. V rámci plánovaného uvoľňovania opatrení zrejme ako prvé zruší obmedzenia týkajúce sa obchodov či pohybu na verejných miestach. Jednotlivé fázy rušenia obmedzení bude následne ohlasovať týždeň vopred.

Maďarsko

V oblasti daní a odvodov zaviedlo Maďarsko tieto úľavy pre podnikateľské prostredie:

• v sektoroch najviac ohrozených pandémiou (turizmus, pohostinstvá, zábavný priemysel, šport, kultúra, osobná preprava, taxislužby) sú zavedené daňové úľavy (zamestnávatelia sú oslobodení od daní a poplatkov, dane a odvody zamestnancov boli významne znížené), súčasne v tejto oblasti podnikania nie je možné rušiť nájomné zmluvy ani zvyšovať nájomné
• SZČO a ostatní daňoví poplatníci, ktorí zdaňujú v režime KATA (umelecké, športové, inštalatérske či opravárske činnosti, zubári a pod.) sú oslobodení od platby mesačného paušálu do konca júna
• daňové dlhy sú odložené do odvolania krízovej situácie
• predĺženie termínu na podanie daňových priznaní a zrýchlenie vyplácania vratiek na DPH
• opomenutie platby dane nebude počas pandémie sankcionované
• zníženie sumy sociálneho poistenia o 2 %, u zamestnancov na neplatenom voľne nebude sociálne poistenie prerušené

V oblasti podpory zamestnanosti pomôže štát podnikateľom nasledujúcimi opatreniami:

• v podniku s pozastavenou činnosťou, resp. v prípade zníženia pracovnej vyťaženosti o 15-50 %, bude štát po dobu 3 mesiacov preplácať zamestnancom 70 % platu, zamestnanci však budú povinní robiť pre zamestnávateľa „niečo užitočné"
• zabezpečenie podpory prostredníctvom investícií v hodnote 1,2 mld. eur zo strany vlády za účelom vytvárania pracovných miest
• flexibilnejšie pravidlá zamestnávania

Okrem vyššie uvedených opatrení sa maďarská vláda zamerala aj na poskytovanie priamej a nepriamej finančnej podpory:

• moratórium na splátky podnikateľských úverov a úverov fyzických osôb uzavretých pred 18.3.2020 – ide o predĺženie splatnosti do konca roka 2020, pričom úroky ani kmeňový kapitál nesmie banka počas tejto doby zvyšovať
• splatnosť krátkodobých podnikateľských úverov sa predlžuje do konca júna
• Maďarská národná banka (NBM) rozhodla zvýšiť prostriedky v programe na financovanie MSP (budú k dispozícii 4 mld. eur)
• výhodné garantované pôžičky maďarským podnikom v hodnote viac ako 5,5 mld. eur
• zriadenie programov na podporu podnikovej likvidity (výhodné pôžičky a úverové záruky), ktoré majú zamedziť úpadku maďarských podnikov
• podniky v oblasti turizmu dostanú dotáciu vo výške 1,7 mld. eur

Pokiaľ ide o uvoľňovanie opatrení, v Maďarsku môžu byť už teraz otvorené obchody (s výnimkou potravín, lekární a drogérií, pre ktoré platia klasické otváracie hodiny), reštaurácie a kaviarne do 15. hodiny. O ďalšom uvoľňovaní opatrení zatiaľ maďarská vláda nevydala stanovisko.