20 TOP zmien, ktoré čakajú podnikateľov od roku 2019

clr02
-
0
20 TOP zmien, ktoré čakajú podnikateľov od roku 2019

S príchodom každého nového roka sa stávajú účinnými mnohé legislatívne zmeny, ktoré ovplyvňujú život podnikateľov. Ani rok 2019 nie je výnimkou. Centrum lepšej regulácie na základe denného monitorovania legislatívy spomedzi týchto zmien vybralo 20 takých, ktoré sa dotknú väčšiny živnostníkov a malých firiem.

Medzi tieto zmeny patria opatrenia, ktoré vo všeobecnosti podnikateľom spôsobia nárast nákladov (či už priamych alebo nepriamych finančných resp. administratívnych), ale nezabudli sme ani na novinky, ktoré majú potenciál priniesť podnikateľom úsporu. Poďme si reguláciu, o ktorej by mal byť každý podnikateľ s príchodom roka 2019 informovaný, stručne vymenovať. Podrobnejšie informácie o jednotlivých zmenách nájdete v našich ďalších článkoch.

Navrhnite lepšie riešenie, ako zapájať podnikateľov do tvorby zákonov

clr02
-
0
Navrhnite lepšie riešenie, ako zapájať podnikateľov do tvorby zákonov

Už 29. novembra 2018 sa v priestoroch Národného podnikateľského centra v Bratislave (Twin City, Karadžičova 2) uskutoční jedinečné podujatie - Policy Hackathon. Podujatie organizuje spoločnosť Neulogy, jeden zo stredourópskych lídrov v oblasti poskytovania komplexných konzultačných poradenských služieb pre výskum, vývoj, transfer technológií a komercializáciu, v spolupráci so Slovak Business Agency a Centrom lepšej regulácie. Podujatie zároveň podporili Združenie podnikateľov Slovenska, Združenie mladých podnikateľov Slovenska, Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku a EIT Digital.

Prečo by ste sa mali zapojiť?

Cieľom našej práce je znižovať neprimeranú regulačnú záťaž podnikov a zlepšovať podnikateľské prostredie na Slovensku. Tento cieľ sa snažíme napĺňať prostredníctvom plnenia našich úloh, medzi ktoré patria aj:

  • identifikácia opatrení legislatívnej a nelegislatívnej povahy s nepriaznivým dopadom na malé a stredné podniky,
  • vytváranie priestoru na konzultácie k návrhom alebo k existujúcim zneniam právnych predpisov (vrátane právnych predpisov EÚ) a k materiálom nelegislatívnej povahy,
  • zabezpečovanie spätnej väzby na základe výsledkov konzultácií vo vzťahu k príslušným ústredným orgánom štátnej správy a k orgánom Európskej únie.

A práve vytváranie priestoru na konzultácie k návrhom alebo k existujúcim zneniam právnych predpisov, k materiálom nelegislatívnej povahy alebo k predpisom Európskej únie ide ruka v ruke s účasťou podnikateľskej verejnosti na týchto konzultáciách. A tu narážame na problém - nízku účasť dotknutých podnikateľských subjektov (vrátane mikro, malých a stredných podnikov) a ich zástupcov.

Pritom aktívna účasť podnikateľských subjektov, nevynímajúc mikro, malé a stredné podniky, pri tvorbe legislatívy je nevyhnutným predpokladom na zlepšenie podnikateľského prostredia a zvýšenie hospodárskeho rastu. Je teda v záujme štátnej správy, ako aj dotknutých subjektov zvýšiť mieru zapojenia podnikateľov do procesu tvorby a pripomienkovania legislatívy. To značí nielen zjednodušenie a väčšie zviditeľnenie tohto nástroja, ale aj zlepšenie jeho reputácie u podnikateľov, prostredníctvom napríklad konštruktívnejšieho dialógu so zúčastnenými stranami.

Ako to môžeme spoločne zmeniť?

V spolupráci s Neulogy sme sa rozhodli vytvoriť zadanie a pokúsiť sa naň spolu s vami nájsť riešenie. Cieľ je jasný - zvýšiť zapájanie mikro, malých a stredných podnikov do procesu pripomienkovania pripravovanej legislatívy, ktorá na nich má dopad. Aj vy sa tak môžete podieľať na nájdení riešenia, ktoré bude realizovateľné, inovatívne a originálne. A veľkým bonusom bude aj to, že toto riešenie odprezentujete s vaším tímom pred porotou pozostávajúcou z inštitúcií, ktoré majú dosah na prípadnú implementáciu riešenia. Vaše riešenia tak neskončia v "šuflíku", ale majú reálnu šancu byť implementované v praxi.

harmonogram_neulogy

Ak by ste sa chceli zapojiť a pomôcť nám zlepšovať podnikateľské prostredie na Slovensku, kontaktujte nás mailom na satinova@sbagency.sk. Obratom vám zodpovieme vaše otázky ohľadom podujatia a zároveň aj registrácie naň. Tešíme sa na vás a veríme, že spoločne sa nám podarí nájsť tie správne riešenia.

Ako ovplyvní nová výška minimálnej mzdy mikro, malé a stredné podniky?

clr02
-
0
Ako ovplyvní nová výška minimálnej mzdy mikro, malé a stredné podniky?

Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobuje nielen zvýšenie čistého príjmu zamestnanca, ale aj zvýšenie odvodov a ceny práce. S cieľom poukázať na to, v akej miere sa odrazí nová výška minimálnej mzdy na nákladoch zamestnávateľov z radov MSP, sme uskutočnili niekoľko výpočtov a porovnaní (niektoré v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky; ďalej len Ministerstvom práce SR) a dnes vám ich chceme predstaviť v ďalšom zo série našich článkov venujúcich sa minimálnej mzde.

Výška minimálnej mzdy v roku 2018 vs. v roku 2019

Na obrázku nižšie môžete vidieť porovnanie čistého príjmu zamestnanca, odvodov platených zamestnávateľom, ceny práce a celkových platieb štátu zaplatených v roku 2018 vs. v roku 2019. Pri porovnaní ceny práce a čistého príjmu zamestnanca môžeme vidieť, že zatiaľ čo zamestnanec uvidí na svojej výplatnej páske o 27,17 eur viac (pri uplatnení odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie), zamestnávateľa bude zvýšenie minimálnej mzdy stáť 54,08 eur (doplatok do minimálnej mzdy + odvody).

Pri vyčísľovaní celkového vplyvu zvýšenia minimálnej mzdy na podnikateľskú sféru vychádzalo zo sumy 520 eur aj Ministerstvo práce SR. Na základe tohto predpokladu Ministerstvo práce SR vypočítalo, že zvýšenie minimálnej mzdy do výšky 520 eur sa bude týkať celkovo 28 792 zamestnávateľov – fyzických osôb a 15 836 zamestnávateľov – právnických osôb klasifikovaných ako mikro, malé a stredné podniky. Viac informácií o spôsobe vyčíslenia počtu dotknutých MSP nájdete v našom Teste MSP alebo v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, ktorú vypracovalo Ministerstvo práce SR.

1. Doplatky do novej minimálnej mzdy

Čo sa týka zamestnancov SZČO, údaje o vymeriavacích základoch získané zo Sociálnej poisťovne neumožňujú zohľadniť vplyv počtu odpracovaných hodín a dĺžky dohodnutého týždenného pracovného času, preto bol kvalifikovaný odhad vykonaný na základe určitých predpokladov. Pri skupine zamestnancov, ktorých pásmo vymeriavacieho základu je nižšie ako 480 €, t.j. nižšie ako v súčasnosti platná hrubá mesačná minimálna mzda, predstavuje priemerný vymeriavací základ na zamestnanca 252,61 €. Po náraste minimálnej mzdy na 520 €, čo predstavuje nárast o 8,33 %, môžeme predpokladať, že o rovnaké percento porastie aj priemerný vymeriavací základ u tejto kategórie zamestnancov. Preto celková suma mesačných doplatkov pre 53 390 zamestnancov v tejto kategórii predstavuje:

252,61 * [(520-480)/480] * 53 390 = 1 123 903,99 € za mesiac, čo za rok činí 13 486 847,90 €.

Pre druhú skupinu zamestnancov SZČO, t.j. tí, ktorých pásmo vymeriavacieho základu sa pohybovalo medzi 480 € a 520 €, predstavujú mesačné doplatky do mzdy rozdiel medzi novou minimálnou mzdou a súčasným priemerným vymeriavacím základom, t.j.:

(520 – 491,09) * 11 576 zamestnancov = 334 662,16 €, čo za rok činí 4 015 945,92 €.

Pri zamestnávateľoch – PO z kategórie mikro, malých a stredných podnikov činí celkový objem mesačných doplatkov do minimálnej mzdy 1 693 211,97 €, čo predstavuje 20 318 543,63 € ročne.

2. Zdravotné odvody z vyššej minimálnej mzdy

Zvýšenie minimálnej mzdy bude mať, samozrejme, dopad aj na  výšku zdravotných odvodov, ktoré budú zamestnávatelia musieť odvádzať za svojich zamestnancov. Celkový nárast vo výške zaplatených zdravotných odvodov zo strany MSP (ako výsledok zvýšenia minimálnej mzdy na úroveň 520 eur) predstavuje 3 784 368 eur.

Celkový vplyv zvýšenia minimálnej mzdy

Nárast mzdových nákladov pre zamestnávateľov z kategórie MSP sa odhaduje na viac ako 51 miliónov eur. V tejto sume sú započítané doplatky do novej minimálnej mzdy (zvýšenie minimálnej mzdy na sumu 520 eur) vo výške 37,8 mil. eur, zdravotné odvody zamestnávateľov vo výške 3,7 mil. eur a odvody do Sociálnej poisťovne (25,2 % z hrubých miezd) vo výške 9,5 mil. eur.

Považujeme však za dôležité zdôrazniť, že táto táto čiastka nezahŕňa zvýšenie mzdových nákladov pri zamestnancoch, ktorí síce nepoberajú základnú minimálnu mzdu, no výkon ich práce je oceňovaný podľa vyšších stupňov náročnosti práce v súlade s minimálnymi mzdovými nárokmi. V prípade začlenenia aj tejto skupiny zamestnancov do výpočtov, by nárast mzdových nákladov pre zamestnávateľov – MSP bol ešte nezanedbateľne vyšší. Má podľa vás zvyšovanie minimálnej mzdy podľa súčasne nastaveného systému zmysel alebo viete o riešení prijateľnom tak pre zamestnancov, ako aj pre zamestnávateľov?

Európska cena za podporu podnikania EEPA

clr02
-
0
Európska cena za podporu podnikania EEPA

Inšpirácií pre potenciálnych podnikateľov nie je nikdy dosť. Preto by sme vám dnes chceli predstaviť súťaž zameranú na vyhľadávanie a oceňovanie úspešných iniciatív, ktoré podporujú podniky a samotné podnikanie v Európe. Cieľom Európskej ceny za podporu podnikania je tiež poukázať na príklady najlepších zásad a postupov v podnikaní, zvýšiť povedomie spoločnosti o pridanej hodnote podnikania a v konečnom dôsledku aj povzbudiť a inšpirovať potenciálnych podnikateľov. A prečo o tom píšeme práve my a práve teraz, sa dozviete v našom článku. Držte nám palce.

6 kategórií, 7 ocenení

  1. podpora podnikateľského ducha oceňuje iniciatívy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktoré propagujú podnikateľské myslenie najmä medzi mladými ľuďmi a ženami,
  2. investovanie do podnikateľských zručností oceňuje iniciatívy zamerané na zlepšovanie podnikateľských a manažérskych zručností,
  3. podpora podnikateľského prostredia oceňuje inovačné politiky, ktoré podporujú začínajúce podnikanie a rast podnikov, zjednodušenie legislatívnych a administratívnych postupov v podnikaní a implementáciu prístupu „najskôr myslieť v malom“ pre malé a stredné podniky,
  4. podpora internacionalizácie podnikania oceňuje politiky a iniciatívy, ktoré podporujú podniky, najmä malé a stredne veľké, aby čo najviac vyťažili z príležitostí, ktoré im ponúkajú trhy v rámci Európskej únie aj mimo nej,
  5. podpora rozvoja zelených trhov a efektívnosti zdrojov oceňuje politiky a iniciatívy, ktoré podporujú malé a stredne veľké podniky a ich prístup na zelené trhy a pomáhajú im zlepšiť efektívnosť ich zdrojov,
  6. zodpovedné podnikanie prístupné pre všetkých oceňuje iniciatívy orgánov alebo verejných/súkromných spoločenstiev, ktoré podporujú spoločenskú zodpovednosť malých a stredne veľkých podnikov. Okrem toho oceňuje táto kategória aj úsilie zamerané na podporu podnikania znevýhodnených skupín, ako napr. nezamestnaných a najmä dlhodobo nezamestnaných osôb, migrantov, zdravotne postihnutých osôb alebo osôb z etnických skupín.

Okrem ocenení v uvedených 6 kategóriách udeľuje porota aj Veľkú cenu poroty. Získa ju iniciatíva z ktorejkoľvek kategórie na podporu podnikania v Európe, ktorú bude považovať za najtvorivejšiu a najinšpiratívnejšiu. Do súťaže sa môžu zapojiť národné, regionálne a miestne orgány alebo verejno-súkromné partnerstvá zo všetkých členských štátov EÚ, alebo z pridružených krajín v rámcovom programe pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP).

Po viac ako 2 rokoch nášho pôsobenia sme sa rozhodli zapojiť do Európskej ceny za podporu podnikania aj my. S cieľom zjednodušiť legislatívne a administratívne postupy v podnikaní a v čo najväčšej miere implementovať do slovenského právneho poriadku princíp „najskôr myslieť v malom“ súťažíme v kategórii č. 3 podpora podnikateľského prostredia.

Súťaž má dve výberové kolá, pričom na postup do celoeurópskeho kola je potrebné, aby sa súťažiaci najskôr zúčastnili národného kola súťaže. Prvé národné kolo sa už uskutočnilo (termín na zaslanie projektov do národného kola bol 22. jún 2018), pričom Centrum lepšej regulácie je jeden z dvoch projektov, ktoré postúpili do celoeurópskeho kola. Teraz je už všetko v rukách odbornej poroty, ktorá vyberie víťazov súťaže. Tí budú vyhlásení na slávnostnom odovzdávaní cien v novembri 2018.

Ak by ste sa chceli zapojiť do budúceho ročníka súťaže, podrobné informácie nájdete na stránke Európskej komisie. Výsledky 8. ročníka národného kola súťaže si môžete pozrieť tu.

Minimálna mzda od 1.1.2019

clr02
-
0
Minimálna mzda od 1.1.2019

Už tento mesiac sa stretnú zástupcovia Ministerstva práce SR, odborárov aj zamestnávateľov, aby sa dohodli na výške minimálnej mzdy, ktorá bude platiť od 1.1.2019. Ministerstvo práce pritom navrhuje zvýšenie minimálnej mzdy o 40 eur, teda zo súčasných 480 eur na 520 eur. Výška minimálnej mzdy sa mení každý rok podľa nariadenia vlády vždy k začiatku nasledujúceho roka, pričom sa určuje nielen výška mesačnej minimálnej mzdy, ale aj hodinová minimálna mzda. V čase písania nášho článku ešte definitívna výška minimálnej mzdy na rok 2019 nie je známa, v spolupráci s Ministerstvom práce SR sme však pri vypracovaní nášho Testu MSP pracovali s jej pravdepodobnou výškou v sume 520 eur. Ak túto sumu porovnáme s minimálnou mzdou za tento rok, môžeme hovoriť o 8,33 % zvýšení.

Ako sa určuje každoročná výška minimálnej mzdy?

Ak sa pozrieme bližšie na spôsob jej určenia, v § 8 ods. 2 zákona o minimálnej mzde nájdeme tento výpočet:

Platnú mesačnú minimálnu mzdu nájdeme v nariadení vlády SR, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2018. Index medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejneného Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa predkladá návrh na úpravu sumy minimálnej mzdy, nájdeme na stránke Štatistického úradu. Podľa údajov Štatistického úradu SR medziročný index rastu nominálnej mzdy za rok 2017 predstavoval 104,6 %. Ak by sme teda brali do úvahy len § 8 ods. 2 zákona o minimálnej mzde, bola by výška mesačnej minimálnej mzdy na rok 2019 vo výške 502,08 eur.

Podľa § 8 ods. 3 zákona o minimálnej mzde však o konečnej sume minimálnej mzdy rozhoduje vláda Slovenskej republiky s prihliadnutím na stanoviská sociálnych partnerov, vývoj kritérií na úpravu sumy minimálnej mzdy podľa § 6 zákona o minimálnej mzde, vývoj podielu čistej minimálnej mzdy z čistej priemernej mzdy najmenej za predchádzajúce dva kalendárne roky a s prihliadnutím na vývoj produktivity práce. O sume minimálnej mzdy rozhodne vláda najneskôr do 20. októbra 2018.

Stupne náročnosti práce a ich vplyv na výšku minimálnej mzdy

Zákonník práce v § 120 zákona č. 311/2001 Z. z. v z. n. p. ustanovuje, že zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Zákonník práce pritom definuje 6 stupňov náročnosti práce.

Povinnosťou každého zamestnávateľa je priradiť každému pracovnému miestu stupeň náročnosti práce na základe prílohy č. 1 Zákonníka práce. Každý zamestnanec musí byť priradený k správnemu stupňu náročnosti práce, aby nedostával nižšiu minimálnu mzdu, ako dovoľuje zákon.

Príslušný koeficient priradený k jednotlivým stupňom náročnosti práce nájdeme v § 120 ods. 4 Zákonníka práce. V prípade 1. stupňa náročnosti práce je suma minimálneho mzdového nároku rovná sume ustanovenej minimálnej mzdy, nakoľko suma minimálnej mzdy pre príslušný stupeň náročnosti práce sa násobí koeficientom 1,0. V našom prípade by teda minimálna mzda prislúchajúca k 1. stupňu náročnosti práce, v ktorých je zaradené napr. povolanie upratovačka, bola vo výške 520 eur (520 x 1,0).

Minimálne mzdové nároky podľa stupňov náročnosti práce sa nevzťahujú na zamestnancov pracujúcich na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, teda na tzv. dohodárov. Na túto skupinu zamestnancov sa vzťahuje iba základná minimálna mzda.

Spolupráca Ministerstva práce SR s Centrom lepšej regulácie

Po prvýkrát od účinnosti Jednotnej metodiky nepožiadalo Ministerstvo práce o udelenie výnimky podľa bodu 2.6 Jednotnej metodiky, pričom predchádzajúce 2 roky túto možnosť využilo s odôvodnením, že v prípade potreby bude zvažovať možnosť využiť pri procese tvorby návrhu nariadenia vlády inštitút skráteného legislatívneho konania. Centrum lepšej regulácie vysoko oceňuje prístup zástupcov Ministerstva práce, ich ochotu sprostredkovať za účelom testovania vplyvov zvýšenia minimálnej mzdy na MSP relevantné dáta a otvorenosť spolupracovať pri ich následnej aktualizácii, ak sa navrhovaná výška minimálnej mzdy v priebehu ďalšej fázy legislatívneho procesu zmení.

Nakoľko testovanie vplyvov na MSP sme uskutočnili ešte pred finálnymi rokovaniami tripartity a konečným rozhodnutím o výške minimálnej mzdy, ktoré je v právomoci vlády SR, vypracovanie nášho Testu MSP je v súlade s predbežnými informáciami o novej výške minimálnej mzdy a k nej prislúchajúcim dátam poskytnutými Ministerstvom práce. Schválená výška minimálnej mzdy na rok 2019 sa teda od sumy 520 eur môže ešte výrazne líšiť.

Kompromis k sociálnemu balíčku – oslobodenie príplatkov od daní a odvodov

clr02
-
0
Kompromis k sociálnemu balíčku – oslobodenie príplatkov od daní a odvodov

Centrum lepšej regulácie, napriek skutočnosti, že návrh tzv. sociálneho balíčka neprešiel prípravnou fázou legislatívneho procesu, čo by malo byť pri regulácii takýchto významných vplyvov na podnikateľské prostredie samozrejmosťou, vykonalo v rámci dostupných dát Test vplyvov na mikro, malé a stredné podniky (MSP) a zároveň sa pokúsilo o predloženie alternatívnych riešení.

Keďže návrh nebol predložený ministerstvom podľa postupu, ktorý ustanovuje Jednotná metodika, ale poslancami NR SR podľa pravidiel zákona o rokovacom poriadku, absentovalo v procese jeho prípravy:

  • uverejnenie predbežnej informácie na portáli Slov-Lex,
  • vykonanie konzultácií s podnikateľským prostredím,
  • predbežné pripomienkové konanie,
  • vykonanie testu MSP,
  • medzirezortné pripomienkové konanie,
  • záverečné posúdenie vplyvov,

a v rámci jeho obsahových náležitostí absentovali:

  • doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov na podnikateľské prostredie, ako aj
  • správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu.

Novela priniesla od 1. mája 2018 vyšší príplatok za nočnú prácu zo súčasnej sadzby 20 % sumy minimálnej mzdy u rizikových zamestnancov na 35 % sumy minimálnej mzdy a u tzv. všeobecných zamestnancov na 30 % sumy minimálnej mzdy, tiež vyšší príplatok za prácu vo sviatok zo súčasnej sadzby 50 % priemerného zárobku zamestnanca na 100 % priemerného zárobku zamestnanca, ako aj zaviedla nové osobitné mzdové zvýhodnenie za prácu cez víkend a to najmenej vo výške 25 % sumy minimálnej mzdy v sobotu a 50 % sumy minimálnej mzdy v nedeľu. Od 1. mája 2019 budú tieto sumy ešte vyššie.

Centrum lepšej regulácie navrhlo ako jednu z alternatív, ktorú možno uplatniť k úprave, účinnej od 1. mája budúceho roka – ak už má dôjsť k zvýšeniu či ustanoveniu zákonného zvýhodnenia za prácu v noci, cez sviatok, v sobotu a v nedeľu – kompromis, v dôsledku ktorého by sa nielen zamestnancom zvýšili mzdy, ale zároveň by pre mnohé MSP zvýšenia či ustanovenia zákonného zvýhodnenia za dané práce neboli likvidačné. Tým kompromisom je oslobodenie mzdového zvýhodnenia od povinných platieb štátu. Takéto zmiernenie existuje v Nemecku ako aj Rakúsku. Zároveň pri porovnaní s vybranými členskými štátmi EÚ je nová slovenská právna úprava neprimerane prísna.

Centru lepšej regulácie sa podarilo získať komplexné dáta od troch organizácií –ubytovacieho zariadenia, pekárne a neziskovej organizácie zaoberajúcej sa reintegráciou závislých osôb. V absolútnom vyjadrení budú príplatky za rok 2018 pre ubytovacie zariadenie na strednom Slovensku vyššie o viac než 22 400 €, čo predstavuje nárast o takmer 350 %,  pre konkrétnu pekáreň stúpnu náklady o 8 030 €, čo predstavuje nárast v príplatkoch o 76 % a v neziskovej organizácii takmer o 4385 €, čo je zvýšenie o 142 %. V roku 2019, ak zákonodarcovia neprehodnotia obsah regulácie, budú tieto náklady ešte vyššie a pre mnohé MSP priam likvidačné. Podrobnejšie informácie o zvýšených nákladoch jednotlivých organizácií nájdete v našom Teste MSP.

Jednotná metodika na posudzovanie vybraných vplyvov

clr02
-
0
Jednotná metodika na posudzovanie vybraných vplyvov

Na čo slúži Jednotná metodika na posudzovanie vybraných vplyvov?

Jednotná metodika je legislatívny materiál, ktorý reguluje proces posudzovania vplyvov novo prijímaných regulácií. Posudzovanie vplyvov je nástroj, ktorého cieľom je určenie predpokladaných vplyvov materiálov legislatívneho aj nelegislatívneho charakteru predkladaných na pripomienkové konanie. Posudzovanými vplyvmi sa pritom rozumejú vplyvy na verejné financie, sociálnu situáciu obyvateľstva, zamestnanosť, podnikateľské subjekty, na fungovanie trhov, životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Tento nástroj je pomôckou pre politické rozhodovanie, avšak nie je jeho náhradou.

Proces prípravy a schvaľovania pri posudzovaní vybraných vplyvov má nasledovných hlavných účastníkov

  • predkladateľ, ktorým môže byť ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ktorý predkladá materiál na predbežné a medzirezortné pripomienkové konanie
  • Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre posudzovanie vybraných vplyvov (zástupcovia gestorských ministerstiev, zástupca Úradu vlády SR a Centrum lepšej regulácie), ktorej činnosť spočíva v metodickej podpore spracovateľov doložky a analýzy vplyvov a vo vypracovaní písomného stanoviska k materiálom, ktoré budú tejto komisií zaslané na posúdenie
  • ostatné návrhom dotknuté subjekty, na ktoré môže mať posudzovaný materiál vplyv, resp. ktoré disponujú relevantnými informáciami týkajúcimi sa tohto materiálu (predovšetkým podnikateľské subjekty, štátne a verejné organizácie, mimovládne organizácie a pod.).

Ako má postupovať predkladateľ, ak identifikuje vplyv pripravovaného materiálu na podnikateľské prostredie?

Komisia posudzuje kvalitu procesu posudzovania vplyvov a obsahu vypracovania doložky a analýzy vplyvov. Za vypracovanie doložky a analýz vplyvov zodpovedá predkladateľ, okrem testu malých a stredných podnikov (ďalej len „test MSP“). O potrebe vykonania testu MSP z dôvodu predpokladu existencie vplyvov na malé a stredné podniky rozhodne ministerstvo hospodárstva na základe odporúčaní združenia na podporu MSP, t. j. Centra lepšej regulácie vrámci SBA. Konzultácie predstavujú povinnú súčasť posudzovania vplyvov na podnikateľské prostredie a prvú fázu vykonávania testu vplyvov na MSP. Mali by prebiehať v počiatočnom štádiu prípravy materiálu, v prípade právneho predpisu ešte pred samotným paragrafovým znením navrhovanej úpravy. V súlade s Jednotnou metodikou odporúčame predkladateľovi uplatniť nasledujúci postup, ktorý identifikuje vplyv materiálu na podnikateľské prostredie.

Ako sa môže podnikateľ zapojiť do prebiehajúceho legislatívneho procesu?

Podnikatelia alebo ich zastupiteľské organizácie majú s účinnosťou Jednotnej metodiky jedinečnú možnosť zúčastniť sa konzultácií o pripravovanom návrhu legislatívnej alebo nelegislatívnej povahy s príslušným predkladateľom.

Účelom konzultácií je zvýšenie transparentnosti prípravy návrhov a vytvorenie priestoru pre zapojenie dotknutých podnikateľských subjektov do ich tvorby. Konzultácie tvoria povinnú súčasť posudzovania vplyvov regulácií na podnikateľské prostredie. O potrebe vykonania konzultácií s podnikateľskými subjektmi rozhoduje Ministerstvo hospodárstva SR.

Podnikatelia sa do tohto procesu môžu zapojiť samostatne alebo v spolupráci so Slovak Business Agency, ktorá sa aktívne zasadzuje za záujmy MSP, okrem iného aj poskytnutím odborných analytických kapacít pri meraní vplyvov predložených materiálov na MSP.

Záujemcovia z radov podnikateľskej verejnosti tak môžu osloviť priamo agentúru Slovak Business Agency, predkladateľa posudzovaného materiálu alebo môžu požiadať o zápis do zoznamu konzultujúcich subjektov vedeného Ministerstvom hospodárstva SR. Bližšie informácie o zápise do tohto zoznamu sú dostupné na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva SR.

Okrem konzultácií k slovenskej legislatíve majú podnikatelia možnosť zapojiť sa aj do konzultácií k návrhom, ktoré sú iniciatívou orgánov Európskej únie a ktoré už v momente, kedy je potrebné ich transponovať do slovenského právneho poriadku resp. sa stanú priamo účinné nemožno ovplyvniť. Partneri siete Enterprise Europe Network na Slovensku sú jedným z kontaktných bodov, kde môžete nahlásiť svoj problém alebo postreh týkajúci sa predovšetkým legislatívy ovplyvňujúcej podnikateľské prostredie v EÚ. Možnosti takýchto konzultácií nájdete priamo na stránke Enterprise Europe Network. Prehľad prebiehajúcich konzultácií k pripravovanej regulácii na úrovni EÚ podľa odvetvia problematiky nájdete tiež na stránke Európskej komisie.

Identifikácia gold-platingu v slovenskom právnom poriadku

clr02
-
0
Identifikácia gold-platingu v slovenskom právnom poriadku

Čo je to gold-plating?

Pojem gold-plating predstavuje podľa interpretácie Európskej Komisie rozširovanie požiadaviek kladených európskou legislatívou, najmä smerníc, v procese transpozície do vnútroštátnych právnych poriadkov členských štátov EÚ. V praxi sa s ním stretávame najmä v prípadoch, kedy transponovanou právnou normou

  • dochádza k využitiu možnosti odchýliť sa/ odkloniť sa z požiadaviek EÚ regulácie v prísnejšej, širšej či viac zaťažujúcej forme/verzii,
  • nedochádza k využitiu možnosti odchýliť sa/ odkloniť sa z požiadaviek EÚ regulácie v menej prísnej, užšej  či menej zaťažujúcej a nadmernej forme/verzii
  • nedochádza, v prípade viacerých možných alternatív EÚ regulácie k voľbe tej z nich, ktorá by bola najmenej prísna či zaťažujúca, a
  • dochádza k dobrovoľnému rozšíreniu rozsahu pôsobenia EÚ regulácie tak, že pokrýva i prípady/subjekty, ktoré nie sú taxatívne vymedzené.

Gold-plating v slovenskej praxi?

Typickým aktuálnym príkladom gold-platingu v podmienkach slovenského právneho poriadku je pracovná zdravotná služba pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na kategóriu práce z hľadiska hodnotenia zdravotných rizík, ktorú od účinnosti novely č. 204/2014 Z. z. ustanovuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu sa dovtedy vzťahovala iba na zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce, zahrnuté v tretej a štvrtej kategórii.

Dôvodová správa novely navrhovanú zmenu odôvodnila potrebou plniť požiadavky európskej rámcovej smernice Rady z 12. júna 1989 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci. Táto smernica síce predpokladá, že zamestnávatelia budú poskytovať zamestnancom ochranné a preventívne služby pred ohrozením zdravia v práci, konkrétna právna úprava je však ponechaná na členské krajiny.

Smernica okrem zabezpečovania týchto služieb prostredníctvom vlastných pracovníkov a externých služieb a osôb umožňuje členským štátom definovať kategórie podnikov, v ktorých zamestnávateľ, za predpokladu, že je kvalifikovaný, môže vzhľadom na charakter činností a veľkosť podniku osobne prevziať zodpovednosť za príslušné opatrenia, čo naša právna úprava, žiaľ, neumožňuje.

Pre porovnanie s transpozíciou tejto povinnosti ustanovenej smernicou v iných členských štátoch EÚ – napr. v susednom Poľsku má zamestnávateľ možnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu osobne pri zamestnávaní menej ako 10 zamestnancov a pri splnení vyššieho stupňa odbornej spôsobilosti až menej ako 20 zamestnancov. Podobne v Portugalsku do 10 zamestnancov. V Rakúsku dokonca až do 50 zamestnancov.

Ako s gold-platingom bojujú členské štáty EÚ?

Príkladom efektívneho systému opatrení zameraných proti gold-platingu môže byť úprava v právnom poriadku Veľkej Británie, ktorá ustanovuje viaceré princípy pri transpozícii smerníc EÚ do britského právneho poriadku, z ktorých za inšpiráciu stoja najmä tieto:

  • zabezpečiť, že domáce podniky nie sú v dôsledku transpozície EÚ smerníc dané do konkurenčnej nevýhody v porovnaní so svojimi európskymi partnermi tým, že sa neprekračuje minimálny rámec požiadaviek ustanovený smernicou EÚ (napr. výška pokút, počet zamestnancov, forma povinnosti, atď.),
  • súčasťou analýzy vplyvov regulácie je vždy osobitná kapitola explicitne venovaná identifikácii niektorej z foriem gold-platingu,
  • účinnosť transpozície sa nikdy neustanovuje skôr, ako nastane posledný možný termín ustanovený smernicou EÚ,
  • ponechanie už existujúcich štandardov ochrany, ak sú tieto vyššie/širšie ako navrhované v smernici EÚ.

V Holandsku podobne v rámci posudzovania vplyvov transponovanej regulácie EÚ hodnotia a upozorňujú na prípady gold-platingu, pričom zbierajú aj podnety od verejnosti týkajúce sa už existujúcej vnútroštátnej legislatívy. Metodika na postup pri hodnotení dopadov regulácie v Českej republike rovnako zahŕňa povinnosť identifikovať či sa navrhuje smernica EÚ implementovať v širšom rozsahu ako je nevyhnutné.

Ako s gold-platingom bojujeme na Slovensku?

Nástrojom, ktorý má potenciál významne znížiť výskyt gold-platingu pri transpozícií európskej legislatívy je Regulatory Impact Assessment (RIA), t. j. analýza dopadov navrhovanej regulácie na konkrétne dotknuté subjekty, ich vyhodnotenie, čo by malo následne viesť k modifikácii návrhu tak, aby sa prípadné negatívne dopady zmiernili až odstránili.

Od apríla 2016 účinná Jednotná metodika na posudzovanie vybraných vplyvov do praxe uvádza nové požiadavky na doložku vplyvov, ako nevyhnutnú súčasť každého navrhovaného materiálu vládou SR (legislatívnej i nelegislatívnej povahy). Táto doložka v prípade identifikácie vplyvov na podnikateľské prostredie musí obsahovať analýzu vplyvov ako i test MSP, ktorého povinným obsahom je posúdenie regulácie z hľadiska efektu gold-plating v prípade transpozície legislatívneho aktu EÚ.

Hodnotenie gold-platingu v teste MSP v tomto prípade označujeme za tzv. ex-ante, t. j. predbežné. Úlohou Centra je tiež právna analýza transpozície právnych predpisov EÚ do slovenského legislatívneho prostredia z hľadiska posudzovania ex-post t. j. následného efektu gold-platingu, ako i identifikácia a spracovanie návrhov opatrení na optimalizáciu regulačného zaťaženia podnikov.

Ak ste v slovenskom právnom poriadku identifikovali gold-plating, určite nás kontaktujte. Budeme sa zaoberať každým relevantným podnetom s cieľom navrhnúť opatrenia na optimalizáciu nadmerného regulačného zaťaženia podnikov spôsobeného efektom gold-platingu. Tieto opatrenia následne predložíme Ministerstvu hospodárstva SR a budeme sledovať ich implementačný proces.

Úspory v dôsledku novely pracovnej zdravotnej služby budú nižšie ako predpokladal pôvodný návrh

clr02
-
0
Úspory v dôsledku novely pracovnej zdravotnej služby budú nižšie ako predpokladal pôvodný návrh

Centrum lepšej regulácie realizovalo ešte v štádiu predbežného pripomienkového konania (PPK) Test MSP, podľa ktorého výpočtov by úspora slovenských podnikateľov bola až 18 768 462 €, ak by sa zmeny v pracovnej zdravotnej službe (PZS) prijali v pôvodnom znení. Po MPK sa však verzia novely výrazne zmenila a vládou schválené znenie putuje do parlamentu s úsporou o takmer 10 miliónov € nižšou (9 090 727 €) ako bola pôvodná ambícia Ministerstva zdravotníctva SR.

Hlavné zmeny oproti pôvodnej optimistickej verzii spočívajú v:

a) úprave frekvencie posúdenia zdravotného rizika na jednorazovú len pri zamestnancoch 1. kategórie (pôvodný návrh rátal s liberalizáciou u všetkých kategórií zamestnancov)
b) zavedení novej povinnosti zamestnávateľa zamestnancov 2. kategórie oznámiť elektronickou formou údaje o týchto zamestnancoch
c) zavedení novej povinnosti zamestnávateľa zamestnancov 2.-4. kategórie poskytnúť posudok o riziku zástupcom zamestnancov
d) ponechaní podmienky špecializácie u lekára vykonávajúceho PZS (pôvodný návrh rátal s vypustením špecializácie)

CLR, v nadväznosti na výsledky hodnotenia efektu gold-platingu, t. j. presahu slovenskej právnej úpravy nad minimálne požiadavky smernice EÚ, má za to, že argument pre odôvodnenie týchto nečakaných zmien spočívajúci v nutnosti súladu s právom EÚ nie je relevantný, nakoľko pôvodná, pre mikro, malých a stredných podnikateľov optimistickejšia verzia, nepredstavovala žiadne riziko narušenia tohto súladu.

Objektívna zodpovednosť za nelegálne zamestnávanie dodávateľa sa zúži

clr02
-
0
Objektívna zodpovednosť za nelegálne zamestnávanie dodávateľa sa zúži

Centrum lepšej regulácie ešte minulý rok upozornilo vo svojej analýze nákladov a prínosov na významne negatívne dôsledky zavedenia tzv. objektívnej zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie zamestnancov svojho dodávateľa na malé a stredné podniky. Táto regulácia zároveň získala titul Byrokratický nezmysel roka 2017. Ministerstvo práce SR v rámci znovuotvorenia tohto zákona akceptovalo pripomienky CLR, v dôsledku ktorých sa objektívna zodpovednosť významne zužuje.

Novela detailne vymedzuje dnes problematický a nejasný pojem „dodávka práce“, ktorý v súčasnosti umožňuje extenzívny výklad v podobe ľubovoľného poskytnutia služby, pri ktorom dochádza k výkonu závislej práce. Po novom teda bude podnikateľ objektívne zodpovedný za nelegálne zamestnávanie osoby „len“ ak mu je prostredníctvom tejto osoby cezhranične poskytovaná služba po dobu presahujúcu 5 dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo ak uňho táto osoba pôsobí v rámci vnútroštátnej či cezhraničnej dodávky práce, ktorá už bude vymedzená ako dočasné pridelenie, t. j. najmä v rámci poskytovania služieb agentúrneho zamestnávania.

Ďalšou zmenou je, že po novom sa za nelegálne zamestnávanie bude považovať nesplnenie si prihlasovacej povinnosti do Sociálnej poisťovne (SP) až po uplynutí 7 dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca. To však nebude platiť, ak sa v tejto 7-dňovej lehote začne výkon kontroly a v čase jej začatia ešte nie je splnená prihlasovacia povinnosť v základnej lehote - najneskôr v momente začatia výkonu činnosti zamestnanca – vtedy pôjde naďalej o nelegálne zamestnávanie.

CLR sa s týmto záverom nestotožňuje – na jednej strane novela ponúka 7 dní na prihlásenie zamestnanca, na druhej strane pri výkone kontroly už táto lehota neplatí (!) a zamestnávateľ bude sankcionovaný. Takáto úprava hraničí s princípmi právnej istoty, ak rovno nie je s nimi v rozpore – zamestnávateľ využije 7 dňovú lehotu a ak bude mať šťastie, za využitie svojho zákonného práva nebude sankcionovaný... CLR navrhovalo prijať totožnú úpravu aká je v ČR, t. j. ustanoviť lehotu na prihlásenie do SP na 8 kalendárnych dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca (samozrejme, bez akýchkoľvek výnimiek či príde alebo nepríde kontrola).

Zároveň CLR navrhlo ukotviť v zákone možnosť tzv. liberácie t. j. zníženia minimálnej pokuty, nakoľko podľa súčasného stavu orgán kontroly obligatórne „uloží“ pokutu za od 2 000 do 200 000 eur, pričom dolná hranica pokuty 2000 eur je záväzná a nižšiu nemožno udeliť. Zníženie pokuty by záviseli od závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov (napr. ak zamestnávateľ preukáže vznik pracovnoprávneho vzťahu či uhradené odvody).

CLR zároveň upozornilo, že nie len vysoká pokuta, ale aj ďalšie dôsledky umiestnenia na zozname nelegálnych zamestnávateľov v podobe nemožnosti čerpať štátnu pomoc, žiadať o eurofondy, či rizikovosť v očiach bánk sú neprimeraným trestom za oneskorené prihlásenie. CLR svoje pripomienky uplatní opätovne v rámci MPK.

1...131415Page 14 of 15