LEGISLAČÍNO je naša pravidelná rubrika, v rámci ktorej Vám predstavujeme výber tých najvýznamnejších legislatívnych zmien s vplyvom na podnikateľské prostredie, ktoré boli schválené v parlamente SR na poslednej schôdzi. V jednoduchšej forme sa tak môžete oboznámiť s novou legislatívou. Vychutnajte si tentoraz májové legislačíno, napríklad pri kapučíne 🙂 MÁJOVÉ LEGISLAČÍNO 2023

Národná rada SR prijala dňa 10. mája 2023 zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy s účinnosťou od 1.4.2024. Prijatým zákonom sa zavádza nová úprava tzv. integrovaného konania, ktorého cieľom je v prvom rade zabezpečiť zjednodušenie a optimalizáciu procesov prípravy a povoľovania investičných projektov so zachovaním všetkých environmentálnych štandardov, a zároveň odstrániť prvky umožňujúce neodôvodnené prieťahy v konaniach. Nakoľko doteraz určujúce podmienky a požiadavky pre prípravu a povoľovanie investičných projektov predstavovali viacstupňové, časovo náročné samostatné konania, ktoré viedli jednotlivé príslušné orgány podľa osobitných predpisov k jednému a tomu istému projektu na viacerých úrovniach, spôsobovalo to neprehľadnosť vývoja prípravy a povoľovania projektu, časovú náročnosť a vytváral sa tak priestor pre korupčné a obštrukčné správanie subjektov konania. Zakladá sa preto rámec na vytvorenie jednotného integrovaného konania, počas ktorého budú zabezpečené a záväzne zohľadnené požiadavky čiastkových/zložkových súčastí (napr. oblasť ochrany vôd, odpadového hospodárstva, ovzdušia, energetiky, sietí a pod.) a všetkých súvisiacich stavieb a vyvolaných investícií (princíp hlavná stavba „pohltí“ vedľajšie stavby). Týmto prístupom bude zabezpečená vyššia kvalita rozhodovania príslušného orgánu konajúceho vo veci jednotného integrovaného, zvýšená prehľadnosť konania. V integrovanom konaní sa koordinovane posudzuje a povoľuje navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorou je stavba a zároveň sa určia opatrenia a podmienky pre vykonávanie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak je to potrebné. Integrované konanie sa vedie elektronicky v informačnom systéme územného plánovania a výstavby. V integrovanom konaní sa zavádza dispozičná zásada, podľa ktorej navrhovateľ môže svojim úkonom navrhnúť, aby sa nekonalo v integrovanom konaní, ale samostatne v posudzovaní vplyvov, resp. zisťovacom konaní a samostatne v konaní vo výstavbe. Ak navrhovateľ nenavrhne inak, príslušný orgán vždy vykoná integrované konanie – zmena teda zavádza tzv. opt-out princíp. Nakoľko podľa prijatého zákona bude konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie novou súčasťou integrovaného povoľovania a záverečné stanovisko z posúdenia je platné sedem rokov, ustanovilo sa, aby v prípade, ak už záverečné stanovisko nadobudlo/dne právoplatnosť do 31. marca 2024, nebolo v integrovanom konaní potrebné vykonať posúdenie vplyvu na životné prostredie, ale len preukázať už vykonané posúdenie.

Na základe prijatého zákona významným znečisťovateľom ovzdušia stúpnu poplatky. Parlament schválil viacnásobne odsúvanú novelu, pričom základný poplatok stúpne z 34 eur na 500 eur za rok.

• Sadzby poplatkov sa majú postupne zvyšovať pomocou nábehového kompenzačného koeficientu. Upustiť sa má tiež od poplatku za oxid uhoľnatý (CO) pre zdroje znečisťovania ovzdušia zaradené do obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Za emisie CO z biomasy sa má naďalej platiť.
• Poplatky za emisie budú príjmom Environmentálneho fondu. Výnos z pokút uložených okresným úradom má byť taktiež príjmom envirofondu.
• Novou legislatívou sa má tiež zrušiť osobitná oznamovacia povinnosť (oznámenie údajov o emisiách má ísť priamo do Národného emisného informačného systému).
• Zavedenie poplatkovej povinnosti pre malé zdroje znečisťovania ovzdušia bude v kompetencii obce.
• Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh súvisiaci s posunom účinnosti, ktorý tiež upravuje výšku kompenzačných koeficientov tak, aby príjem envirofondu neklesol pod súčasnú úroveň.

Finančná správa na svojom webe zverejnila zoznam daňových subjektov s prideleným hodnotením v rámci indexu daňovej spoľahlivosti. Hodnotenie je prehľadné a daňovníci tak vďaka tomuto nástroju budú mať napr. prehľad ako si plní svoje povinnosti voči štátu ich obchodný partner. Zoznam bude dynamický, priebežne aktualizovaný, ak dôjde k zmene právoplatne prideleného indexu , resp. daňový subjekt zanikne. Index daňovej spoľahlivosti je proklientskym nástrojom finančnej správy. Jeho cieľom je posilniť dobrovoľné plnenie daňových povinností a zároveň odmeniť daňové subjekty za ich zodpovedné plnenie si povinností voči štátu. Daňovníci sú na základe hodnotenia rozdelení do troch kategórií: vysoko spoľahlivý, spoľahlivý a menej spoľahlivý. V aktuálne zverejnenom zozname je väčšina subjektov s hodnotením „spoľahlivý“, a to až v počte 414.483. Hodnotenie „vysoko spoľahlivý“ bolo pridelené 119.699 subjektom a „menej spoľahlivých“ je 59.078 daňovníkov. Všetky informácie k indexu daňovej spoľahlivosti, vrátane detailov kritérií, nájde verejnosť na špecializovanej podstránke na portáli finančnej správy: https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/index-danovej-spolahlivosti  

Na základe prijatej novely zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov s účinnosťou od 1. mája 2023 sa skvalitnitňuje tvorba práva a zapracováva sa požiadavka vyplývajúca z Programového vyhlásenia vlády. Presadzuje sa totiž zásada, aby návrhy zákonov s vplyvom na podnikateľské prostredie nadobúdali účinnosť k 1. januáru alebo k 1. júlu príslušného kalendárneho roka, s ohľadom na dodržanie dostatočnej legisvakančnej doby. Toto ustanovenie o dni nadobudnutia účinnosti právneho predpisu sa nemusí uplatniť, ak sa jedná napríklad o návrh zákona, o ktorom NR SR rozhodla, že ho prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní alebo právne záväzný akt Európskej únie, ktorý si vyžaduje implementáciu, či návrh zákona o štátnom rozpočte alebo ide o zákon vrátený prezidentom, ktorý bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní atď.

LEGISLAČÍNO je naša pravidelná rubrika, v rámci ktorej Vám predstavujeme výber tých najvýznamnejších legislatívnych zmien s vplyvom na podnikateľské prostredie, ktoré boli schválené v parlamente SR na poslednej schôdzi. V jednoduchšej forme sa tak môžete oboznámiť s novou legislatívou. Vychutnajte si tentoraz marcové legislačíno, napríklad pri kapučíne 🙂 MARCOVÉ LEGISLAČÍNO 2023

Je zákaz nedeľného predaja krok správnym smerom? Ide o tému, ktorou sa poslanci zaoberajú v pravidelných intervaloch, naposledy tomu tak bolo na februárovej schôdzi parlamentu. Kolegovia z odboru výskumu sa snažili pre Vás na vyššie položenú otázku nájsť odpovede v analýze „Zákaz nedeľného predaja“. Aké sú jej závery?   Bližšie informácie nájdete na: https://tinyurl.com/2p9cwttf

LEGISLAČÍNO je naša pravidelná rubrika, v rámci ktorej Vám predstavujeme výber tých najvýznamnejších legislatívnych zmien s vplyvom na podnikateľské prostredie, ktoré boli schválené v parlamente SR na poslednej schôdzi. V jednoduchšej forme sa tak môžete oboznámiť s novou legislatívou. Vychutnajte si tentoraz februárové legislačíno, napríklad pri kapučíne 🙂 FEBRUÁROVÉ LEGISLAČÍNO 2023

POMOC S ENERGIAMI AJ PRE MALÉ A STREDNÉ PODNIKY NA PRVÉ TRI MESIACE ROKA 2023 💶 ❗❗ ✅ Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na pokrytie dodatočných nákladov v dôsledku zvýšenia cien plynu a elektriny. ➡ Oprávneným žiadateľom o dotáciu je podnik, t. j. subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právny status a spôsob financovania a bez ohľadu na jeho veľkosť. To znamená, že o dotácie môžu požiadať mikro, malé, stredné, ale aj veľké podniky. ➡ Kompenzovaných bude 80 % oprávnených nákladov, ktoré sa vypočítajú ako rozdiel nákupnej ceny komodity a cenového stropu pre komoditu, ktorý je v prípade elektrickej energie stanovený vo výške 199 eur za megawatthodinu a v prípade plynu vo výške 99 eur za megawatthodinu. ➡ Maximálna suma dotácie na jeden subjekt môže byť vo výške najviac 200 tisíc eur mesačne. ➡ Dotáciu môžu žiadatelia požadovať za január, február a marec. ➡ Žiadosť o poskytnutie dotácie sa predkladá za každú prevádzku samostatne, a to prostredníctvom elektronického formulára. ➡ Žiadateľ si už nemusí sám vyplňovať údaje o množstve spotrebovanej energie a cene, pretože tieto údaje si systém stiahne už automaticky. ➡ Na realizáciu výzvy je určených takmer 280 miliónov eur. ➡ Lehota na predkladanie žiadostí je do 30. júna 2023. Viac informácií nájdete na: https://energodotacie.mhsr.sk/

Situáciu dlžníkov Sociálnej poisťovne uľahčí nový inštitút – tzv. generálny pardon. Tento typ oddlženia podobný „exekučnej amnestii“ prináša od 1. februára 2023 pomoc predovšetkým dlžníkom nachádzajúcim sa v bezvýchodiskovej dlhovej pasci. Ak do konca augusta 2023 uhradia všetko dlžné poistné, ktoré im vzniklo v minulosti (pred 1. júlom 2022) a predložia k danému obdobiu aj ďalšie potrebné doklady (chýbajúce mesačné výkazy), Sociálna poisťovňa im odpustí úhradu dlžného penále. Následne sa tým zastaví aj vymáhanie pohľadávok na penále, resp. za dané obdobie už Sociálna poisťovňa nepredpíše k úhrade penále.