Decembrové legislačíno

0
LEGISLAČÍNO je naša pravidelná rubrika, v rámci ktorej Vám predstavujeme výber tých najvýznamnejších legislatívnych zmien s vplyvom na podnikateľské prostredie, ktoré boli schválené v parlamente SR na poslednej schôdzi. V jednoduchšej forme sa tak môžete oboznámiť s novou legislatívou. Vychutnajte si tentoraz decembrové legislačíno, napríklad pri kapučíne 🙂 DECEMBROVÉ LEGISLAČÍNO 2022

Stanovujú sa maximálne ceny za dodávku plynu a elektriny

0
Včera bolo schválené Nariadenie vlády, ktorým sa zálohové platby nastavia podľa zastropovaných cien pre podnikateľov pri elektrine do 30 MWh a pre podnikateľov so spotrebou plynu do 100 MWh ročne. Maximálna cena za dodávku elektriny sa skladá z cenového stropu vo výške 199 €/MWh a mesačnej platby za odberné miesto, ktorá sa určí podľa rozhodnutia Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, a zároveň sa maximálna cena za dodávku plynu skladá z cenového stropu vo výške 99 €/MWh a mesačnej platby za odberné miesto vo výške 1,50 € na mesiac za odberné miesto bez DPH. Podnikatelia budú mať nakoniec kompenzovaných 100 % z rozdielu, a nie avizovaných 80 % z rozdielu (medzi regulovanou a zastropovanou cenou energií). Tým podnikateľom, ktorým už v poslednom období prišli zálohové faktúry s extrémne vysokými cenami energií, na základe dohody s dodávateľmi energií sa vystavia nové zálohové faktúry. Pre neregulované subjekty vyvíjajúce hospodársku činnosť bude pokračovať schéma pomoci, ktorá bola realizovaná v decembri. Výzva bude spustená v nasledujúcich dňoch a bude podmienená vystavením daňových dokladov o platbe za dodávku energie.

Výsledky ankety Byrokratický nezmysel roka 2022

0

Z 57 nominovaných absurdít v roku 2022 získala prvé miesto administratívna záťaž v dôsledku nového, značne komplikovanejšieho výpočtu daňového bonusu.

Aké nezmysly podnikatelia nominovali v roku 2022?

Do ankety Byrokratický nezmysel roka 2022 nominovali podnikatelia a odborná verejnosť 57 námetov. Aj tohtoročná finálová desiatka reprezentuje rôzne typy problémov, s ktorými sa musia podnikatelia vysporiadať. Z hľadiska početnosti nominácií dominovali námety súvisiace s duplicitným požadovaním údajov a dokladov rôznymi štátnymi úradmi, nedotiahnutou digitalizáciou, podnety z oblasti pracovného práva, BOZP, požiarnej a civilnej ochrany. Z hľadiska zodpovedných rezortov bolo najviac nominácií v kompetencii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva financií SR, Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstva spravodlivosti SR. „Desiatky tohtoročných námetov ukazujú, že boj s byrokraciou je nikdy nekončiaci proces,“ konštatuje Simona Mištíková, predsedníčka Združenia mladých podnikateľov Slovenska, ktoré je vyhlasovateľom ankety. „Aj keď bolo medzi tohtoročnými kandidátmi na Byrokratický nezmysel roka niekoľko zastaralých regulácií, ktoré mali byť dávno zmenené, väčšina finálových nezmyslov vznikla len nedávno,“ dopĺňa Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

Ktoré nezmysly zaujali?

O víťazovi rozhodlo on-line hlasovanie, ktoré prebiehalo od 28.11.2022 do 27.12.2022 a zapojilo sa doň celkovo 1 065 respondentov. Z hlasovania vyplynulo, že byrokratickým nezmyslom roka 2022 je nová administratívna záťaž pri výpočte daňového bonusu na dieťa, ktorá je dôsledkom zmien schválených počas roka 2022. Výpočet je po novom značne komplikovanejší a prácnejší – závisí po novom aj od výšky základu dane konkrétnej osoby. Navyše, účtovníci musia od júla do decembra 2022 každému zamestnancovi duplicitne vypočítavať daňový bonus, a to starým aj novým spôsobom, a vyplatiť mu tú sumu, ktorá je vyššia. „Víťaz tohtoročnej ankety je príkladom, prečo je dôležité neobchádzať štandardný legislatívny proces. Ide o novelu, ktorá bola schválená bez diskusie v skrátenom legislatívnom konaní,“ konštatuje Martin Hošták, výkonný sekretár Republikovej únie zamestnávateľov. Druhé miesto reprezentuje povinnosť, ktorá bola počas nominácií do 11. ročníka najčastejšie sa opakujúcim podnetom. Ide o povinnosť zápisu rodných čísel do obchodného registra. Napriek tomu, že štát sľuboval automatické zápisy týchto údajov, v praxi z podnikateľov aj naďalej robí „poštárov“ a žiada údaje, ktoré už má. Prečo? Aby mohol byť zavedený princíp jedenkrát a dosť – teda aby viac nemohol žiadať údaje, ktoré už má. Hoci termín na zápis rodného čísla do obchodného registra bol do konca septembra 2022 a zákon stanovuje súdom lehotu dva pracovné dni, desaťtisíce podnikateľov nemalo zápis vybavený aj niekoľko týždňov, pretože zavalené zbytočnou agendou boli nielen firmy, ale aj úradníci. Navyše, podľa údajov z decembra 2022, ďalších takmer 90-tisíc subjektov sa ešte tejto byrokracii nestihlo venovať alebo o nej vôbec nevie. S týmto problémom súvisí aj ďalší finalista ankety, ktorým je vynútená výmena občianskych preukazov ešte pred uplynutím ich platnosti pre zastarané čipy. „Štát nielenže nerieši, ako napraviť nezvládnutý proces automatických zápisov a vyriešiť situáciu desiatok tisíc podnikateľov, ale pridáva ,bonus. Po výmene občianskeho preukazu si mnohí podnikatelia byrokratický kolotoč zopakujú, pretože budú musieť obchodnému registru nahlasovať nové číslo tohto dokladu. Takéto elementárne zdieľanie dát v 21.storočí štát totiž nezvláda a zodpovední namiesto hľadania riešenia radšej zaťažujú desiatky tisíc ľudí“, hovorí Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. Tretiu priečku obsadili administratívne povinnosti vyplývajúce z novej mediálnej legislatívy. Tá je na jednej strane nejednoznačná a na nové povinnosti majú protichodné názory aj predstavitelia štátnych inštitúcií a zároveň sa môže týkať množstva firiem, napríklad tých, ktoré v rámci svojho marketingu vydávajú podcasty. Medzi finalistami, ktorí zaujali v tohtoročnej ankete, boli aj absurdné či zastaralé regulácie v oblasti zdravotníctva či školstva, ale tiež duplicitná byrokracia, ktorou štát zaťažuje zamestnávateľov pri príspevkoch na stravovanie, ktoré je potrebné vyplácať vopred a následne zúčtovávať. Rovnaký meter ale štát neuplatňuje pri príspevku na stravu počas pracovných ciest, ani pri sociálnych a nemocenských dávkach, ktoré sú spravidla vyplácané spätne.

Rebríček ankety Byrokratický nezmysel roka 2022

Názov Podstata problému Výsledok
Výpočet daňového bonusu – matematický hlavolam pre pokročilých Namiesto jednoduchého zvýšenia daňového bonusu na dieťa nastali komplikácie s jeho výpočtom. Po novom sa prihliada nielen na počet a vek detí, ale aj na čiastkový základ dane rodiča – zamestnanca či SZČO. Podľa počtu detí sa priradí percentuálny limit z čiastkového základu dane (od 20 do 55 %), pričom sa táto suma porovná s horným stropom daňového bonusu, ktorý je stanovený fixne. Navyše, účtovníci musia od júla do decembra 2022 každému zamestnancovi duplicitne vypočítať daňový bonus, a to starým aj novým spôsobom, a vyplatiť mu tú sumu, ktorá je vyššia. 18 %
Guláš na slovenský spôsob: Štát žiada údaje, ktoré už má, aby mohol zaviesť pravidlo, že nebude žiadať údaje, ktoré má Štát sľuboval automatické zápisy rodných čísel do obchodného registra, no v praxi z podnikateľov aj naďalej robí „poštárov“ a žiada údaje, ktoré už má. Prečo? Aby mohol byť zavedený princíp jedenkrát a dosť – teda aby viac nemohol žiadať údaje, ktoré už má. Hoci termín na zápis rodného čísla do obchodného registra bol do konca septembra 2022, a zákon stanovuje súdom dvojdňovú lehotu, desaťtisíce podnikateľov nemalo zápis vybavený aj niekoľko týždňov, pretože zavalené zbytočnou agendou boli nielen firmy, ale aj úradníci. Navyše, podľa údajov z novembra 2022, ďalších takmer 100-tisíc subjektov sa ešte tejto byrokracii nestihlo venovať alebo o nej vôbec nevie. 14 %
Vydavatelia podcastov sa musia registrovať na ministerstve Nová mediálna legislatíva priniesla vydavateľom množstvo administratívnych povinností, no jej znenie je nejednoznačné a zmätočné, o čom svedčia aj protichodné vyjadrenia predstaviteľov Ministerstva kultúry SR a Rady pre mediálne služby. Dôvodová správa k novému zákonu hovorí, že podcast je publikáciou, text zákona však hovorí, že zvukový záznam programu publikáciou nie je. Od rozlúštenia tohto legislatívneho hlavolamu pritom závisí, či sa aj na vydavateľov podcastov vzťahuje povinnosť zápisu do registra ministerstva kultúry, zápisu do registra partnerov verejného sektora alebo povinnosť viesť zoznam darcov, ktorých dar presiahol päťdesiat eur, a množstvo ďalších povinností, za ktorých nedodržanie im hrozia nemalé pokuty. 14 %
Podnikatelia nemôžu využívať občiansky preukaz počas celej doby jeho platnosti Nakoľko podnikatelia musia so štátom komunikovať elektronicky, potrebujú mať občianske preukazy s platnými certifikátmi pre e-podpis. Štát však pred júnom 2021 vydával také doklady, ktoré síce sú štandardne platné desať rokov, no pre zastaraný čip končí platnosť ich certifikátov už 31. 12. 2022. Konatelia firiem si tak musia vymeniť ešte platný občiansky preukaz, v opačnom prípade od nového roka elektronicky nepodpíšu žiadne dokumenty. Za výmenu z tohto dôvodu dokonca donedávna požadoval štát aj poplatok. 13 %
Dvojaký meter na dostupnosť stravovania – štát od zamestnávateľov požaduje to, čo sám nerobí Ak firma chce, aby bol príspevok na stravovanie daňovým výdavkom, musí ho svojim zamestnancom vyplatiť vopred, s odôvodnením, že cieľom príspevku je zlepšiť dostupnosť stravovania najmä pre zamestnancov s nižšími príjmami. Zamestnávateľovi tak vzniká dvojitá byrokracia, pretože vopred nepozná budúcu dochádzku svojho zamestnanca, a v prípade, ak zamestnanec neodpracuje všetky pracovné dni v 8mesiaci, príspevok mu zamestnávateľ obvykle dodatočne kráti. Úplne iná situácia však platí pri príspevku za stravu počas pracovných ciest – v tomto prípade legislatíva vyplácanie vopred nepožaduje. Rovnaký meter štát neuplatňuje ani pri sociálnych a nemocenských dávkach, ktoré sú spravidla vyplácané spätne. 12 %
Variť pre školu sa môže len tam, kde môžu deti aj jesť Školy, v ktorých sa nevarí, no majú zriadenú výdajňu jedla, nemôžu nadviazať spoluprácu s externou kuchyňou spĺňajúcou všetky kritériá na prípravu detskej stravy. Jedlá do škôl môžu dodávať len kuchyne, ktoré sú súčasťou školskej jedálne – teda zariadenia, v ktorých sa nielen varí, ale aj jedáva, pretože slovo „jedáleň“ je odvodené od slova „jesť“. 8 %
Voľnopredajné lieky nie je možné predávať voľne Pri liekoch, ktoré si môže zákazník kúpiť bez obmedzení v lekárni, či bez akejkoľvek „konzultácie“ v internetovej lekárni, nemá zmysel obmedzovať konkurenciu a zakazovať ich predaj v iných maloobchodných prevádzkach, ktoré splnia zákonom stanovené podmienky na ich skladovanie či manipuláciu s nimi. Uvoľnenie regulácie v tejto oblasti by zvýšilo dostupnosť v odľahlejších regiónoch a rozšírenie konkurencie by malo pozitívny vplyv aj na cenu týchto produktov. Napríklad česká legislatíva už takúto možnosť ponúka viac ako dvadsať rokov. 7 %
Na obsluhu výťahov potrebuje zamestnanec školenie aj doklad o odbornej spôsobilosti Na obsluhu vyhláškou stanovených vyhradených technických zariadení (napr. zdvíhacích, tlakových…) sa vyžadujú doklady o odbornej spôsobilosti. Vyhláška pritom nepozná výnimky – týka sa taktiež zariadení s jednoduchou obsluhou, ako sú napríklad výťahy, ktoré sú pevnou súčasťou budov – administratívnych, výrobných budov a obchodných centier. Na obsluhu týchto jednoduchých a bezpečných zariadení legislatíva vyžaduje aj v súčasnosti písomný doklad o overení odborných vedomostí vyhotovený revíznym technikom. Pri potrebe zaškolenia obsluhy tak vyhláška hádže napríklad výťahy či niektoré zvislé posuvné brány do jedného vreca so žeriavmi či horskými dráhami. 6 %
Zubár musí mať zdravotnú sestru/asistenta, zamestnať však môže iba niektorých V zubnej ambulancii sa dnes v praxi môže zamestnať len malá časť stredoškolsky vzdelaných zdravotníkov. Dôvodom je, že pracovníci musia byť oficiálne špecializovaní na „zubarinu“, všeobecné zdravotné vzdelanie je dostačujúce len pri vysokoškolsky vzdelaných sestrách. Vysokokvalifikovaných pracovníkov v zubných ambulanciách a ľudí, ktorí túto prácu môžu vykonávať, je pritom na trhu dlhodobo nedostatok, a to aj napriek tomu, že asistovať zubárovi zvládne aj akýkoľvek zdravotník so stredoškolským vzdelaním. V zahraničí pritom ide o bežnú prax a príklady nájdeme aj na Slovensku – testy na ochorenie COVID-19 totiž mohli vykonávať všetci zdravotníci, bez ohľadu na špecializáciu. 5 %
Štát duplicitnými štatistikami chráni potravinovú bezpečnosť Podnikatelia, ktorí umiestňujú na trh napríklad pšenicu, jačmeň, ovos či kukuricu, musia ministerstvu pôdohospodárstva oznamovať stav skladových zásob štandardne dvakrát ročne, počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu raz mesačne. Cieľom novovzniknutej povinnosti je sledovať potravinovú bezpečnosť štátu. Tieto údaje navyše zbiera aj Štatistický úrad, čiže ide o duplicitnú administratívnu záťaž. Zozbierané štatistiky sú ale pre stanovený účel nepoužiteľné, pretože stav zásob prvovýrobcov, distribútorov a spracovateľských podnikov sa dynamicky mení a nahlásené dáta neposkytujú informácie o situácii na trhu. 3 %

O Byrokratickom nezmysle roka

Byrokratický nezmysel je anticena pre legislatívne opatrenie komplikujúce život podnikateľom. Zmyslom je identifikovať nezmyselné byrokratické opatrenia zbytočne zaťažujúce podnikateľov a upriamiť na ne pozornosť kompetentných s cieľom odstrániť ich z legislatívy. Byrokratický nezmysel bol ocenený v roku 2015 v kategórii Vzorové iniciatívy na podporu podnikania a zlepšovania podnikateľského prostredia v súťaži European Enterprise Promotion Awards. Anketa vznikla v roku 2012 a jej vyhlasovateľom je Združenie mladých podnikateľov Slovenska. Odborným garantom je Združenie podnikateľov Slovenska. Odborným konzultantom je Centrum lepšej regulácie Slovak Business Agency a partnermi sú Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská komora daňových poradcov a portál Podnikajte.sk.

Nový zákon o ochrane ovzdušia prijatý

0
Bol schválený úplne nový zákon o ochrane ovzdušia s účinnosťou od 1.7.2023, ktorý spolu so svojimi vykonávacími predpismi transponuje až 11 smerníc Európskej únie do slovenského právneho poriadku a poskytuje tak komplexnú právnu úpravu na úseku ochrany ovzdušia. 
Prijatým zákonom o ochrane ovzdušia:
  • sa zavádza osobitné povoľovanie stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia, v ktorom budú určené rozhodujúce podmienky prevádzky zdroja vrátene emisných limitov,
  • sa ustanovuje regulácia vybraných osobitných činností, ak sú vykonávané samostatne a nie sú spojené so stacionárnym zdrojom (takéto činnosti nebudú potrebovať individuálne povolenie),
  • budú posilnené kompetencie samospráv na regionálnej a miestnej úrovni, vrátane možnosti vypracovania miestnych programov starostlivosti o kvalitu ovzdušia (obce budú mať právomoc všeobecne záväzným nariadením obmedziť prevádzkovanie vybraných malých zdrojov znečisťovania ovzdušia, zakázať vybrané osobitné činnosti na svojom území, napríklad domáce údenie uprostred obce alebo prijať rôzne opatrenia na obmedzenie cestnej dopravy),
  • sa zavádzajú pravidelné kontroly malých spaľovacích zariadení na tuhé palivá a kvapalné palivá, ktoré budú vykonávať osoby s odbornou spôsobilosťou (okrem periodickej kontroly budú vykonávané aj kontroly obcou a inšpekciou na základe podnetu spojené s odobraním vzorky popola alebo steru z komína na analýzu, pričom porušenie zákazu spaľovania odpadov fyzickou osobou bude riešené ako priestupok).

Zjednodušuje sa proces zakladania s.r.o.

0
Parlament schválil novelu Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1.2.2023, ktorá umožní zjednodušeným spôsobom založiť spoločnosť s ručením obmedzeným prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na vytvorenie spoločenskej zmluvy. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená zjednodušeným spôsobom ak sú splnené nasledujúce podmienky: ➡ spoločnosť nemá viac ako päť spoločníkov, ➡ spoločnosť je založená za účelom podnikania, ➡ predmetom podnikania spoločnosti sú len vybrané činnosti zodpovedajúce zoznamu voľných živností podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní, ➡ predmet podnikania spoločnosti netvorí viac ako 15 vybraných činností zodpovedajúcich zoznamu voľných živností podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní, ➡ obchodné meno spoločnosti musí obsahovať dodatok označujúci právnu formu „s. r. o.“, ➡ vklady spoločníkov spoločnosti sú výlučne peňažné, ➡ správcom vkladu je konateľ, ➡ spoločnosť nemá ustanovenú dozornú radu. Novela umožňuje zriadiť podnik alebo organizačnú zložku podniku zahraničnej právnickej osoby, ktorá má sídlo v niektorom z členských štátov EÚ taktiež zjednodušeným spôsobom po splnení zákonných podmienok. Novela zavádza aj zoznam voľných živností, pričom ak zakladatelia budú postupovať zjednodušeným spôsobom založenia a zapísania do obchodného registra vo vzťahu k týmto voľným živnostiam, vznikne živnostenské oprávnenie automaticky zápisom do obchodného registra (pred zápisom do obchodného registra nie je potrebné žiadať živnostenský úrad o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení). Návrhy na zápis spoločností zakladaných zjednodušeným spôsobom bude vybavovať Okresný súd v Žiline.

Novela zákona o energetike od 8.12.2022

0
  • Prijatou novelou sa zavádza 90 % odvod z nadmerných príjmov pre dodávateľov energií a výrobcov energií zo zariadení s inštalovaným výkonom nad 0,9 megawattu. Nadmerným príjmom sa rozumie príjem presahujúci stanovený strop, ktorý určí vláda nariadením, a to v rozpätí od 50 €do 250 € za MWh podľa typu zdroja energie.
Predmetom odvodu zároveň nebude ani energia vyrobená v prečerpávacích vodných elektrárňach, z biometánu a z obnoviteľných zdrojov výrobcami, ktorí si uplatňujú podporu doplatkom, zároveň si uplatňujú podporu výkupom elektriny výkupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny a zároveň si uplatňujú právo výrobcu elektriny na prevzatie zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny pre toto zariadenie, a ani nadmerný príjem za redispečing či náhrady za neodobratú elektrinu. Odvod sa má vzťahovať na obdobie od 1. decembra 2022 do 31. decembra 2024.
Novela zákona zároveň umožňuje vláde SR poskytnúť dotácie pre podnikateľov v tepelnej energetike na pokrytie rozdielu medzi cenou tepla schválenou alebo určenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a cenou tepla, ktorú určí vláda nariadením.
  • NR SR prijala v rámci novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach inštitút krízovej regulácie, ktorý umožňuje vláde vykonať reguláciu činnosti, tovaru alebo ceny v sieťových odvetviach, ak dôjde k mimoriadnej situácii na trhu s tovarom a s ním súvisiacimi regulovanými činnosťami, ohrozeniu odberateľov vplyvom neúmerného nárastu cien tovarov alebo hrozia štátu značné hospodárske škody.
    Pri krízovej regulácii sa cenové rozhodnutia vydané Úradom pre reguláciu sieťových odvetví neuplatňujú. Vláda určí ceny a podmienky ich uplatnenia svojim nariadením, pričom môže určiť ceny za zákonom regulovanú činnosť alebo individuálne ceny pre regulovaný subjekt.
    Vláda môže krízovú reguláciu vykonať len na návrh Ministerstva hospodárstva a najdlhšie na jeden rok. Ak dôvody, pre ktoré došlo k vykonaniu krízovej regulácie pretrvávajú, vláda môže krízovú reguláciu predĺžiť na nevyhnutne potrebný čas.

Novela zákona o službách zamestnanosti od 1.1.2023

0
  • Prijatou novelou o službách zamestnanosti od 1.1.2023 sa precizuje právna úprava týkajúcu sa definície chránenej dielne a chráneného pracoviska, a zároveň aj pracovné podmienky v nich vyžadujúce.
Za chránenú dielňu sa  považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, na ktorom sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, a na ktorom pracuje v pracovnom pomere najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce.
Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom:
– právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto, na ktorom zamestnáva občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v pracovnom pomere, a na ktorom sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, a toto pracovné miesto nie je zriadené v chránenej dielni,
– občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce vykonáva alebo prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť na pracovnom mieste, na ktorom sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, pričom toto chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti tohto občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce.
  • Prijatou novelou zákona dochádza najmä k revízii právneho rámca poskytovania finančných príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce (AOTP) za účelom zlepšenia ich efektívnosti a účinnosti.
    V tomto zmysle sa:
    • nahradí príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ktoré si zabezpečil z vlastnej iniciatívy príspevkom na podporu rekvalifikácie uchádzača o zamestnanie. Úprava chce pomôcť ľuďom rozvíjať si zručnosti na rýchlo sa meniacom trhu práce, ktorí si potrebujú neustále dopĺňať svoje vedomosti, zručnosti a kompetencie, pretože ich vzdelanie a odborná príprava nepostačujú na splnenie aktuálnych alebo očakávaných potrieb trhu práce,
    • zmení charakter príspevku na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj na fakultatívny, t. j. nenárokový, ako aj upraviť obdobie podpory najviac na šesť kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne s možnosťou predĺženia ich vykonávania najviac o ďalších šesť kalendárnych mesiacov. Cieľom je uplatnenie intenzívnejšieho prístupu pri udržiavaní pracovných návykov a rozvoji zručností dlhodobo nezamestnaného občana ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a tiež skrátenie obdobia, počas ktorého nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu,
    • zjednotí systém určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ) pre všetky kraje SR nevynímajúc Bratislavský kraj, 
    • zjednotia AOTP zamerané na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a väčší dôraz sa bude klásť na podporu zamestnávania najviac ohrozených skupín na trhu práce, občanov starších ako 50 rokov veku, dlhodobo nezamestnaných a nízkokvalifikovaných občanov alebo uchádzačov o zamestnanie mladších ako 30 rokov veku, ktorí sú významne ohrození na trhu práce,
    • vypustí príspevok na presťahovanie za prácou, nakoľko príspevok má takmer rovnocenné zameranie, ako v prípade poskytovania príspevku na podporu mobility za prácou.
  • Prijatou novelou sa zvyšuje výška príspevku na vykonávanie absolventskej praxe zo sumy 65 % životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na 100 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
    Zároveň platí, že príspevok sa kráti za hodiny absencie, nie za dni absencie, najmä s poukazom, že niektoré z absencií (napr. návšteva lekára) trvajú len niekoľko hodín.
  • Prijatou novelou z dôvodu zatraktívnenia príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ) sa skrátila doba trvania povinnosti nepretržite vykonávať alebo prevádzkovať SZČ, a to z troch rokov na dva roky po poskytnutí príspevku.
    Zároveň sa upravilo rozdelenie výšky príspevku na SZČ pre všetky okresy SR na základe porovnania priemernej miery evidovanej nezamestnanosti okresu s celoslovenským priemerom. Cieľom bolo zjednotenie systému určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť pre všetky kraje SR, nevynímajúc Bratislavský kraj.
  • V oblasti zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín sa novela zákona zameriava na uľahčenie zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín,naviazaním určenia zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na úroveň krajov, s vypustením podmienky miery evidovanej nezamestnanosti nižšej ako 5 %.
    V súvislosti s udržaním kvalifikovanej pracovnej sily sa novelou zavádza možnosť zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny počas obdobia rozhodovania o žiadosti o obnove prechodného pobytu na účel zamestnania a uľahčenie obnovenia prechodného pobytu na účel zamestnania vypustením požiadavky na prihliadnutie na situáciu na trhu práce a umožnenie udržania kvalifikovanej pracovnej sily v rovnakom zamestnaní.
    Rovnako sa predlžuje obdobie, počas ktorého sa štátny príslušník tretej krajiny môže zaškoľovať u zamestnávateľa pred udelením prechodného pobytu na účel zamestnania.
  • Novelou zákona dochádza tiež k zavedeniu informačnej povinnosti pre zamestnávateľa, ku ktorému bude vyslaný občan EÚ.
    Uvedená úprava predstavuje odlišnú úpravu od existujúceho transpozičného opatrenia čl. 1 bodu 2 písm. b) ods. 1a) tretej vety smernice (EÚ) 2018/957 prostredníctvom § 4 ods. 5 zákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
    Oproti existujúcej povinnosti sa povinnosť líši v jej nositeľovi – v prípade novely ide o tuzemského zamestnávateľa, pričom v prípade už existujúcej transpozície ide o hosťujúceho zamestnávateľa.
    Najzásadnejší rozdiel spočíva v rozsahu údajov, ktoré tieto subjekty predkladajú, ten je nevyhnutný na vykonávanie kontroly, analytické a štatistické účely.

Novela zákona o dani z príjmov od 1.1.2023

0
  • Prijatou novelou zákona od 1.1.2023 dochádza k zmene spôsobu registrácie daňovníkov na daň z príjmov a to tak, že správca dane bude registrovať daňovníkov – právnické a fyzické osoby na daň z príjmov z úradnej moci.
Registráciu správca dane vykoná na základe údajov zapísaných do registrov, ako je obchodný register a živnostenský register.
  • Na základe prijatej novely sa dopĺňa ustanovenie o určení ekonomického prepojenia o spočítavanie podielov blízkych osôb. Podľa tohto novelizovaného ustanovenia sa na účely počítania priameho podielu, nepriameho podielu alebo nepriameho odvodeného podielu spočítavajú podiely blízkych osôb, a ak ich súčet je najmenej 25 %, príslušné osoby alebo subjekty sa považujú za ekonomicky prepojené.
    Ide o prípad, ak má napríklad manžel podiel 100 % v spoločnosti Alfa a 15 % v spoločnosti Beta a manželka má taktiež podiel 15 %, ale len v spoločnosti Beta, podľa nového znenia sa považujú tieto spoločnosti za prepojené, nakoľko súčet podielu príslušných osôb je viac ako 25 %.
  • Novela zákona o dani z príjmov dopĺňa definíciu významnej kontrolovanej transakcie alebo skupiny kontrolovaných transakcií. Za kontrolovanú transakciu sa už nepovažuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého ani jedna závislá osoba nedosiahne zdaniteľný príjem (výnos), ani daňový výdavok v príslušnom zdaňovacom období v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur. Uvedené neplatí, ak ide o úver alebo pôžičku s istinou nad 50 000 eur.
    Okrem toho sa spresňujú pravidlá pri úprave základu dane závislej osoby, a to: pravidlá pri úprave základu dane v prípade nedodržania princípu nezávislého vzťahu a pravidlá pri úprave zahrnovania nákladov vynaložených inou závislou osobou do základu dane daňovníka. Pričom tieto pravidlá sa rozdeľujú do dvoch samostatných bodov, a to z dôvodu odstránenia problémov pri daňových kontrolách (napr. nejednoznačné označenie titulu dorubenia dodatočnej dane pri službách prijatých od závislých osôb a pod.).
  • Novelou zákona o dani z príjmov sa dopĺňa aj ustanovenie, ktoré upravuje situácie tzv. zákonného a daňovo uznaného odpisu pohľadávok, o zánik pohľadávky v dôsledku jej odpustenia pri tzv. preventívnej reštrukturalizácii. Preventívna reštrukturalizácia spočíva na aktívnom jednaní dlžníka, ktorý podáva návrh na jej začatie. Má za úlohu vypracovať plán, ktorý obsahuje reštrukturalizačné opatrenia, a v rámci nich môže obsahovať aj odpustenie záväzku dlžníka.
     
    Od 1.1.2023 bude pohľadávka v rozsahu, v akom je záväzok (dlh) podľa potvrdeného plánu odpustený, u veriteľa daňovým výdavkom. 
    Ďalšou zmenou súvisiacou s preventívnym reštrukturalizačným konaním je doplnenie možnosti zahrňovania tvorby opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkovi, ktoré s týmto konaním súvisia do daňových výdavkov, a to obdobne, ako je tomu v prípade pohľadávok voči dlžníkovi v tzv. klasickej (úpadkovej) reštrukturalizácii.
  • Na základe prijatej novely sa zavádza v zákone o dani z príjmov od 1.1.2024 nové pravidlo o limitácii čistých úrokových nákladov, ktoré sa bude uplatňovať prednostne pred pravidlami podľa ustanovenia § 21a. Účelom tohto nového ustanovenia je obmedzenie čistých úrokových nákladov aj u právnických osôb s cieľom zabrániť umelému znižovaniu základu dane z príjmov právnických osôb prostredníctvom dlhového financovania.
    Pravidlo o obmedzení zahrňovania čistých úrokových nákladov do základu dane sa uplatňuje teda u:
    •  právnických osôb so sídlom alebo miestom skutočného vedenia na území SR (rezident SR), alebo
    • právnických osôb, ktorými sú daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí majú na území SR zriadenú stálu prevádzkareň.
    Títo daňovníci sú povinní v prípade, ak suma čistých úrokových nákladov je vyššia ako 3 000 000 eur, zvýšiť základ dane o úroky, ktoré presiahnu 30 % hodnoty ukazovateľa tzv. daňová EBITDA (t. j. zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi), ktorý vychádza z daňových položiek.

Zvyšujú sa sumy stravného pri pracovných cestách

0
Prijatým opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách stravného sa zvyšuje suma stravného pre jednotlivé časové pásma ako nárokovej náhrady pre zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu. Opatrením sa suma stravného pre jednotlivé časové pásma zvýši nasledovne:
  • 5 hodín až 12 hodín trvania pracovnej cesty zo 6,40 eura na 6,80 eura,
  • nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty z 9,60 eura na 10,10 eura,
  • nad 18 hodín trvania pracovnej cesty zo 14,50 eura na 15,30 eura.
Sumy stravného sú zaokrúhlené na desať eurocentov nahor.

Rodinné podniky sú legislatívne zakotvené od 1. júla 2023

0
NR SR prijala novelu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorou sa zavádza definícia rodinného podniku a podmienok rodinného podnikania. Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí:
  • Novela zavádza definíciu rodinných podnikov, ktoré na rozdiel od bežných podnikov kladú dôraz na posilňovanie rodinných väzieb.
  • Jednou zo základných podmienok pre priznanie statusu rodinného podniku je vytvorenie Rady rodinného podniku, ktorá musí mať najmenej troch členov.
  • Rodinný podnik môže byť zaradený do evidencie rodinných podnikov (t. j. evidovaný rodinný podnik) alebo mu môže byť priznaný štatút registrovaného rodinného podniku (t. j. registrovaný rodinný podnik).
  • Novelou sa stanovujú aj podmienky evidencie a registrácie rodinných podnikov, ako aj podmienok získania, zániku a zrušenia štatútu registrovaného rodinného podniku (registrácia je dobrovoľná).
  • Registrácia rodinných podnikov môže byť v budúcnosti určujúca pre získanie priamej a nepriamej podpory.
  • V prípade registrovaných rodinných podnikov sa určuje povinnosť použitia najmenej 12 % zisku po zdanení na posilnenie rodinných vzťahov, najmä na vzdelávanie členov svojej rodiny, pripoistenie na dôchodkové zabezpečenie, rekreačné pobyty, zdravotnú starostlivosť, sociálnu pomoc a starostlivosť.
  • Registrovaný rodinný podnik má aj povinnosť sledovať v účtovníctve použitie 12 % zisku prostredníctvom tvorby analytických účtov.
  • Registrovaný rodinný podnik je zároveň povinný v písomnom styku uvádzať označenie „registrovaný rodinný podnik“ alebo skratku „r. r. p.“. Označenie „registrovaný rodinný podnik“ sa zapisuje aj do obchodného registra.
  • Novela taktiež vymedzuje rodinný podnik, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť – v tomto prípade pôjde o rodinnú farmu.