Znižuje sa DPH pre vleky, športoviská a gastrosektor

0
Parlament schválil novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou dochádza k zníženiu sadzby dane z pridanej hodnoty pre športoviská, vleky a gastro sektor z pôvodných 20% na 10% od 1. januára 2023. Zníženie DPH však platí len do konca marca 2023 (t. j. tri mesiace).

Zvyšuje sa daňový bonus na dieťa a upravujú sa podmienky

0
Parlament schválil novelu zákona, ktorou sa od 1. januára 2023 upravujú podmienky pre uplatnenie daňového bonusu na dieťa, t. j. dochádza k jeho zvýšeniu na jedno dieťa do 18 rokov na 140 eur, a pokiaľ má dieťa 18 a viac rokov ide o zvýšenie na sumu 50 eur. Nie každý rodič však bude mať právo uplatniť si daňový bonus v uvedenej výške – konečná suma sa bude odvíjať od výšky čiastkového základu dane rodiča, pričom v závislosti od počtu detí boli stanovené percentuálne limity. Pri jednom dieťati môže byť suma daňového bonusu najviac 20 percent čiastkového základu dane. Pri dvoch deťoch to môže byť najviac suma 27 percent čiastkového základu dane, pri troch 34 percent čiastkového základu dane, pri štyroch deťoch 41 percent čiastkového základu dane, pri piatich deťoch 48 percent čiastkového základu dane a pri šiestich deťoch 55 percent čiastkového základu dane. Schválená novela však umožní zohľadniť pri výpočte bonusu príjem oboch rodičov, nakoľko si pre tento účel budú môcť spočítať čiastkové daňové základy v daňovom priznaní.

Príplatky za prácu sa od júna 2023 opäť naviažu na minimálnu mzdu

0
NR SR schválila novelu Zákonníka práce, ktorá opätovne naviaže príplatky za prácu na minimálnu mzdu. Výška príplatkov za prácu sa upravuje nasledovne:
  • výška mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu, najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu a u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, sa umožňuje dohodnúť nižšiu sumu, najmenej 45 % minimálnej mzdy za hodinu,
  • výška mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu, najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu a u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, najmenej 90 % minimálnej mzdy za hodinu,
  • výška mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, najmenej v sume najmenej 40 % minimálnej mzdy za hodinu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy a u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, sa umožňuje dohodnúť nižšiu sumu, najmenej však 35 % minimálnej mzdy za hodinu,
  • za sťažený výkon práce bude mzdová kompenzácia najmenej vo výške 20 % minimálnej mzdy za hodinu. Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska sa stanovuje mzdová kompenzácia vo výške najmenej 20 % minimálnej mzdy za hodinu,
  • zvýšenie hodinovej odmeny za prácu vo sviatok zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu.

Októbrové legislačíno

0
LEGISLAČÍNO je naša pravidelná rubrika, v rámci ktorej Vám predstavujeme výber tých najvýznamnejších legislatívnych zmien s vplyvom na podnikateľské prostredie, ktoré boli schválené v parlamente SR na poslednej schôdzi. V jednoduchšej forme sa tak môžete oboznámiť s novou legislatívou. Vychutnajte si tentoraz októbrové legislačíno, napríklad pri kapučíne 🙂 OKTÓBROVÉ LEGISLAČÍNO 2022

Výročná správa lepšej regulácie za rok 2021

0
VEDELI STE, ŽE V ROKU 2021 SA MENILO 11 NAJDÔLEŽITEJŠÍCH ZÁKONOV S VPLYVOM NA PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE CELKOVO AŽ 40-KRÁT? A VEDELI STE TIEŽ, ŽE AŽ 27 LEGISLATÍVNYCH NÁVRHOV BOLO V PARLAMENTE SCHVÁLENÝCH V SKRÁTENOM LEGISLATÍVNOM KONANÍ, KTORÉ OBIŠLO ŠTANDARDNÝ PRIPOMIENKOVACÍ PROCES?
💡 Tieto a mnohé iné zaujímavé zistenia Vám prináša naša Výročná správa lepšej regulácie v sektore MSP za rok 2021 na uvedenom linku nižšie.
Výročná správa za rok 2021

Parlament schválil novelu umožňujúcu dotovať vysoké ceny energií podnikov

0
Podnikateľský sektor už niekoľko mesiacov volal po vytvorení kompenzačnej schémy kvôli prudkému  nárastu cien elektriny a plynu, ktorý mnohých podnikateľov dostal do existenčných problémov. V súvislosti s uvedeným bola v skrátenom legislatívnom konaní prijatá novela zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR, ktorá rozširuje možnosti štátnej podpory o dotácie na vysoké ceny elektriny a plynu. Ako bude vyzerať kompenzačný mechanizmus?
  • Podnikatelia budú musieť o dotáciu požiadať. Maximálnu výšku dotácie, oprávnené obdobie na dotáciu a oprávnený náklad na určenie výšky dotácie určí Ministerstvo hospodárstva SR vo výzve na predkladanie žiadostí.
  • Sumu za megawatthodinu (MWh) plynu a elektriny na určenie výšky dotácie stanoví nariadením vláda.
  • Pomoc by mali dostať všetky podniky, ktoré splnia podmienky, ešte v tomto roku. Kompenzovať sa budú spätne účty za september a október, keď boli ceny energií najvyššie.
  • Poskytovateľom a vykonávateľom kompenzačného mechanizmus bude Ministerstvo hospodárstva SR.
  • Novela zákona nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.
Prvá zverejnená výzva na poskytnutie kompenzácie podnikateľom
  • Ministerstvo hospodárstva SR už zverejnilo prvú výzvu na predkladanie žiadostí na poskytnutie kompenzácie za tarifu za prevádzkovanie systému oprávneným energeticky náročným podnikom.
  • Celkový objem finančných prostriedkov na realizáciu podpory je 40 mil. eur. Táto suma bude rozdelená na celkový objem podporenej elektriny zistenej po sumarizácii všetkých žiadosti od žiadateľov, ktorí splnili stanovené kritériá bližšie popísané v samotnej výzve.
  • Žiadateľ o dotáciu má možnosť podať žiadosť v listinnej alebo elektronickej forme.
  • Žiadosť o poskytnutie dotácie vrátane príloh je potrebné podať do 25. novembra 2022.

Analýza stredného odborného vzdelávania na Slovensku

0
Centrum lepšej regulácie si pre Vás pripravilo analýzu, ktorá popisuje súčasný systém odborného vzdelávania a prípravy na Slovensku a zhodnocuje jeho efektívnosť s ohľadom na potreby zamestnávateľov. Jej cieľom je identifikovať problematické aspekty, na ktoré je potrebné sa zamerať pri ďalšom rozvoji SOV a navrhnúť potencionálne riešenia s cieľom zvyšovať dostupnosť a kvalitu kvalifikovanej pracovnej sily v kľúčových odvetviach národného hospodárstva a prispievať tak k hospodárskemu rastu našej krajiny. Aké sú kľúčové zistenia našej analýzy?
  • Pracovný trh bude vplyvom demografických zmien v blízkej budúcnosti veľmi pravdepodobne pociťovať čoraz väčší nedostatok pracovných síl.
  • I keď v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami je na Slovensku podiel žiakov na vyššom sekundárnom odbornom vzdelávaní dlhodobo jeden z najvyšších, praktická príprava žiakov sa uskutočňuje prevažne len v škole a u nemalej časti žiakov absentuje úplne.
  • Spomedzi európskych krajín Slovensko dlhodobo dosahuje najhoršie výsledky v miere nezamestnanosti obyvateľstva s primárnym (1. stupeň základnej školy) a nižším sekundárnym vzdelaním (2. stupeň základnej školy a nižšie ročníky osemročných gymnázií).
  • Ponuka na slovenskom pracovnom trhu pozostáva najmä z nízko kvalifikovaných profesií vo výrobe, stavebníctve a doprave, napriek tomu bola absolventská miera nezamestnanosti v zodpovedajúcich skupinách odborov relatívne vysoká čo indikuje nesúlad medzi potrebami pracovného trhu a pripravenosťou uchádzačov o zamestnanie vo vybraných odboroch.
Aké riešenia navrhujeme?
  • nevyhnutnosť zlepšiť dostupnosť kvalitných štatistických údajov o uplatnení absolventov, súčasnej situácii a trendoch vývoja na trhu práce s cieľom kvalifikovane určovať najvyšší počet žiakov prvého ročníka v dennej forme štúdia na stredných školách.
  • zlepšiť fungovanie krajských rád pre odborné vzdelávanie prostredníctvom posilnenia ich právomocí a úpravy ich zloženia tak, aby zodpovedalo zastúpeniu jednotlivých sektorov v ekonomike kraja.
  • potreba rozvíjať odborné vzdelávanie na gymnáziách, smerované najmä na rozvoj podnikateľských a informačno-technologických zručností, ako aj odborné post-sekundárne vzdelávanie a vytvoriť neexistujúce terciárne odborné vzdelávanie.
  • posilnenie regionálnych centier Štátneho inštitútu odborného vzdelávania (ŠIOV), tzv. Dual pointov, ktoré poskytujú odborné poradenstvo pre zamestnávateľov a školy a sprevádzajú ich v systéme duálneho vzdelávania.
  • v kontexte dynamických zmien Priemyslu 4.0 rozvíjať systém celoživotného vzdelávania a zmeniť obsah vzdelávania s väčším dôrazom na rozvoj mäkkých zručností a emocionálnej inteligencie.
  • zefektívnenie a skvalitnenie systému kariérového poradenstva s cieľom zvýšiť prestíž odborného vzdelávania v spoločnosti.
  • potreba riešenia problémov pedagogických zamestnancov, najmä čo sa týka ich platového ohodnotenia.
  • zvýšiť využitie prostriedkov hybridného vzdelávania, ktoré školám umožnení zdieľať tých najkvalitnejších pedagógov a zvýšiť zapojenie odborníkov z praxe do vzdelávacieho procesu.
Viac informácii sa dočítate v samotnej analýze: Analýza stredneho odborneho vzdelavania na Slovensku

Poslanci chystajú podnikateľom ďalšie prekvapenia – potichu, bez konzultácií, či posúdenia vplyvov

0
Do 2. čítania na aktuálnej 75. schôdzi Národnej rady SR bola posunutá poslanecká novela zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov 💶 ➡ V zmysle tejto novely by verejnosť mohla získať finančný príspevok za úhradu dodaných tovarov a služieb, ktoré budú určené vo vyhláške. ➡ V praxi by to malo fungovať tak, že keď si ľudia vypýtajú pokladničný blok v reštaurácii alebo v kaderníctve a naskenujú príslušný QR kód, štát im pošle nejakú sumu naspäť na účet. ➡ Cieľom novinky je vybrať viac daní a najmä to, aby podnikatelia štátu priznávali svoje tržby oficiálne. ➡ Prostriedkom ako tržby evidovať by mohla byť mobilná aplikácia (tá má stáť pol milióna eur, ročne jej prevádzka by mala vyjsť za 300 tisíc eur). ➡ Zákon by mal platiť už od polovice tohto novembra, resp. najneskôr od 1. decembra. Parlament posunul do 2. čítania tiež novelu Zákonníka práce o skokovom zvýšení príplatkov za prácu v noci a cez víkend 🧐 ➡ Príplatky boli dva roky zmrazené, a ak novela prejde aj konečným schvaľovaním, od januára by sa mali opäť naviazať na minimálnu mzdu. ➡ Ďalšou zmenou má byť zvýšenie minimálnych mzdových nárokov pri výkone práce podľa šiestich stupňov náročnosti práce. Aj tie sa podľa návrhu novely majú odvíjať od násobku minimálnej mzdy. ➡ Zmrazenie príplatkov od roku 2020 podľa predkladateľov spôsobilo, že sa reálna výška príplatkov za posledné dva roky znížila, k čomu prispela najmä vysoká inflácia. To však platí aj o mzdách vo všeobecnosti. ➡ Dnes je väčšina príplatkov stanovená pevnou sumou alebo na základe priemerného zárobku zamestnanca, ich výška sa v tomto roku oproti tomu minulému nemenila. ➡ Po novom by sa príplatky opäť mali napojiť na minimálnu mzdu, ktorá bude od januára 700 eur. Myslíte si, že je vhodné v tomto období inflácie a hroziacej energetickej krízy takýmto spôsobom zaťažovať podnikateľské prostredie ?

Septembrové legislačíno

0
LEGISLAČÍNO je naša pravidelná rubrika, v rámci ktorej Vám predstavujeme výber tých najvýznamnejších legislatívnych zmien s vplyvom na podnikateľské prostredie, ktoré boli schválené v parlamente SR na poslednej schôdzi. V jednoduchšej forme sa tak môžete oboznámiť s novou legislatívou. Vychutnajte si tentoraz septembrové legislačíno, napríklad pri sladkom kapučíne 🙂 SEPTEMBROVÉ LEGISLAČÍNO

Zavádza sa nová dávka ,,otcovské´´

0
Sociálna poisťovňa začne od 1. novembra 2022 poskytovať svojim poistencom nový typ dávky materské, tzv. „otcovské“. Dávka je určená pre oteckov a po splnení zákonných podmienok ju budú môcť poberať najviac 14 kalendárnych dní v období šiestich týždňov po narodení dieťaťa. Nová dávka prispeje k osobnej zaangažovanosti otcov v popôrodnej starostlivosti o novonarodené dieťa a posilní väzby medzi dieťaťom, matkou a otcom v tesnom období po narodení dieťaťa. Materské sa pre otcov delí na dve časti – „otcovské“ a materské Po dvojtýždňovom poberaní dávky „otcovské“ budú môcť otcovia tak ako doteraz poberať aj dávku materské. Na jej čerpanie pre to isté dieťa im zostane v zásade 26 týždňov (pri starostlivosti o jedno narodené dieťa) a uplatniť si ju môžu do troch rokov veku dieťaťa. Dávka materské sa tak pre otcov rozdeľuje na dve časti – obdobie max. 2 týždňov v období 6 týždňov po narodení dieťaťa (tzv. „otcovské“), ktoré môže otec poberať bez ohľadu na to, či matka v tomto období poberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok a ďalších v zásade 26 týždňov pri starostlivosti o jedno dieťa do troch rokov veku dieťaťa. Ak si otec nárok na „otcovské“ neuplatní, môže po splnení zákonných podmienok čerpať dávku materské na celé obdobie 28 týždňov tak ako doteraz (resp. 31 týždňov ak ide o osamelého otca alebo 37 týždňov, ak sa stará o dve alebo viac narodených detí), najskôr však šesť týždňov od pôrodu, ak už matka nepoberá na to isté dieťa materské a nepoberá ani rodičovský príspevok z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Výška dávky „otcovské“ je 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu poistenca. Znamená to, že „otcovské“ za 14 dní bude priemerne vo výške 604,50 eura. Ako požiadať o „otcovské“ Nárok na novú dávku si otec dieťaťa uplatní prostredníctvom Žiadosti iného poistenca o materské, ktorá bude od 1. novembra 2022 k dispozícii na webovej stránke Sociálnej poisťovne.