Niektoré sumy, od ktorých závisia daňové a odvodové povinnosti, sú roky rovnaké a firmám tak výrazne rastie administratíva. Tento problém získal spomedzi 51 nominovaných absurdít prvé miesto. Zaujali tiež nedostatky v digitalizácii štátu či zastaralá regulácia v oblasti zamestnávania.

Do 12. ročníka ankety Byrokratický nezmysel roka 2023 nominovali podnikatelia a odborná verejnosť 51 námetov z rôznych oblastí. Z hľadiska ministerstiev, do ktorých kompetencie patria jednotlivé námety, sa v dvanástom ročníku ankety najviac nominácií týkalo rezortu financií, práce a zdravotníctva. Z hľadiska tém nominácie poukazovali najmä na duplicitné údaje poskytované štátu, zbytočne požadované doklady či rôzne problémy z pracovného práva, účtovníctva a daní.

• Neúmerná administratíva v dôsledku roky nezmenených súm v daňových a odvodových zákonoch

V ankete Byrokratický nezmysel roka 2023 bolo v on-line hlasovaní od 18.12.2023 do 31.12.2023 odovzdaných 1 129 hlasov. Najviac, 18 %, získal problém, v dôsledku ktorého firmám výrazne rastie administratíve zaťaženie. Niektoré sumy, od ktorých závisia daňové a odvodové povinnosti podnikateľov, totiž zostávajú nezmenené dlhé roky. Napríklad hranica obratu na DPH je v roku 2024 rovnaká ako v roku 2004, no ceny rástli a podnikatelia tak limit dosiahnu oveľa skôr. Častejšie tiež musia odpisovať drobný majetok, keďže zákonom stanové sumy sú rovnaké ako pred 15 rokmi. Administratívu zvyšuje aj dlhodobo nezmenená suma (200 eur) pre odvodovú výnimku z dohôd u pracujúcich študentov a dôchodcov. Navyše štát nepristupuje k zmenám súm rovnako, keď niektoré vie rýchlo zmeniť aj viackrát do roka – napríklad stravné, ktorého výška sa v roku 2023 z dôvodu inflácie menila trikrát.

• Niektoré pravidlá v oblasti zamestnávania zvyšujú náklady či brzdia v zamestnávaní

Na druhom mieste sa umiestnila regulácia, ktorá sa týka zamestnávania. Zamestnanci totiž majú v niektorých prípadoch nárok na dovolenku aj za čas, ktorý reálne neodpracovali. Napríklad ide o situáciu, kedy dovolenka v zamestnaní nabieha rodičom počas materskej (otcovskej). Tí si ju po opätovnom návrate do práce vyčerpajú a zamestnávateľ im tak prepláca voľno za neodpracovaný čas. Podobný problém nastáva pri prechode zo skráteného pracovného úväzku na plný – zamestnanec si môže vyčerpať voľno, ktoré mu ostalo z predchádzajúceho úväzku, zamestnávateľa to ale už stojí viac, nakoľko mu prepláca dovolenku za viac hodín ako v danej dobe reálne odpracoval.

Že pracovno-právna úprava a súvisiace predpisy potrebujú revíziu, dokazuje aj ďalší z nominovaných finalistov. Napriek tomu, že na Slovensku chýbajú zdravotníci, tým zo zahraničia komplikujeme možnosť zamestnať sa u nás. Navyše, jedno ministerstvo zbytočnú byrokraciu zrušilo, no druhé na nej stále trvá.

• V digitalizácii štát stále zaostáva

Tretie miesto získala neschopnosť štátu zabezpečiť výmenu údajov medzi dvomi registrami, ktoré dokonca spravuje jedno ministerstvo. Ak totiž podnikateľ živnostenskému registru do 15 dní neohlási zmenu údajov napríklad zodpovedného zástupcu, hrozí mu pokuta. Túto informáciu však už má register fyzických osôb, ktorý patrí rovnako pod rovnaké ministerstvo. Vzájomne ale nie sú prepojené a doplácajú na to podnikatelia.

Neschopnosť odovzdávania si dokumentov a údajov medzi inštitúciami podčiarkuje aj ďalší nominant z finálovej desiatky. Úrad pre verejné obstarávanie vie pri zápise do zoznamu hospodárskych subjektov získať všetky potrebné potvrdenia o firme, okrem potvrdenia od súdu, že spoločnosť nie je v likvidácii. Iný doklad si ale od toho istého súdu vyžiadať vie.

Viac sa môžete dočítať tu.

Proces posudzovania vplyvov investičných projektov na životné prostredie prekračuje zákonom stanovené lehoty, dôvodom sú aj často neopodstatnené pripomienky dotknutej verejnosti, ukazuje Analýza Centra lepšej regulácie. Environmental impact assessment (EIA), alebo aj proces posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zákon o EIA), sa týka všetkých väčších investičných zámerov – či už sú to poľnohospodárske, potravinárske a priemyselné podniky, výstavba bytov, diaľníc a ciest, športových a rekreačných areálov a pod. Cieľom procesu je zistiť, popísať a vyhodnotiť predpokladané vplyvy realizácie investičného zámeru na životné prostredie a verejné zdravie tak, aby sa predišlo nepriaznivým vplyvom. Posudzovanie prebieha ešte pred samotným povolením realizácie investičného zámeru a verejnosti je priznané právo sa s daným zámerom zoznámiť a vyjadriť sa formou pripomienok. Výsledkom procesu EIA je tzv. záverečné stanovisko, ktoré je pre navrhovateľa danej činnosti záväzné a je nevyhnutným predpokladom pre nasledujúce povoľovacie konania (napr. stavebné konanie). Z dátovej analýzy Centra lepšej regulácie vyplynulo, že zákonné lehoty nie sú vo veľkej väčšine prípadov dodržiavané a časové trvanie konaní je v nemálo prípadoch neúmerne dlhé, dosahujúce aj niekoľko rokov. Neplnenie zákonných lehôt je zároveň plošný problém, identifikovateľný pri väčšine príslušných orgánov, teda odborov starostlivosti o životné prostredie na okresných úradoch a tiež Ministerstva životného prostredia SR. Výrazný vplyv na predĺženie konaní v rámci procesu EIA má odvolanie voči rozhodnutiu príslušných orgánov zo strany dotknutej verejnosti, ktoré je však vo väčšine prípadov podané výlučne jedným subjektom, a to Združením domových samospráv (ZDS). Pripomienky tohto subjektu sa však častokrát opakujú naprieč činnosťami a sú vo vzťahu k danej navrhovanej činnosti často irelevantné. Ďalšími dôvodmi neúmerne dlhých konaní sú nedostatočné personálne kapacity príslušných orgánov, chýbajúci školiaci odborný systém ako aj jasne definované postupy, manuály a metodické usmernenia, v neposlednom rade však aj nedostatočná kooperácia jednotlivých správnych orgánov medzi sebou. Zameranie sa na riešenie týchto problematických aspektov by výrazne zefektívnilo proces EIA, zlepšilo podnikateľské prostredie, ako aj ochranu životného prostredia.

Legislatíva a regulácie Európskej Únie (EÚ) majú významný vplyv na malé a stredné podniky (MSP) v členských štátoch, Slovensko nevynímajúc. Na jednej strane uľahčujú prístup na jednotný trh s viac ako 450 miliónmi obyvateľov, zjednodušujú zahraničnú expanziu a dávajú firmám príležitosti na rast. Zároveň však zavádzajú štandardy, požiadavky či obmedzenia, ktoré môžu zvyšovať náklady a administratívnu záťaž. Na širšie zapojenie malých a stredných podnikov do tvorby európskych regulácií je nevyhnutné poznať, ako funguje proces tvorby a schvaľovania právnych aktov na úrovni EÚ, ktorý má mnohé odlišnosti v porovnaní s procesom schvaľovania legislatívy na Slovensku. Zahŕňa viaceré inštitúcie EÚ vrátane Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ako aj podrobné konzultácie so zainteresovanými stranami. Ak bude proces tvorby regulácií na úrovni EÚ pre firmy zrozumiteľný, môže im poskytnúť príležitosť predstaviť svoje názory týkajúce sa ich dopadov a zabezpečiť, aby bolo počuť ich hlas pri tvorbe politík, ktoré majú priamy vplyv na ich podnikanie. Pre lepšie pochopenie tohto procesu sme pre Vás v spolupráci so Združením podnikateľov Slovenska pripravili informačný materiál, ktorý si môžete prečítať TU.

LEGISLAČÍNO je naša pravidelná rubrika, v rámci ktorej Vám predstavujeme výber tých najvýznamnejších legislatívnych zmien s vplyvom na podnikateľské prostredie, ktoré boli schválené v parlamente SR na poslednej schôdzi. V jednoduchšej forme sa tak môžete oboznámiť s novou legislatívou. Vychutnajte si tentoraz júnové legislačíno, napríklad pri kapučíne 🙂 JÚNOVÉ LEGISLAČÍNO 2023

Bol prijatý ústavný zákon, ktorým sa zavádza právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti. Osobitný zákon následne stanoví podmienky a obmedzenia uvedeného práva.

• Schválený bol aj pozmeňujúcim návrh, ktorým je možné prijatie platby v hotovosti odmietnuť z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov.
• Pozmeňujúcim návrhom sa ďalej zavádza, že právo vykonať v banke alebo pobočke zahraničnej banky hotovostnú operáciu sa zaručuje, a to bez obmedzení, ktoré prichádzajú v úvahu u iných príjemcov platieb. Ak by totiž banky nevydávali hotovosť, napr. cez bankomaty, hotovosť by postupne mohla zaniknúť a došlo by k narušeniu ústavného práva na hotovosť.

Uvedeným zákonom sa zabezpečuje, že platba v hotovosti ostane aj v budúcnosti ako jedna z dostupných platobných možností.

V pondelok sme mali príležitosť zúčastniť sa a zároveň tiež prezentovať na konferencii organizovanej Ministerstvom hospodárstva SR s názvom „Najnovšie trendy lepšej regulácie na Slovensku“ 

LEGISLAČÍNO je naša pravidelná rubrika, v rámci ktorej Vám predstavujeme výber tých najvýznamnejších legislatívnych zmien s vplyvom na podnikateľské prostredie, ktoré boli schválené v parlamente SR na poslednej schôdzi. V jednoduchšej forme sa tak môžete oboznámiť s novou legislatívou. Vychutnajte si tentoraz májové legislačíno, napríklad pri kapučíne 🙂 MÁJOVÉ LEGISLAČÍNO 2023

Národná rada SR prijala dňa 10. mája 2023 zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy s účinnosťou od 1.4.2024. Prijatým zákonom sa zavádza nová úprava tzv. integrovaného konania, ktorého cieľom je v prvom rade zabezpečiť zjednodušenie a optimalizáciu procesov prípravy a povoľovania investičných projektov so zachovaním všetkých environmentálnych štandardov, a zároveň odstrániť prvky umožňujúce neodôvodnené prieťahy v konaniach. Nakoľko doteraz určujúce podmienky a požiadavky pre prípravu a povoľovanie investičných projektov predstavovali viacstupňové, časovo náročné samostatné konania, ktoré viedli jednotlivé príslušné orgány podľa osobitných predpisov k jednému a tomu istému projektu na viacerých úrovniach, spôsobovalo to neprehľadnosť vývoja prípravy a povoľovania projektu, časovú náročnosť a vytváral sa tak priestor pre korupčné a obštrukčné správanie subjektov konania. Zakladá sa preto rámec na vytvorenie jednotného integrovaného konania, počas ktorého budú zabezpečené a záväzne zohľadnené požiadavky čiastkových/zložkových súčastí (napr. oblasť ochrany vôd, odpadového hospodárstva, ovzdušia, energetiky, sietí a pod.) a všetkých súvisiacich stavieb a vyvolaných investícií (princíp hlavná stavba „pohltí“ vedľajšie stavby). Týmto prístupom bude zabezpečená vyššia kvalita rozhodovania príslušného orgánu konajúceho vo veci jednotného integrovaného, zvýšená prehľadnosť konania. V integrovanom konaní sa koordinovane posudzuje a povoľuje navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorou je stavba a zároveň sa určia opatrenia a podmienky pre vykonávanie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak je to potrebné. Integrované konanie sa vedie elektronicky v informačnom systéme územného plánovania a výstavby. V integrovanom konaní sa zavádza dispozičná zásada, podľa ktorej navrhovateľ môže svojim úkonom navrhnúť, aby sa nekonalo v integrovanom konaní, ale samostatne v posudzovaní vplyvov, resp. zisťovacom konaní a samostatne v konaní vo výstavbe. Ak navrhovateľ nenavrhne inak, príslušný orgán vždy vykoná integrované konanie – zmena teda zavádza tzv. opt-out princíp. Nakoľko podľa prijatého zákona bude konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie novou súčasťou integrovaného povoľovania a záverečné stanovisko z posúdenia je platné sedem rokov, ustanovilo sa, aby v prípade, ak už záverečné stanovisko nadobudlo/dne právoplatnosť do 31. marca 2024, nebolo v integrovanom konaní potrebné vykonať posúdenie vplyvu na životné prostredie, ale len preukázať už vykonané posúdenie.

Na základe prijatého zákona významným znečisťovateľom ovzdušia stúpnu poplatky. Parlament schválil viacnásobne odsúvanú novelu, pričom základný poplatok stúpne z 34 eur na 500 eur za rok.

• Sadzby poplatkov sa majú postupne zvyšovať pomocou nábehového kompenzačného koeficientu. Upustiť sa má tiež od poplatku za oxid uhoľnatý (CO) pre zdroje znečisťovania ovzdušia zaradené do obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Za emisie CO z biomasy sa má naďalej platiť.
• Poplatky za emisie budú príjmom Environmentálneho fondu. Výnos z pokút uložených okresným úradom má byť taktiež príjmom envirofondu.
• Novou legislatívou sa má tiež zrušiť osobitná oznamovacia povinnosť (oznámenie údajov o emisiách má ísť priamo do Národného emisného informačného systému).
• Zavedenie poplatkovej povinnosti pre malé zdroje znečisťovania ovzdušia bude v kompetencii obce.
• Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh súvisiaci s posunom účinnosti, ktorý tiež upravuje výšku kompenzačných koeficientov tak, aby príjem envirofondu neklesol pod súčasnú úroveň.