Výsledky ankety Byrokratický nezmysel roka 2021

Z 56 nominovaných absurdít v roku 2021 získalo prvé miesto nahlasovanie firemných bankových účtov platiteľov DPH finančnej správe, hoci to robia aj banky. Ide o obdobného finalistu ankety už z roku 2018. Aj keď bola táto povinnosť neskôr zrušená, od novembra 2021 sa v pozmenenej podobe vrátila. Aké nezmysly podnikatelia nominovali v roku 2021? Do ankety Byrokratický nezmysel roka 2021 nominovali podnikatelia a odborná verejnosť 56 námetov. Tohtoročná finálová desiatka reprezentuje rôzne typy problémov, s ktorými sa musia podnikatelia vysporiadať. Jednou veľkou skupinou sú regulácie, ktoré komplikujú život inovatívnym firmám, druhou významnou skupinou sú nedomyslené opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19. Finálová desiatka ukazuje, že napriek viacerým zmenám, štát ešte stále pýta od podnikateľov aj údaje, ktorá má a robí z nich „poštárov“ medzi úradmi. Ktoré nezmysly zaujali? O víťazovi rozhodlo on-line hlasovanie, ktoré prebiehalo od 07.12.2021 do 27.12.2021 a zapojilo sa doň celkovo 1 188 respondentov. Byrokratickým nezmyslom roka 2021 je administratívna povinnosť, ktorá platiteľom DPH prikazuje nahlasovať firemné účty finančnej správe. Firemné účty musia rovnako nahlasovať aj banky, a práve pre duplicitu bola táto povinnosť, ktorá sa v minulosti týkala každej firmy, zrušená. Neprešli ani dva roky a do legislatívy sa v pozmenenej podobe vrátila. „Tohtoročný Byrokratický nezmysel ukazuje, aká húževnatá dokáže byť byrokracia a že boj s ňou je nekončiaci sa proces,“ konštatuje Simona Mištíková, predsedníčka Združenia mladých podnikateľov Slovenska. „Víťaz tohtoročnej ankety si zaslúži pozornosť z viacerých dôvodov. Návrat zrušenej povinnosti „v prezlečenom kabáte“ ukazuje, že bez systémových nástrojov sa v boji proti byrokracii nepohneme. A keďže dátum účinnosti bol 15. november, tak vidíme, že aj pravidlo, podľa ktorého sa daňová legislatíva má meniť len k 1. januáru, sa v praxi uplatňuje svojsky,“ dopĺňa Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. Druhé miesto reprezentujú regulácie, ktoré zaostávajú za inováciami. Bez úradného povolenia je zakázané pestovať mimo obce rýchlorastúce dreviny ako Paulownia, hoci v intraviláne obce to možné je. Kým v zahraničí sa chopili príležitosti a vznikajú energetické plantáže, slovenskí podnikatelia si chodia po zamietavé stanoviská úradov. Podobné príklady legislatívy, ktorá zaspala dobu možno nájsť aj v súvislosti s elektromobilmi. Či už ide o byrokratický labyrint, ktorý čaká na používateľa firemného elektroauta, ak by ho chcel dobiť v noci doma a uplatniť si výdavky na energie ako daňové alebo v prípade, ak by zamestnanec použil na pracovnú cestu svoj súkromný elektromobil. Tretiu priečku obsadila povinnosť súvisiaca s pandémiou COVID-19. Od 1. decembra prehodil štát na plecia zamestnávateľov náklady súvisiace s karanténou zamestnancov a tzv. pandemickou PNkou, napriek tomu, že nemajú žiadne nástroje, ako týmto situáciám preventívne predísť. Medzi finalistami sa objavila aj povinnosť, kedy štát vyžaduje pri zmene trvalého pobytu od konateľov informácie, ktoré už má, či absurdná povinnosť určujúca vydavateľom učebníc minimálnu dĺžku zapracovania pripomienok zo strany regulátora. Ak to stihnú rýchlejšie, aj tak musia čakať. DETAILNÉ VÝSLEDKY nájdete na: https://zmps.sk/aktuality/tlacove-spravy/pozname-vysledky-ankety-byrokraticky-nezmysel-roka-2021  

Štastné a veselé Vianoce

0
Želáme Vám všetkým šťastné a veselé Vianoce ! Prajeme si, aby sa v nasledovnom roku 2022 prijímala legislatíva, ktorá bude priaznivá pre podnikateľské prostredie 🙂

Decembrové legislačíno

0

„Legislačíno“ je pravidelná mesačná rubrika z dielne CLR, v rámci ktorej Vám predstavujeme výber najvýznamnejších legislatívnych zmien s vplyvom na podnikateľské prostredie, ktoré boli schválené v parlamente. 

V jednoduchšej forme sa tak môžete oboznámiť s novou legislatívou. Vychutnajte si tentoraz decembrové legislačíno, napríklad pri sladkom kapučíne s koláčikom 🙂

DECEMBROVÉ LEGISLAČÍNO

Vymazané firmy dostanú opäť šancu

0
Obchodné spoločnosti, ktoré si nezmenili menovitú hodnotu vkladov a základného imania zo slovenskej koruny na euro, čo viedlo k ich výmazu z obchodného registra, budú môcť aj napriek tomu pokračovať vo svojej činnosti. Vyplýva to z novely Obchodného zákonníka z dielne rezortu spravodlivosti, ktorú schválili poslanci Národnej rady SR, pričom parlament o návrhu hlasoval v skrátenom legislatívnom konaní. Proces tzv. čistenia obchodného registra sa začal v nadväznosti na zmeny, ktoré priniesla novela Obchodného zákonníka účinná od 1. októbra 2020. Vymazané mali byť neaktívne subjekty vrátane tých, ktoré si dlhodobo neplnia svoje povinnosti. Avšak Slovenská lekárska komora upozornila, že v dôsledku vymazania z obchodného registra nemôžu dotknuté ambulancie poskytovať zdravotnú starostlivosť svojim pacientom. Predmetom novely Obchodného zákonníka je úprava, ktorá umožnila, aby ak bola obchodná spoločnosť vymazaná z obchodného registra podľa § 768s ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka, a ak sa dodatočne zistí majetok spoločnosti, registrový súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem na obnovení jej zápisu, podaný najneskôr do 31. januára 2022, rozhodol bezodkladne o obnovení jej zápisu bez nariadenia dodatočnej likvidácie. Podanie návrhu na začatie konania o obnovení zápisu do obchodného registra je teda časovo limitované, a to do konca januára 2022. Počet subjektov, ktoré vykazovali základné imanie v slovenských korunách, nie je podľa ministerstva vysoký, a ide zrejme o približne jedno percento vymazaných subjektov.

Hlasujte za Byrokratický nezmysel roka 2021

0
Podnikatelia a verejnosť majú už desiaty raz možnosť hlasovať za Byrokratický nezmysel roka a prostredníctvom tejto “anticeny” upriamiť pozornosť kompetentných na legislatívne opatrenia, ktoré im zbytočne komplikujú život. Top 10 byrokratických absurdít roka 2021 Do ankety Byrokratický nezmysel roka nominovali podnikatelia a odborná verejnosť v tomto roku 56 námetov. Zástupcovia podnikateľských organizácií z nich vybrali finálovú desiatku, o ktorej prebieha verejné hlasovanie. „Ukazuje sa, že napriek snahe vlády o zlepšovanie podnikateľského prostredia a niekoľkým antibyrokratickým balíčkom, stále nie je o nové podnety núdza,“ konštatuje Simona Mištíková, predsedníčka Združenia mladých podnikateľov Slovenska, ktoré je vyhlasovateľom ankety. „Tohtoročná finálová desiatka odzrkadľuje nominácie, ktoré sme od podnikateľov dostali a oblasti, ktoré medzi nimi boli dominantné. Jednou skupinou sú regulácie, ktoré komplikujú život inovatívnym firmám v oblastiach, kde inovácie takpovediac predbehli legislatívu, druhou skupinou sú opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19 a novou skupinou regulácií, ktoré sa čoraz viac objavujú medzi kandidátmi na byrokratický nezmysel, sú regulácie týkajúce sa školstva. Tie zbytočne zväzujú ruky nielen firmám podnikajúcim v tejto oblasti, ale celému sektoru,“ dopĺňa Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. „V desiatom ročníku ankety máme, žiaľ, aj jedno nepotešujúce prvenstvo. Medzi finalistami sa objavila povinnosť, ktorá už v minulosti bodovala, následne bola z legislatívy odstránená a v pozmenenej podobe sa od 15. novembra vrátila,“ dodáva Solík. „Aj tohtoročná finálová desiatka nezmyslov zdôrazňuje potrebu zavedenia systémových zmien, ktoré zabránia rastu regulačnej záťaže a zároveň aj vzniku absurdít, aké vidíme v tejto ankete. Dôležité je tiež dôsledné vyhodnocovanie pripomienok v legislatívnom procese a počúvanie ľudí z praxe, čo sa často nedeje,“ uzatvára Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov. Zmyslom ankety Byrokratický nezmysel roka je upriamovať pozornosť na byrokratické absurdity s cieľom ich odstránenia. Z 90 finalistov v uplynulých ročníkoch sa podarilo úplne alebo čiastočne vyriešiť takmer polovicu. Hlasovať za Byrokratický nezmysel roka 2021 možno do 27. 12. 2021 na: https://www.byrokratickynezmysel.sk/ BNR-hlasovanie-kandidáti top 10    

Legislačíno

0

„Legislačíno“ predstavuje mesačnú rubriku z dielne CLR, v rámci ktorej Vám 
predstavíme výber najvýznamnejších a najzaujímavejších legislatívnych zmien
s vplyvom na podnikateľské prostredie, ktoré boli schválené v parlamente. Táto
 rubrika predstavuje jednoduchšiu formu oboznámenia sa s novou legislatívou, 
ktorú si môžete vychutnať napríklad aj pri poobednom kapučíne.

Staňte sa partnerom CLR

0

Hľadáme podnikateľov, ktorí chcú ovplyvňovať legislatívne zmeny v zákonoch určených pre podnikateľov.

  • Máte dobré nápady, trochu času a predstavu, ako by mohli vyzerať dobré zákony pre podnikateľov?
  • Chcete pomôcť odstrániť byrokraciu z podnikateľského prostredia na Slovensku?
  • Chcete, aby prijímané zákony boli pre vaše podnikanie skutočne pozitívnou zmenou?
  • Chcete, aby tvorcovia legislatívy poznali váš názor a skúsenosti s prevádzkou podnikania?
Ak ste aspoň na jednu otázku odpovedali „áno“, hľadáme práve vás. Ponúkame vám jedinečnú možnosť stať sa súčasťou siete partnerov Centra lepšej regulácie (CLR), právno-analytického odboru Slovak Business Agency, ktorého poslaním je znižovať neprimeranú regulačnú záťaž podnikania na Slovensku s dôrazom na mikro, malé a stredné podniky (MSP), a to prostredníctvom:
  • účasti na konzultáciách s tvorcami zákonov a právnych aktov, a navrhovaním alternatívnych riešení z pohľadu podnikateľov
  • identifikácie problematických ustanovení existujúcej legislatívy a snahy o ich odstránenie
MÁM ZÁUJEM O SPOLUPRÁCU Ako bude prebiehať spolupráca s CLR? CLR sa ako zástupca mikro, malých a stredných podnikov, pravidelne účastní diskusie a pripomienkového procesu návrhov novej legislatívy na Slovensku. V závislosti od pripravovaných legislatívnych zmien, ktoré sa týkajú oblasti vášho podnikania alebo záujmu, sa CLR bude pýtať na váš názor ohľadom plánovaných zmien. Váš názor bude následne spoločne s alternatívnymi riešeniami problému tlmočiť tvorcom legislatívy (najčastejšie ministerstvám). Spolupráca bude občasná a oslovíme vás len, ak sa bude pripravovať legislatíva týkajúca sa oblasti vášho podnikania. V našom dotazníku vyplňte len oblasti, ktoré sa vás týkajú, resp. vás zaujímajú. CLR bude takisto od vás priebežne zbierať podnety ohľadom existujúcej byrokratickej alebo regulačnej záťaže, ktorú by ste radi odstránili s cieľom zjednodušiť vaše podnikanie. Akou formou bude prebiehať komunikácia? Za účelom zistenia vášho názoru je najlepšou formou komunikácie či už osobné stretnutie, alebo telefonický rozhovor, resp. video hovor. Výber formy komunikácie však necháme na vás. Čo získate spoluprácou vy? Spoluprácou s CLR získate aktuálne informácie o pripravovaných legislatívnych zmenách a antibyrokratických balíčkoch MH SR, ako aj hlas pri tvorbe regulácií, ktoré zásadne ovplyvňujú vaše podnikanie. Tešíme sa na vás!

CHCEM SA STAŤ PARTNEROM

Test MSP – vplyv zavedenia finančného príspevku na stravovanie

0
Medzi jednu zo sociálnych politík zamestnávateľa patrí povinné zabezpečenie stravovania zamestnancov zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti, ktoré je stanovené v § 152 Zákonníka práce. S účinnosťou od 1. marca 2021 sa novelou Zákonníka práce zaviedla povinnosť zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa (resp. reštaurácie, jedálne, bufety a pod.) umožniť svojim zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania formou buď stravovacej poukážky, alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Povinnosť voľby alternatívy poskytnutia stravovania zamestnancom vyplýva z Programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov 2020 – 2024. Z pohľadu zamestnancov ako aj zamestnávateľov je táto zmena nepochybne vítaná, avšak zamestnávateľom priniesla zvýšenie administratívnych náklady ako aj otvorila mnohé otázky týkajúce sa zabezpečenia poskytovania jednotlivých alternatív. V tejto súvislosti podrobilo Centrum lepšej regulácie testovaniu vplyvov na MSP novelu Zákonníka práce účinnú od marca 2021. Výsledky Testu MSP budú predložené jednému z našich zriaďovateľov – Ministerstvu hospodárstva SR, aby ich vzal na vedomie ako garant lepšej regulácie a podpory podnikania na Slovensku.

Čo nájdete v našom Teste MSP?

  • popis súčasného právneho stavu, z ktorého sa dozviete, aké zmeny nastali v oblasti povinnosti zamestnávateľov zabezpečovať stravovanie zamestnancov,
  • výsledky prieskumu podnikateľského prostredia, ktorý poukázal pozitívne prijatie finančného príspevku podnikateľmi, ale aj na jeho administratívne náklady a nejednoznačnosť novej právnej úpravy,
  • návrhy alternatívnych riešení, ktoré by mohli zefektívniť právnu úpravu zabezpečovania stravovania zamestnancov a zrovnoprávniť jednotlivé alternatívy stravovania,
  • medzinárodné porovnanie s Českou republikou, ktorým chceme priblížiť fungovanie poskytovania stravovania v zahraničí.
Vplyvy zavedenia finančného príspevku a umožnenia voľby formy alternatívy stravovania zamestnancami vo vyššie uvedenom členení nájdete v našom Teste MSP TU.

Lex korona – opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia (zoznam opatrení)

Národná rada Slovenskej republiky 9. júla 2020 schválila historicky najväčší balík legislatívnych zmien pre podnikateľské prostredie, na ktorého tvorbe sa aktívne podieľalo aj Centrum lepšej regulácie. Viac ako 100 opatrení odbremení mikro, malých a stredných podnikateľov (ďalej len „MSP") najmä od zbytočných administratívnych povinností, čím MSP ušetria už v roku 2020 približne 9,3 mil. eur. Zvyšných, takmer 16 mil. eur tvorí úspora priamych finančných nákladov. Úspora na celé podnikateľské prostredie pritom predstavuje viac ako 175 mil. eur.

Väčšina opatrení vstúpi do účinnosti už v júli, niektoré v septembri či januári budúceho roka. Tieto zmeny vnímame ako veľký posun k tomu, aby sa na Slovensku podnikalo jednoduchšie a s čo najmenšou mierou byrokracie.

Rýchlo, jednoducho a bez vplyvu na štátny rozpočet - takto znelo zadanie, ktoré nezostalo len pri slovách, ale podarilo sa ho pretaviť do:

  • konkrétnych riešení zhmotnených do § podoby,
  • ich odôvodnení a kvantifikácie,
  • úloh pre jednotlivé rezorty, ktorých väčšinu splnia do konca roka.

Viaceré zo schválených opatrení boli niekoľko rokov obsahom ankety Byrokratický nezmysel, ktorej sme odborným konzultantom, a ktoré tento rok budeme môcť vyhodnotiť ako vyriešené:

  • zrušenie duplicitných povinností voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni
  • koniec predkladania ďalších zbytočných potvrdení úradom
  • od s.r.o. sa nebude vyžadovať pri zvyšovaní základného imania audit, ak túto povinnosť inak nemá
  • zdobrovoľnenie povinnosti zamestnávateľov oznamovať voľné pracovné miesta
  • menej byrokracie pri pracovnej zdravotnej službe v prípade kategórie rizika 2
  • znížené povinnosti vydavateľov voči štátnym knižniciam
  • suroviny od drobných pestovateľov (farmárov) bude možné použiť na podnikanie
  • zvieratá budú môcť vstupovať do prevádzok verejného stravovania, ak to povolí prevádzkovateľ.

Prehľad schválených opatrení rozdelených podľa zodpovedného subjektu nájdete TU.

Ako pomôže štát podnikateľom pri platení nájomného?

0

9. júna 2020 schválil parlament návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR, ktorého hlavným poslaním je poskytnutie pomoci zo strany štátu pri platení nájomného tým podnikateľom, ktorí nemohli užívať prenajaté priestory na dohodnutý účel alebo užívanie týchto priestorov bolo podstatne obmedzené zákazom vstupu spotrebiteľov do vnútorných priestorov prevádzkarne v dôsledku reštrikčných opatrení.

Oprávnení žiadatelia na čerpanie dotácie k nájmu

  • fyzická osoba-podnikateľ (SZČO)
  • fyzická osoba-nepodnikateľ
  • právnická osoba-podnikateľ (s. r. o.)
  • právnická osoba-nepodnikateľ (občianske združenie či nezisková organizácia prevádzkujúca napr. divadlo, kino a pod.)

Podmienky získania dotácie na nájomné

  • existencia nájomnej alebo obdobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právny vzťah, ktorého obsahom je právo nájomcu užívať predmet nájmu za peniaze medzi prenajímateľom a nájomcom
  • právo nájomcu užívať predmet nájmu vzniklo najneskôr od 1. februára 2020
  • predmetom nájmu je miestnosť alebo jej časť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie a v ktorých nájomca predáva tovar alebo poskytuje služby konečným spotrebiteľom vrátane súvisiacich obslužných priestorov (napr. parkovisko) a skladových priestorov, alebo trhové miesto
  • užívanie predmetu nájmu bolo znemožnené v dôsledku opatrení na zamedzenie šírenia choroby COVID-19 (zavretá prevádzka, prerušenie vyučovania na školách či v školských zariadeniach) či obmedzené zamedzením vstupu verejnosti.

Ako sa pomoc realizuje?

Žiadosť o poskytnutie dotácie na nájomné sa podáva prostredníctvom elektronického formulára zverejneného na webovej stránke MH SR, pričom žiadosť podáva prenajímateľ síce v mene nájomcu, avšak na vlastný účet.

Príjemcom pomoci je teda nájomca, peniaze však budú pripísané na účet prenajímateľa. Nájomca je povinný na vyzvanie bezodkladne poskytnúť prenajímateľovi súčinnosť potrebnú na účel poskytnutia dotácie na nájomné. V prípade jej schválenia štát elektronicky oznámi túto skutočnosť prenajímateľovi aj nájomcovi a dotáciu na nájomné pošle priamo na účet prenajímateľa.

Neuhradené nájomné znížené o poskytnutú zľavu z nájomného a o výšku poskytnutej dotácie na nájomné zo strany štátu poukázanej prenajímateľovi, uhradí nájomca prenajímateľovi.

Nájomné za obdobie, počas ktorého mal nájomca uzatvorenú prevádzku, bude môcť nájomca uhradiť najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach. Zároveň sa posilňuje právna ochrana nájomcu pred jednostranným zvýšením nájomného zo strany prenajímateľa počas 48-mesačnej doby splácania nájomného. Prenajímateľ môže jednostranne zvýšiť nájomné len v prípade, ak bolo toto právo dohodnuté v pôvodnej nájomnej zmluve medzi prenajímateľom a nájomcom spred
1. februára 2020.

Aká je výška pomoci, ktorú vyplatí štát podnikateľom?

Dotáciu na nájomné bude možné poskytnúť nájomcovi vo výške, v akej bude nájomcovi poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného.

Ak bude zľava z nájomného 50 % (a viac), tak štát poskytne dotáciu na nájomné len vo výške 50 %. V takomto prípade nájomca nebude musieť prenajímateľovi nájomné doplatiť, keďže celú jeho výšku pokryje zľava prenajímateľa a príspevok štátu.

Dôležité je tiež vedieť, že na účely dotácie nájomným nie sú prípadné ďalšie záväzky, ako sú úhrady za plnenia obvykle spojené s nájmom (energie, upratovanie priestoru), a ani obratová zložka, ak sa nájomné určuje aj podľa obratu. Dotácia sa teda v tomto prípade bude poskytovať len za časť platby, ktorú nájomca prenajímateľovi platí, a to za časť týkajúcu sa práva užívať nehnuteľnosť.

Ak nebude možné výšku úhrady za plnenia obvykle spojené s nájmom oddeliť od výšky nájomného (v cene nájomného zahrnuté aj energie či internetové pripojenie), platí, že výška úhrady za plnenia obvykle spojené s nájmom je 5 % z nájomného, pričom túto sumu musí uhradiť nájomca (nie je súčasťou dotácie).

Obdobie, na ktoré sa dotácia na nájomné poskytuje

Dotáciu na nájomné bude možné získať len na obdobie, počas ktorého bolo reštrikčnými opatreniami znemožnené užívať predmet nájmu jeho uzavretím, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach alebo podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu.

Pozor! Podľa pravidiel pre poskytovanie príspevkov na nájomné sa nebude prihliadať na zmeny nájomnej zmluvy, ku ktorým došlo po 12. marci 2020.