Index daňovej spoľahlivosti je už verejný
Finančná správa na svojom webe zverejnila zoznam daňových subjektov s prideleným hodnotením v rámci indexu daňovej spoľahlivosti. Hodnotenie je prehľadné a daňovníci tak vďaka tomuto nástroju budú mať napr. prehľad ako si plní svoje povinnosti voči štátu ich obchodný partner.
Zoznam bude dynamický, priebežne aktualizovaný, ak dôjde k zmene právoplatne prideleného indexu , resp. daňový subjekt zanikne.
Index daňovej spoľahlivosti je proklientskym nástrojom finančnej správy. Jeho cieľom je posilniť dobrovoľné plnenie daňových povinností a zároveň odmeniť daňové subjekty za ich zodpovedné plnenie si povinností voči štátu.
Daňovníci sú na základe hodnotenia rozdelení do troch kategórií: vysoko spoľahlivý, spoľahlivý a menej spoľahlivý. V aktuálne zverejnenom zozname je väčšina subjektov s hodnotením „spoľahlivý“, a to až v počte 414.483. Hodnotenie „vysoko spoľahlivý“ bolo pridelené 119.699 subjektom a „menej spoľahlivých“ je 59.078 daňovníkov.
Všetky informácie k indexu daňovej spoľahlivosti, vrátane detailov kritérií, nájde verejnosť na špecializovanej podstránke na portáli finančnej správy:
https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/index-danovej-spolahlivosti
Zákony s vplyvom na podnikateľov budú nadobúdať účinnosť 1. januára alebo 1. júla
Na základe prijatej novely zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov s účinnosťou od 1. mája 2023 sa skvalitnitňuje tvorba práva a zapracováva sa požiadavka vyplývajúca z Programového vyhlásenia vlády.
Presadzuje sa totiž zásada, aby návrhy zákonov s vplyvom na podnikateľské prostredie nadobúdali účinnosť k 1. januáru alebo k 1. júlu príslušného kalendárneho roka, s ohľadom na dodržanie dostatočnej legisvakančnej doby.
Toto ustanovenie o dni nadobudnutia účinnosti právneho predpisu sa nemusí uplatniť, ak sa jedná napríklad o návrh zákona, o ktorom NR SR rozhodla, že ho prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní alebo právne záväzný akt Európskej únie, ktorý si vyžaduje implementáciu, či návrh zákona o štátnom rozpočte alebo ide o zákon vrátený prezidentom, ktorý bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní atď.
Marcové legislačíno
LEGISLAČÍNO je naša pravidelná rubrika, v rámci ktorej Vám predstavujeme výber tých najvýznamnejších legislatívnych zmien s vplyvom na podnikateľské prostredie, ktoré boli schválené v parlamente SR na poslednej schôdzi.
V jednoduchšej forme sa tak môžete oboznámiť s novou legislatívou. Vychutnajte si tentoraz marcové legislačíno, napríklad pri kapučíne 🙂
MARCOVÉ LEGISLAČÍNO 2023
Zákaz nedeľného predaja
Je zákaz nedeľného predaja krok správnym smerom?
Ide o tému, ktorou sa poslanci zaoberajú v pravidelných intervaloch, naposledy tomu tak bolo na februárovej schôdzi parlamentu. Kolegovia z odboru výskumu sa snažili pre Vás na vyššie položenú otázku nájsť odpovede v analýze „Zákaz nedeľného predaja“.
Aké sú jej závery?
Bližšie informácie nájdete na: https://tinyurl.com/2p9cwttf
☞ Veľká časť predajov sa prerozdelí medzi ostatné dni, problémom však ostáva najmä dopad na zamestnanosť.
☞ Pre časť obchodníkov bude výpadok tržieb predstavovať problém, avšak časť obchodníkov, ktorá má už dnes v nedele zatvorené ocení, že bude musieť zatvoriť aj konkurencia.
☞ Oslovení obchodníci v rozhovoroch potvrdili, že menej odpracovaných hodín ich zamestnancami znamená menšiu potrebu zamestnancov. Najviac na situáciu môžu doplatiť brigádnici.
☞ Problémy slovenského maloobchodu sú komplexnejšieho charakteru a nemali by sa redukovať na tému zákazov predaja počas nedieľ.
☞ Vyspelá Európa nie je v zákazoch predaja v nedeľu jednotná. Tak ako existujú vyspelé krajiny, ktoré nedeľný predaj obmedzujú, existujú aj vyspelé krajiny, ktoré zákazy nemajú, prípadne sú zákazy iba čiastočné.
☞ Všetky krajiny so zákazom nedeľného predaja uplatňujú široké spektrum výnimiek.
Februárové legislačíno
LEGISLAČÍNO je naša pravidelná rubrika, v rámci ktorej Vám predstavujeme výber tých najvýznamnejších legislatívnych zmien s vplyvom na podnikateľské prostredie, ktoré boli schválené v parlamente SR na poslednej schôdzi.
V jednoduchšej forme sa tak môžete oboznámiť s novou legislatívou. Vychutnajte si tentoraz februárové legislačíno, napríklad pri kapučíne 🙂
FEBRUÁROVÉ LEGISLAČÍNO 2023
Dotácie na energie aj pre MSP
POMOC S ENERGIAMI AJ PRE MALÉ A STREDNÉ PODNIKY NA PRVÉ TRI MESIACE ROKA 2023 💶 ❗❗ ✅
Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na pokrytie dodatočných nákladov v dôsledku zvýšenia cien plynu a elektriny.
➡ Oprávneným žiadateľom o dotáciu je podnik, t. j. subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právny status a spôsob financovania a bez ohľadu na jeho veľkosť. To znamená, že o dotácie môžu požiadať mikro, malé, stredné, ale aj veľké podniky.
➡ Kompenzovaných bude 80 % oprávnených nákladov, ktoré sa vypočítajú ako rozdiel nákupnej ceny komodity a cenového stropu pre komoditu, ktorý je v prípade elektrickej energie stanovený vo výške 199 eur za megawatthodinu a v prípade plynu vo výške 99 eur za megawatthodinu.
➡ Maximálna suma dotácie na jeden subjekt môže byť vo výške najviac 200 tisíc eur mesačne.
➡ Dotáciu môžu žiadatelia požadovať za január, február a marec.
➡ Žiadosť o poskytnutie dotácie sa predkladá za každú prevádzku samostatne, a to prostredníctvom elektronického formulára.
➡ Žiadateľ si už nemusí sám vyplňovať údaje o množstve spotrebovanej energie a cene, pretože tieto údaje si systém stiahne už automaticky.
➡ Na realizáciu výzvy je určených takmer 280 miliónov eur.
➡ Lehota na predkladanie žiadostí je do 30. júna 2023.
Viac informácií nájdete na: https://energodotacie.mhsr.sk/
Generály pardon Sociálnej poisťovne
Situáciu dlžníkov Sociálnej poisťovne uľahčí nový inštitút – tzv. generálny pardon. Tento typ oddlženia podobný „exekučnej amnestii“ prináša od 1. februára 2023 pomoc predovšetkým dlžníkom nachádzajúcim sa v bezvýchodiskovej dlhovej pasci.
Ak do konca augusta 2023 uhradia všetko dlžné poistné, ktoré im vzniklo v minulosti (pred 1. júlom 2022) a predložia k danému obdobiu aj ďalšie potrebné doklady (chýbajúce mesačné výkazy), Sociálna poisťovňa im odpustí úhradu dlžného penále.
Následne sa tým zastaví aj vymáhanie pohľadávok na penále, resp. za dané obdobie už Sociálna poisťovňa nepredpíše k úhrade penále.
Decembrové legislačíno
LEGISLAČÍNO je naša pravidelná rubrika, v rámci ktorej Vám predstavujeme výber tých najvýznamnejších legislatívnych zmien s vplyvom na podnikateľské prostredie, ktoré boli schválené v parlamente SR na poslednej schôdzi.
V jednoduchšej forme sa tak môžete oboznámiť s novou legislatívou. Vychutnajte si tentoraz decembrové legislačíno, napríklad pri kapučíne 🙂
DECEMBROVÉ LEGISLAČÍNO 2022
Stanovujú sa maximálne ceny za dodávku plynu a elektriny
Včera bolo schválené Nariadenie vlády, ktorým sa zálohové platby nastavia podľa zastropovaných cien pre podnikateľov pri elektrine do 30 MWh a pre podnikateľov so spotrebou plynu do 100 MWh ročne.
Maximálna cena za dodávku elektriny sa skladá z cenového stropu vo výške 199 €/MWh a mesačnej platby za odberné miesto, ktorá sa určí podľa rozhodnutia Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, a zároveň sa maximálna cena za dodávku plynu skladá z cenového stropu vo výške 99 €/MWh a mesačnej platby za odberné miesto vo výške 1,50 € na mesiac za odberné miesto bez DPH.
Podnikatelia budú mať nakoniec kompenzovaných 100 % z rozdielu, a nie avizovaných 80 % z rozdielu (medzi regulovanou a zastropovanou cenou energií).
Tým podnikateľom, ktorým už v poslednom období prišli zálohové faktúry s extrémne vysokými cenami energií, na základe dohody s dodávateľmi energií sa vystavia nové zálohové faktúry.
Pre neregulované subjekty vyvíjajúce hospodársku činnosť bude pokračovať schéma pomoci, ktorá bola realizovaná v decembri. Výzva bude spustená v nasledujúcich dňoch a bude podmienená vystavením daňových dokladov o platbe za dodávku energie.
Výsledky ankety Byrokratický nezmysel roka 2022
Z 57 nominovaných absurdít v roku 2022 získala prvé miesto administratívna záťaž v dôsledku nového, značne komplikovanejšieho výpočtu daňového bonusu.
Aké nezmysly podnikatelia nominovali v roku 2022?
Do ankety Byrokratický nezmysel roka 2022 nominovali podnikatelia a odborná verejnosť 57 námetov. Aj tohtoročná finálová desiatka reprezentuje rôzne typy problémov, s ktorými sa musia podnikatelia vysporiadať. Z hľadiska početnosti nominácií dominovali námety súvisiace s duplicitným požadovaním údajov a dokladov rôznymi štátnymi úradmi, nedotiahnutou digitalizáciou, podnety z oblasti pracovného práva, BOZP, požiarnej a civilnej ochrany. Z hľadiska zodpovedných rezortov bolo najviac nominácií v kompetencii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva financií SR, Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstva spravodlivosti SR. „Desiatky tohtoročných námetov ukazujú, že boj s byrokraciou je nikdy nekončiaci proces,“ konštatuje Simona Mištíková, predsedníčka Združenia mladých podnikateľov Slovenska, ktoré je vyhlasovateľom ankety. „Aj keď bolo medzi tohtoročnými kandidátmi na Byrokratický nezmysel roka niekoľko zastaralých regulácií, ktoré mali byť dávno zmenené, väčšina finálových nezmyslov vznikla len nedávno,“ dopĺňa Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.Ktoré nezmysly zaujali?
O víťazovi rozhodlo on-line hlasovanie, ktoré prebiehalo od 28.11.2022 do 27.12.2022 a zapojilo sa doň celkovo 1 065 respondentov. Z hlasovania vyplynulo, že byrokratickým nezmyslom roka 2022 je nová administratívna záťaž pri výpočte daňového bonusu na dieťa, ktorá je dôsledkom zmien schválených počas roka 2022. Výpočet je po novom značne komplikovanejší a prácnejší – závisí po novom aj od výšky základu dane konkrétnej osoby. Navyše, účtovníci musia od júla do decembra 2022 každému zamestnancovi duplicitne vypočítavať daňový bonus, a to starým aj novým spôsobom, a vyplatiť mu tú sumu, ktorá je vyššia. „Víťaz tohtoročnej ankety je príkladom, prečo je dôležité neobchádzať štandardný legislatívny proces. Ide o novelu, ktorá bola schválená bez diskusie v skrátenom legislatívnom konaní,“ konštatuje Martin Hošták, výkonný sekretár Republikovej únie zamestnávateľov. Druhé miesto reprezentuje povinnosť, ktorá bola počas nominácií do 11. ročníka najčastejšie sa opakujúcim podnetom. Ide o povinnosť zápisu rodných čísel do obchodného registra. Napriek tomu, že štát sľuboval automatické zápisy týchto údajov, v praxi z podnikateľov aj naďalej robí „poštárov“ a žiada údaje, ktoré už má. Prečo? Aby mohol byť zavedený princíp jedenkrát a dosť – teda aby viac nemohol žiadať údaje, ktoré už má. Hoci termín na zápis rodného čísla do obchodného registra bol do konca septembra 2022 a zákon stanovuje súdom lehotu dva pracovné dni, desaťtisíce podnikateľov nemalo zápis vybavený aj niekoľko týždňov, pretože zavalené zbytočnou agendou boli nielen firmy, ale aj úradníci. Navyše, podľa údajov z decembra 2022, ďalších takmer 90-tisíc subjektov sa ešte tejto byrokracii nestihlo venovať alebo o nej vôbec nevie. S týmto problémom súvisí aj ďalší finalista ankety, ktorým je vynútená výmena občianskych preukazov ešte pred uplynutím ich platnosti pre zastarané čipy. „Štát nielenže nerieši, ako napraviť nezvládnutý proces automatických zápisov a vyriešiť situáciu desiatok tisíc podnikateľov, ale pridáva ,bonus‘. Po výmene občianskeho preukazu si mnohí podnikatelia byrokratický kolotoč zopakujú, pretože budú musieť obchodnému registru nahlasovať nové číslo tohto dokladu. Takéto elementárne zdieľanie dát v 21.storočí štát totiž nezvláda a zodpovední namiesto hľadania riešenia radšej zaťažujú desiatky tisíc ľudí“, hovorí Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. Tretiu priečku obsadili administratívne povinnosti vyplývajúce z novej mediálnej legislatívy. Tá je na jednej strane nejednoznačná a na nové povinnosti majú protichodné názory aj predstavitelia štátnych inštitúcií a zároveň sa môže týkať množstva firiem, napríklad tých, ktoré v rámci svojho marketingu vydávajú podcasty. Medzi finalistami, ktorí zaujali v tohtoročnej ankete, boli aj absurdné či zastaralé regulácie v oblasti zdravotníctva či školstva, ale tiež duplicitná byrokracia, ktorou štát zaťažuje zamestnávateľov pri príspevkoch na stravovanie, ktoré je potrebné vyplácať vopred a následne zúčtovávať. Rovnaký meter ale štát neuplatňuje pri príspevku na stravu počas pracovných ciest, ani pri sociálnych a nemocenských dávkach, ktoré sú spravidla vyplácané spätne.Rebríček ankety Byrokratický nezmysel roka 2022
| Názov | Podstata problému | Výsledok |
| Výpočet daňového bonusu – matematický hlavolam pre pokročilých | Namiesto jednoduchého zvýšenia daňového bonusu na dieťa nastali komplikácie s jeho výpočtom. Po novom sa prihliada nielen na počet a vek detí, ale aj na čiastkový základ dane rodiča – zamestnanca či SZČO. Podľa počtu detí sa priradí percentuálny limit z čiastkového základu dane (od 20 do 55 %), pričom sa táto suma porovná s horným stropom daňového bonusu, ktorý je stanovený fixne. Navyše, účtovníci musia od júla do decembra 2022 každému zamestnancovi duplicitne vypočítať daňový bonus, a to starým aj novým spôsobom, a vyplatiť mu tú sumu, ktorá je vyššia. | 18 % |
| Guláš na slovenský spôsob: Štát žiada údaje, ktoré už má, aby mohol zaviesť pravidlo, že nebude žiadať údaje, ktoré má | Štát sľuboval automatické zápisy rodných čísel do obchodného registra, no v praxi z podnikateľov aj naďalej robí „poštárov“ a žiada údaje, ktoré už má. Prečo? Aby mohol byť zavedený princíp jedenkrát a dosť – teda aby viac nemohol žiadať údaje, ktoré už má. Hoci termín na zápis rodného čísla do obchodného registra bol do konca septembra 2022, a zákon stanovuje súdom dvojdňovú lehotu, desaťtisíce podnikateľov nemalo zápis vybavený aj niekoľko týždňov, pretože zavalené zbytočnou agendou boli nielen firmy, ale aj úradníci. Navyše, podľa údajov z novembra 2022, ďalších takmer 100-tisíc subjektov sa ešte tejto byrokracii nestihlo venovať alebo o nej vôbec nevie. | 14 % |
| Vydavatelia podcastov sa musia registrovať na ministerstve | Nová mediálna legislatíva priniesla vydavateľom množstvo administratívnych povinností, no jej znenie je nejednoznačné a zmätočné, o čom svedčia aj protichodné vyjadrenia predstaviteľov Ministerstva kultúry SR a Rady pre mediálne služby. Dôvodová správa k novému zákonu hovorí, že podcast je publikáciou, text zákona však hovorí, že zvukový záznam programu publikáciou nie je. Od rozlúštenia tohto legislatívneho hlavolamu pritom závisí, či sa aj na vydavateľov podcastov vzťahuje povinnosť zápisu do registra ministerstva kultúry, zápisu do registra partnerov verejného sektora alebo povinnosť viesť zoznam darcov, ktorých dar presiahol päťdesiat eur, a množstvo ďalších povinností, za ktorých nedodržanie im hrozia nemalé pokuty. | 14 % |
| Podnikatelia nemôžu využívať občiansky preukaz počas celej doby jeho platnosti | Nakoľko podnikatelia musia so štátom komunikovať elektronicky, potrebujú mať občianske preukazy s platnými certifikátmi pre e-podpis. Štát však pred júnom 2021 vydával také doklady, ktoré síce sú štandardne platné desať rokov, no pre zastaraný čip končí platnosť ich certifikátov už 31. 12. 2022. Konatelia firiem si tak musia vymeniť ešte platný občiansky preukaz, v opačnom prípade od nového roka elektronicky nepodpíšu žiadne dokumenty. Za výmenu z tohto dôvodu dokonca donedávna požadoval štát aj poplatok. | 13 % |
| Dvojaký meter na dostupnosť stravovania – štát od zamestnávateľov požaduje to, čo sám nerobí | Ak firma chce, aby bol príspevok na stravovanie daňovým výdavkom, musí ho svojim zamestnancom vyplatiť vopred, s odôvodnením, že cieľom príspevku je zlepšiť dostupnosť stravovania najmä pre zamestnancov s nižšími príjmami. Zamestnávateľovi tak vzniká dvojitá byrokracia, pretože vopred nepozná budúcu dochádzku svojho zamestnanca, a v prípade, ak zamestnanec neodpracuje všetky pracovné dni v 8mesiaci, príspevok mu zamestnávateľ obvykle dodatočne kráti. Úplne iná situácia však platí pri príspevku za stravu počas pracovných ciest – v tomto prípade legislatíva vyplácanie vopred nepožaduje. Rovnaký meter štát neuplatňuje ani pri sociálnych a nemocenských dávkach, ktoré sú spravidla vyplácané spätne. | 12 % |
| Variť pre školu sa môže len tam, kde môžu deti aj jesť | Školy, v ktorých sa nevarí, no majú zriadenú výdajňu jedla, nemôžu nadviazať spoluprácu s externou kuchyňou spĺňajúcou všetky kritériá na prípravu detskej stravy. Jedlá do škôl môžu dodávať len kuchyne, ktoré sú súčasťou školskej jedálne – teda zariadenia, v ktorých sa nielen varí, ale aj jedáva, pretože slovo „jedáleň“ je odvodené od slova „jesť“. | 8 % |
| Voľnopredajné lieky nie je možné predávať voľne | Pri liekoch, ktoré si môže zákazník kúpiť bez obmedzení v lekárni, či bez akejkoľvek „konzultácie“ v internetovej lekárni, nemá zmysel obmedzovať konkurenciu a zakazovať ich predaj v iných maloobchodných prevádzkach, ktoré splnia zákonom stanovené podmienky na ich skladovanie či manipuláciu s nimi. Uvoľnenie regulácie v tejto oblasti by zvýšilo dostupnosť v odľahlejších regiónoch a rozšírenie konkurencie by malo pozitívny vplyv aj na cenu týchto produktov. Napríklad česká legislatíva už takúto možnosť ponúka viac ako dvadsať rokov. | 7 % |
| Na obsluhu výťahov potrebuje zamestnanec školenie aj doklad o odbornej spôsobilosti | Na obsluhu vyhláškou stanovených vyhradených technických zariadení (napr. zdvíhacích, tlakových…) sa vyžadujú doklady o odbornej spôsobilosti. Vyhláška pritom nepozná výnimky – týka sa taktiež zariadení s jednoduchou obsluhou, ako sú napríklad výťahy, ktoré sú pevnou súčasťou budov – administratívnych, výrobných budov a obchodných centier. Na obsluhu týchto jednoduchých a bezpečných zariadení legislatíva vyžaduje aj v súčasnosti písomný doklad o overení odborných vedomostí vyhotovený revíznym technikom. Pri potrebe zaškolenia obsluhy tak vyhláška hádže napríklad výťahy či niektoré zvislé posuvné brány do jedného vreca so žeriavmi či horskými dráhami. | 6 % |
| Zubár musí mať zdravotnú sestru/asistenta, zamestnať však môže iba niektorých | V zubnej ambulancii sa dnes v praxi môže zamestnať len malá časť stredoškolsky vzdelaných zdravotníkov. Dôvodom je, že pracovníci musia byť oficiálne špecializovaní na „zubarinu“, všeobecné zdravotné vzdelanie je dostačujúce len pri vysokoškolsky vzdelaných sestrách. Vysokokvalifikovaných pracovníkov v zubných ambulanciách a ľudí, ktorí túto prácu môžu vykonávať, je pritom na trhu dlhodobo nedostatok, a to aj napriek tomu, že asistovať zubárovi zvládne aj akýkoľvek zdravotník so stredoškolským vzdelaním. V zahraničí pritom ide o bežnú prax a príklady nájdeme aj na Slovensku – testy na ochorenie COVID-19 totiž mohli vykonávať všetci zdravotníci, bez ohľadu na špecializáciu. | 5 % |
| Štát duplicitnými štatistikami chráni potravinovú bezpečnosť | Podnikatelia, ktorí umiestňujú na trh napríklad pšenicu, jačmeň, ovos či kukuricu, musia ministerstvu pôdohospodárstva oznamovať stav skladových zásob štandardne dvakrát ročne, počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu raz mesačne. Cieľom novovzniknutej povinnosti je sledovať potravinovú bezpečnosť štátu. Tieto údaje navyše zbiera aj Štatistický úrad, čiže ide o duplicitnú administratívnu záťaž. Zozbierané štatistiky sú ale pre stanovený účel nepoužiteľné, pretože stav zásob prvovýrobcov, distribútorov a spracovateľských podnikov sa dynamicky mení a nahlásené dáta neposkytujú informácie o situácii na trhu. | 3 % |