NR SR posunula dňa 1.2.2022 do druhého čítania aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý má za cieľ rozšíriť výnimku z nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce na spoločnosti s ručením obmedzeným. Jedná sa o tie spoločnosti (s.r.o.), ktoré majú najviac dvoch spoločníkov v príbuzenskom vzťahu (t. j. sú príbuznými v priamom rade, manželia alebo súrodenci) a ich príbuzných (v priamom rade, manželia alebo súrodenci), ktorí im vypomáhajú a sú dôchodkovo poistení, poberateľmi dôchodku alebo žiakmi, či študentami do 26 rokov veku. Rezort práce argumentuje vznik novely požiadavkami na zlepšenie podnikateľského prostredia, pričom zmena sa dotkne aj kontroly. Už ju nebude vykonávať Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) či úrady práce, ale kompetencia sa plne presunie na inšpektoráty práce. Dôvodom je súčasná nejednotnosť postupu kontroly. Navrhovaná účinnosť zákona je od 1. januára 2023. CLR vníma tento krok veľmi pozitívne a zároveň dúfa v prijatie ďalších opatrení pre rozvoj rodinného podnikania na Slovensku.

1. februára 2022 NR SR posunula do druhého čítania návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o potravinách, na základe ktorej bude možný predaj potravín aj po uplynutí ich dátumu minimálnej trvanlivosti. Potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti sa budú môcť predávať iba vtedy, ak budú bezpečné. Prevádzkovateľ ich bude môcť predávať iba v prevádzke, v ktorej sa potraviny nachádzali pred uplynutím dátumu minimálnej trvanlivosti a len konečnému spotrebiteľovi. Tieto potraviny musia byť zreteľne označené a umiestnené oddelene od ostatných potravín. Rovnako sa znižuje minimálna hranica pokuty pri opakovanom porušení povinností, za ktoré už bola pokuta uložená. Reťazcom by už teda po novom nemali hroziť likvidačné pokuty, ktoré často spôsobovali aj úplné zatvorenie dotknutej prevádzky. Značenie minimálnej trvanlivosti podľa predajcov zvyšuje produkciu potravinového odpadu. Navrhovaná účinnosť je od 1. júna 2022.  

S účinnosťou od 5. februára sa ruší povinný OTP režim na pracoviskách. Zamestnávatelia tak už nebudú povinní zamedziť vstup na pracovisko tým osobám, ktoré uvedený režim nespĺňajú. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR však odporúča, aby zamestnávatelia naďalej dobrovoľné testovanie zabezpečovali. „Zamestnávateľov i zamestnancov zároveň žiadame, aby na pracovisku naďalej dodržiavali stále platné protiepidemické opatrenia, napríklad dôsledné nosenie respirátora,“ uviedla hovorkyňa úradu Daša Račková.

Firmy už môžu požiadať o preplatenie nákladov na povinné testovanie zamestnancov. Žiadosti je možné podávať elektronicky cez portál verejnej správy na: https://schranka.slovensko.sk/FormConstructor/Default.aspx?IdService=361180 Rezort hospodárstva v záujme zníženia administratívnej záťaže a čo najplynulejšieho vybavovania žiadostí odporúča firmám podať jednu spoločnú žiadosť za mesiace december a január. MH SR očakáva desiatky tisíc žiadostí, čo bude náročné na spracovanie. Ministerstvo preto prosí podnikateľov o trpezlivosť a súčinnosť, nie je nutné podať žiadosť hneď v prvých hodinách a dňoch po spustení systému. Ubezpečujú, že bude dostatok času na podanie žiadosti o preplatenie nákladov na testovanie. Zároveň upozorňujú, že ministerstvo nebude zasielať informáciu o schválení žiadosti, ale iba upozornenie o neschválení, aby mali žiadatelia možnosť podať novú opravenú žiadosť. Za december sa bude preplácať za jeden test 5 eur, za január  je suma kompenzácie stanovená na 4 eurá. Ďalšie euro štát preplatí za náklady spojené s testovaním každého zamestnanca. Ministerstvo hospodárstva odhaduje náklady na preplatenie povinného testovania zamestnancov spolu za mesiace december a január na približne 60 mil. eur. O túto sumu rezort už požiadal aj ministerstvo financií. Doplňujúce otázky je možné posielať na testovaniefiriem@mhsr.sk.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny spustilo nový vlastný portál voľných pracovných miest od 1. februára na doméne www.sluzbyzamestnanosti.gov.sk, prostredníctvom ktorého si zamestnávatelia môžu splniť svoju zákonnú povinnosť ohlasovania voľných pracovných miest. Portál vo vlastníctve a správe ministerstva práce bol vytvorený podľa jednotného dizajn manuálu elektronických služieb a webových sídiel z dielne ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Nahradí tak doteraz používaný portál Internetový sprievodca trhom práce (ISTP). Na novej platforme si môžu hľadať prácu uchádzači o zamestnanie evidovaní na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. V zmysle zákona o službách zamestnanosti sú zamestnávatelia povinní nahlásiť voľné pracovné miesto spolu s jeho charakteristikou miestne príslušnému úradu práce, a to osobne, telefonicky alebo elektronicky prostredníctvom partnerských portálov. Na splnenie si zákonnej povinnosti začne slúžiť aj tento nový portál voľných pracovných miest. Všetky pracovné ponuky nahlásené na portáli ISTP do 28. januára do 16,00 hod boli automaticky presunuté na nový portál služby zamestnanosti. Občania v evidencii uchádzačov o zamestnanie sú povinní aktívne si hľadať prácu a preukazovať ich úsilie o hľadaní zamestnania príslušnému úradu práce. Portál voľných pracovných miest predstavuje úradnú platformu na hľadanie zamestnania, ktoré zodpovedá predpokladom a preferenciám uchádzačov prostredníctvom párovania ich požiadaviek s ponukou pracovných miest. Uchádzači budú mať na novom portáli automaticky vytvorený osobný profil, ktorý bude obsahovať všetky údaje uvedené pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, tzn. životopisné informácie o ich vedomostiach, schopnostiach a nimi preferované pracovné pozície. Zamestnávatelia boli o vytvorení nového portálu a spôsobu jeho používania informovaní listom. Uchádzači o zamestnanie, ktorí sú vedení v evidencii úradov práce, sú postupne informovaní ich zamestnancami úradov. Zámerom portálu je vytvoriť vhodné online prostredie, ktoré bude integrovať ciele zúčastnených strán, tzn. pomôže zamestnávateľom obsadiť pracovné pozície kvalifikovanými kandidátmi a uchádzači o zamestnanie si môžu nájsť vhodnú prácu podľa svojich predstáv.

Ministerstvo hospodárstva SR predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie dňa 26. januára 2022 návrh zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý poskytuje oproti doterajšiemu stavu ucelenejšiu a prehľadnejšiu právnu úpravu zohľadňujúcu dynamický vývoj v oblasti práva ochrany spotrebiteľa. Návrh zákona má za cieľ zjednotiť a modernizovať právnu úpravu v oblasti ochrany spotrebiteľa a transponovať európske smernice, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa. Návrh zákona zjednocuje terminológiu v súlade s legislatívou EÚ a prináša novú úpravu aktualizujúcu informačné požiadavky pri zmluvách uzatváraných na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov obchodníka v súvislosti s digitalizáciou, nové informačné povinnosti prevádzkovateľov online trhov, stanovenie podmienok kompatibility a interoperability digitálneho obsahu alebo digitálnej služby či zavedenie novej regulácie označovania cien pri znižovaní ceny. Mnohé povinnosti sa však vypúšťajú, a to najmä povinnosti, ktoré nemajú základ v práve EÚ, čím sa majú posilňovať princípy jednotného trhu EÚ. Upúšťa sa napríklad od povinnosti vypracovať odborné posúdenia pri reklamáciách výrobkov, poskytovať potvrdenie o prijatí a vybavení reklamácie, ohlasovať zrušenie prevádzkarne obci či ustanovení o zákaze ukladať spotrebiteľom povinnosti bez právneho dôvodu a zákaze odmietnuť predať vystavený výrobok alebo poskytnúť službu, ktorú má obchodník v prevádzkových možnostiach. Do návrhu zákona sa inkorporuje aj právna úprava alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je taktiež zabezpečiť riadnu aplikáciu nariadenia o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a vytvoriť predpoklady pre efektívny výkon dohľadu účinný aj v digitálnom prostredí, čo by nebolo možné dosiahnuť bez jednoznačného a prehľadného vymedzenia pôsobnosti orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa, odstránenia kompetenčných konfliktov a vyjasnenia niektorých otázok správneho trestania za porušenie povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa. Roztrieštenosť právnej úpravy ochrany spotrebiteľa a počet orgánov, ktoré vykonávajú dohľad nad dodržiavaním práv spotrebiteľov s rozdielnym právnym základom a postavením sú hlavnými dôvodmi pre zjednotenie výkonu dohľadu vo všetkých oblastiach ochrany spotrebiteľa. Návrhom zákona sa súčasne posilňuje preventívne a výchovné pôsobenie dohľadu smerom k dohliadaným osobám, keď sa zavádzajú nové inštitúty smerujúce k zníženiu alebo odpusteniu sankcie za porušenie zákonnej povinnosti, ak obchodník prijme zodpovednosť za svoje protiprávne konanie, ukončí porušovanie právnych predpisov, odstráni následky svojho konania a odškodní spotrebiteľov, ktorých práva boli porušené. Súčasne sa v základných predpisoch z oblasti ochrany spotrebiteľa revidujú sankčné ustanovenia tak, aby sa pri ukladaní pokuty zohľadňoval obrat obchodníka, a ukladané sankcie tak mohli byť spravodlivejšie a proporcionálnejšie s pozitívnym vplyvom predovšetkým na malé a stredné podniky. Návrh zákona má nahradiť aktuálny zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a má dôjsť k zmene aj ďalších súvisiacich zákonov ako je : Občiansky zákonník, zákon o priestupkoch, zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, zákon o dohľade a pomoci pri riešení neodôvodnenej geografickej diskriminácie zákazníka na vnútornom trhu. Zruší sa tiež vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 406/2008 Z. z. o zložení, rozhodovaní, organizácii práce a postupe komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách v znení neskorších predpisov. Dátum nadobudnutia účinnosti sa s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu ustanovuje na 28. mája 2022 v súlade s nadobudnutím účinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161.

Ministerstvo hospodárstva SR predložilo dňa 21.1.2022 na medzirezortné pripomienkové konanie Návrh zmien a doplnení Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Každoročne pribúda na európskej i národnej úrovni veľké množstvo právnych predpisov, ktoré sú prijímané s určitými cieľmi, pokiaľ ide o dosiahnutie žiadúcich spoločenských hodnôt a odstránenie existujúcich problémov. V čase ich prijatia sú však k dispozícii len obmedzené informácie ohľadom ich budúceho reálneho pôsobenia, založené na odhadoch. Preto by mali byť právne predpisy po určitom čase ich pôsobenia v prostredí podrobené spätnému, tzv. ex post hodnoteniu, ktorého cieľom je posúdiť, či regulácie vyplývajúce z právnych predpisov alebo nelegislatívnych materiálov po určitom čase ich pôsobenia spĺňajú svoj účel a či sú účinné a vhodné na riešenie problému. Hodnotiť by sa mal aj ich reálny vplyv a tiež skutočnosť, či sa nevyskytli iné, ďalšie vplyvy, ktoré predkladateľ nepredvídal. Na rozdiel od mnohých iných krajín EÚ či OECD, v doterajšom systéme lepšej regulácie v SR systematické ex post hodnotenie absentuje, v dôsledku čoho OECD radí SR na jedno z posledných miest v rámci indikátorov iREG. V súlade s odporúčaniami OECD a na základe dobrých príkladov z iných krajín EÚ sa vláda Slovenskej republiky zaviazala v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR zaviesť ex post hodnotenie, pričom záväzným termínom pre zavedenie ex post hodnotenia legislatívnych materiálov je 31. 3. 2022, kedy musí byť táto zmena zároveň aj účinná. Potreba zaviesť ex post hodnotenie existujúcich regulácií bola identifikovaná už v Stratégii lepšej regulácie – RIA 2020. Na základe výsledku ex post hodnotenia je možné jednotlivé regulácie/ustanovenia právnych predpisov zachovať, alebo pristúpiť k návrhu ich zmeny, prípadne zrušenia tak, aby sa potrebný účel dosiahol pri minimalizovaní negatívnych vplyvov. Zavedenie ex post hodnotenia je nevyhnutné i z dôvodu poskytnutia spätnej väzby pre ex ante posudzovanie vplyvov, čo zabezpečuje funkčnosť oboch (ex ante aj ex post) zložiek regulačného cyklu a významným spôsobom pozitívne vplýva na kvalitu legislatívnej tvorby. Cieľom predloženého materiálu je zaviesť ex post hodnotenie vybraných regulácií pôsobiacich v podnikateľskom prostredí v SR. V predkladanom materiáli je toto ex post hodnotenie zapracované ako bod č. 10 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Zavádzajú sa dva druhy ex post hodnotenia, a to hĺbkové ex post hodnotenie a systematické ex post hodnotenie vybraných regulácií. Hĺbkové ex post hodnotenie vybraných regulácií pôsobiacich v podnikateľskom prostredí bude vykonávať MH SR v súčinnosti s príslušným orgánom verejnej moci, v ktorého pôsobnosti je hodnotená právna úprava. Na vykonanie systematického ex post hodnotenia orgánom verejnej moci, v ktorého pôsobnosti je tento právnych predpis, sa v predkladanom materiáli zavádzajú nové prílohy č. 9a a 9b. Ďalšími cieľmi predkladaného materiálu je zaviesť inštitút ochrany pred neopodstatneným goldplatingom s účinnosťou od 1.1.2023 (prostredníctvom novo zavádzanej prílohy č. 3c) a zaviesť ex post hodnotenie nelegislatívnych materiálov s účinnosťou od 31.3.2023, ktoré bude príslušný orgán verejnej moci vykonávať „pro domo“.

Vláda schválila manuál pre zamestnávateľov na vykonanie testovania zamestnancov, ktorý je platný do 31. januára 2022. Aj naďalej platí, že na pracoviskách môžu byť len zamestnanci, ktorí sú zaočkovaní, prekonali COVID-19 alebo sú otestovaní, pričom test nesmie byť starší ako 7 dní. 

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predložilo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom predmetnej novely je odstrániť rozdielny prístup pacientov k liečbe inovatívnymi liekmi prostredníctvom podpory vstupu nových liekov na trh tak, aby vynakladanie prostriedkov verejného zdravotného poistenia na tieto lieky bolo efektívne a účelné a zabezpečovalo finančnú stabilitu tohto systému. V súčasnosti väčšina nových inovatívnych liekov je hradená v tzv. výnimkovom režime. V tomto režime je na posúdení a uvážení zdravotnej poisťovne, či liek z prostriedkov verejného zdravotného poistenia uhradí alebo nie. Rozhodnutia zdravotných poisťovní o úhrade toho ktorého lieku sa v jednotlivých prípadoch odlišujú. Z uvedeného dôvodu prístup pacientov k liečbe liekom sa líši v závislosti od zdravotnej poisťovne, v ktorej je pacient poistený. Príkladom fungovania výnimkového režimu je aj liečba ochorenia svalovej dystrofie u detí, ktorá je veľmi nákladná a jej cena sa pohybuje v miliónoch eur ( jedná sa o tzv. génovú liečbu z Ameriky). Od mája 2020 bol príslušný liek zaregistrovaný v EÚ, avšak žiadna slovenská poisťovňa ho nemôže preplatiť z verejného zdravotného poistenia. Liek totiž nie je kategorizovaný, čiže v skupine liekov spĺňajúcich prísne kritériá na úhradu, preplatený poisťovňou môže byť iba na takzvanú výnimku na základe žiadosti indikujúceho lekára, ktorá musí spĺňať predpísané podmienky. Na výnimku dostali liek doteraz iba dve deti, tretiemu dieťaťu výnimka udelená nemohla byť, ale poisťovňa prispela na nákup lieku čiastkou do jeho verejnej zbierky. Štvrté dieťa, Alexej, svoj liek zas vyhral cez program farmaceutickej spoločnosti, ktorá liek vyvinula. V blízkej budúcnosti sa však očakáva aj nástup nových inovatívnych liekov na trh, ktoré budú môcť byť malým pacientom podané podľa stavu a typu ochorenia. Za účelom odstránenia rozdielov v prístupe pacientov k liečbe inovatívnymi liekmi je preto nevyhnutné podporiť vstup inovatívnych liekov do zoznamu kategorizovaných liekov, teda podporiť ich presun z tzv. výnimkového režimu do režimu kategorizácie. Zároveň je však nevyhnutné, aby z prostriedkov verejného zdravotného poistenia boli lieky uhrádzané vo výške zodpovedajúcej náležite preukázanému klinickému prínosu, ktorý liek pacientovi prináša, a vynakladanie verejných zdrojov bolo tak efektívne a účelné. Efektívne vynakladanie finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia návrh novely zabezpečuje prostredníctvom podpory vstupu generických a biologicky podobných liekov na trh. Novela podporuje vstup generických a biologicky podobných liekov na trh najmä zavedením automatickej revízie úhrad a zmenou trojprahového vstupu na jednoprahový. Predmetom návrhu novely je taktiež právna úprava zdravotníckych pomôcok, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a dietetických potravín a zavádzajú sa výnimky z povinnosti predkladať medicínsko-ekonomický rozbor a možnosť uzatvoriť zmluvu o podmienkach úhrady zdravotníckej pomôcky, špeciálneho zdravotníckeho materiálu alebo dietetickej potraviny medzi ministerstvom alebo zdravotnou poisťovňou na jednej strane a výrobcom alebo veľkodistribútorom zdravotníckej pomôcky, špeciálneho zdravotníckeho materiálu alebo dietetickej potraviny na druhej strane. Touto novelou sa má zabezpečiť väčšia dostupnosť inovatívnych liekov na Slovensku a je možné ju pripomienkovať do 21.1.2022 v procese LP/2021/816. Sprievodná dokumentácia k procesu je k dispozícii na tomto odkaze https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2021-816

Zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, ktorým sa ustanovil zálohový systém jednorazových obalov na nápoje (plastových PET fliaš a plechoviek), nadobudol účinnosť 1. 12. 2019, avšak zálohovanie bolo v praxi spustené 1. januára 2022. Začiatok nového roka 2022 je preto pre Slovensko dôležitým krokom k zelenšej budúcnosti – začalo sa so zálohovaním a prázdne plastové fľaše, či plechovky sa po novom budú nosiť späť do obchodov. Výška zálohy je jednotná pre plastové fľaše aj plechovky, a to 15 eurocentov. Zálohu spotrebiteľ zaplatí pri kúpe nápoja, pri vrátení obalu ho dostane v plnej výške naspäť, pričom ho môže využiť na zľavu z ďalšieho nákupu, alebo si zobrať hotovosť. Zálohované fľaše a plechovky budú označené veľkým písmenom „Z“ v šípkach spolu s textom „zálohované“. Zálohovať sa budú všetky jednorazové obaly na nápoje z plastu a kovu s objemom od 0,1 do troch litrov. Pôjde o sýtené sladené nápoje, nesýtené sladené nápoje, minerálne vody, pramenité vody, ovocné šťavy, ľadové čaje, energetické nápoje, pivo, atď. Výnimkou sú obaly od mlieka, sirupov a tvrdého alkoholu. Predajne s rozlohou väčšou ako 300 m2 sú povinné zálohovať PET fľaše a plechovky, avšak pre obchody s menšou výmerou je to iba dobrovoľné. Prevádzky majú na výber, aký typ odberu zálohovaných obalov si zvolia a aký sa im oplatí. Môžu si vybrať automatizovaný odber cez zálohomat, poloautomatizovaný alebo ručný zber, ktorý vykoná predavač/ka pri pokladni pomocou špeciálneho ručného skenera. Z obchodov sa vrátené plastové fľaše a plechovky budú prepravovať do triediaceho centra a odtiaľ na recykláciu. Práve táto výhoda sa radí medzi najväčšie prínosy zálohovania, keďže pri doterajšom zbere odpadov takáto efektívna recyklácia nebola možná. Slovensko sa zaviazalo zvýšiť aktuálne množstvo zberu nápojových obalov zo 60 % na 90 % do roku 2025. Vybralo si zálohový systém, ktorý spája úsilie výrobcov, obchodníkov, spotrebiteľov a štátu v zastúpení Ministerstva životného prostredia SR. Zálohovanie dáva šancu vyzbierať viac materiálu vyššej kvality na recykláciu a jeho opätovné využitie v nových obaloch, znížiť voľne pohodený odpad a šetriť tak prírodné zdroje. SPRÁVCA ZÁLOHOVÉHO SYSTÉMU je nová nezisková organizácia, ktorá vytvára, financuje a koordinuje fungovanie zálohového systému jednorazových nápojových obalov na Slovensku. Správcu založili štyri neziskové organizácie poverené Ministerstvom životného prostredia SR – konzorcium AVNM, SZVPS, SAMO a ZOSR, ktoré zastupuje výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, výrobcov piva a zástupcov veľkoobchodu a maloobchodu. Ich členovia spoločne uvádzajú na trh takmer 80 % všetkých zálohovaných obalov a zastupujú viac ako 3 000 obchodných prevádzok. Zdroj: www.slovenskozalohuje.sk Novinky, ktoré priniesla novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje s účinnosťou od 20.12.2021: • Zálohovanie jednorazových obalov na nápoje sa nevzťahuje na viaceré obaly, a to tie, ktoré: sú poskytované prevádzkovateľom cestnej, leteckej, vodnej alebo železničnej medzinárodnej dopravy voči cestujúcim, sú dodávané s tovarom oslobodeným od DPH alebo od spotrebnej dane a určeným na predaj v tzv. bezcolnej zóne, sú prepustené do colného režimu vývoz a prepravené z colného územia EÚ, sú poskytované v rámci predaja na trhových miestach v súhrnnom množstve menej ako 100 kg za kalendárny rok. • Distribútorom na dobrovoľnom odbernom mieste sa dáva možnosť eliminovať výplatu hotovosti za odovzdané obaly tým, že sa môžu rozhodnúť za prijaté zálohované obaly nevydať spotrebiteľom hodnotu zálohy v hotovosti, ale napr. vo forme kupónu na nákup tovaru (nákupnú poukážku), resp. priamym odpočítaním hodnoty zálohy zo zrealizovaného nákupu. • Na niektoré prevádzky sa nebude vzťahovať povinnosť súhlasu a ani registrácie, t. j. distribútor obalov nie je držiteľom odpadov a plní výlučne povinnosti podľa § 5 zákona o zálohovaní, pričom ide o tieto prevádzky: prevádzky, ktoré vykonávajú distribúciu potravín a nápojov ako doplnkový tovar (napr. drogérie, hobby markety) a prevádzky, ktorých hlavnou obchodnou činnosťou nie je predaj balených potravín alebo nápojov (napr. reštaurácie, hotely, čerpacie stanice). • Výrobca obalov, ktorý nemá uhradené záväzky zo zmluvy o plnení povinností v zmysle zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, nesmie uvádzať nápoje v zálohovaných jednorazových obaloch na trh.