Bol prijatý nový zákon o mediálnych službách č. 264/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. augusta 2022, ktorým sa zrušuje pôvodný zákon o vysielaní a retransmisii a zákon o digitálnom vysielaní.

• Platformy na zdieľanie videí budú novým zákonom zahrnuté do regulačného rámca audiovizuálnych mediálnych služieb. Novela upravuje ich práva a povinnosti, pre takéto platformy sa napríklad zavádzajú pokuty v prípade, ak neodstránia škodlivý obsah (z hľadiska podnecovania k nenávisti, násiliu alebo terorizmu) alebo ak nezamedzia jeho ďalšiemu šíreniu, a to až do 100 000 eur.
• Upravujú sa tiež detailne podmienky mediálnej komerčnej komunikácie, teda telenákupného oznamu, telenákupu, sponzorovania, umiestňovania produktov, a pod.
• Všetky médiá budú mať povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora, a to bez ohľadu na to, či obchodujú so štátom alebo nie (inak im bude hroziť pokuta). Médiá budú mať tiež povinnosť zverejniť zoznam svojich investorov alebo darcov, v prípade, že príspevok presiahne sumu 2 000 eur.
• Upravujú sa povinné kvóty pre slovenskú hudbuv komerčných médiách vo výške 25% a pre verejnoprávnu RTVS vo výške 35 %.
• Vysielateľ bude povinný zabezpečiť titulky a posunkové tlmočenie: titulky v 25 % zo všetkých vysielacích programov a hlasové komentovanie pre nevidiacich v 10 % všetkých vysielacích programov.

Približne 30-tisíc osôb sa dotkne potrebná výmena občianskeho preukazu k 1. januáru 2023 z dôvodu potreby elektronického podpisovania – tzn. že tie osoby, ktoré nemajú vydaný občiansky preukaz od júna 2021 a neskôr, majú povinnosť si do konca roka 2022 zažiadať o nový, v prípade, že chcú aj naďalej využívať elektronické podpisovanie. Ostatní držitelia občianskych preukazov ich budú môcť využívať aj naďalej. Používatelia certifikátov k e-podpisu budú včas upozornení na potrebu výmeny občianskeho preukazu. Certifikáty potrebné k elektronickému podpisovaniu dokumentov nie sú povinnou súčasťou občianskych preukazov. Občianske preukazy slúžia predovšetkým na preukazovanie totožnosti, štátneho občianstva SR a ďalších údajov na nich uvedených. O doklad nebude možné požiadať elektronickou cestou, keďže výmena OP z dôvodu neplatných certifikátov nie je uzákonená.

• Zo súčasných 646 eur by tak mala minimálna mzda v budúcom roku stúpnuť až na 700 eur.
• Spoločný návrh minimálnej mzdy vo výške 700 eur počíta so zvýšením nad rámec zákona, a to aj napriek neľahkej a nestabilnej situácii, v ktorej sa zamestnávatelia a ich zamestnanci nachádzajú.
• V zmysle príslušnej legislatívy je vláda zaviazaná zhodu sociálnych partnerov rešpektovať.

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR predložil na medzirezortné pripomienkové konanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastnických a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktorého cieľom je odstrániť nedostatky katastrálneho zákona, ktoré vznikli početnými novelizáciami. V zmysle pripravovanej novely budú po novom predmetom evidovania v katastri nehnuteľností aj ruiny, ktoré sú kultúrnou pamiatkou a práva k takýmto ruinám. Pri zápise ruiny do katastra nehnuteľností sa bude predkladať potvrdenie Pamiatkového úradu SR, že ide o kultúrnu pamatku. Ďalej novela precizuje a dopĺňa právnu úpravu katastrálnych konaní. Zjednoduší sa návrh na začatie katastrálneho konania v listinnej podobe. Podrobnejšie sa upraví konanie o zázname, pričom sa zavádza možnosť vykonania záznamu v časti, ako aj možnosť požiadať o vykonanie záznamu urýchlene (zavádza sa 30-dňová lehota na urýchlené konanie o zázname do katastra nehnuteľností). Rovnako sa precizuje právna úprava konania o poznámke. Pri konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte sa pri viac ako 20 účastníkoch konania ustanovuje doručovanie verejnou vyhláškou. V súvislosti s prístupom k údajom katastra nehnuteľností prostredníctvom katastrálnych portálov, sa zavádza povinná bezplatná registrácia pri prehliadaní údajov katastra nehnuteľností, ktoré sú zverejnené na internete. Prehliadanie údajov bude naďalej bez potreby preukazovania právneho záujmu. Povinnosť registrácie nadväzuje na požiadavky vyplývajúce z európskej legislatívy, s ohľadom na zabezpečenie ochrany osobných údajov osôb evidovaných v katastri, ako aj za účelom zabrániť zneužívanie údajov katastra. Údaje z tejto registrácie budú môcť byť použité aj pre potreby orgánov činných v trestnom konaní. V záujme predchádzania podvodom pri nakladaní s nehnuteľnosťami sa zavádza právna úprava, podľa ktorej sa rozhodnutie o povolení vkladu doručí okrem splnomocneného zástupcu aj priamo vlastníkovi nehnuteľnosti. Týmto spôsobom sa zabezpečí, že v prípade, ak dôjde k podvodnému nakladaniu s nehnuteľnosťou na základe falošného splnomocnenia, vlastník nehnuteľnosti bude informovaný o tom, že sa s jeho nehnuteľnosťou bez jeho vedomia nakladá a môže podniknúť potrebné kroky k odstráneniu nezákonného stavu. Upravuje sa aj rozsah prieskumu predloženej zmluvy v konaní o návrhu na vklad, nakoľko iba zmluva, ktorá je účinná, môže a dokáže vyvolať zamýšľané právne následky. Okresný úrad preto musí v konaní o návrhu na vklad skúmať, či je predložená zmluva účinná, a to aj v prípade zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyhotovenej notárom vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanej advokátom. Notár alebo advokát totiž nezodpovedá za to, že zmluva o prevode nehnuteľnosti, ktorú vyhotovil vo forme notárskej zápisnice (notár), resp. autorizoval (advokát) aj skutočne nadobudla účinnosť. Pripravovaná novela taktiež ustanovuje novú skutkovú podstatu priestupku, ako aj porušenia poriadku na úseku katastra nehnuteľností, a to neoprávnené spracúvanie údajov katastra nehnuteľností. V súvislosti s nadobúdaním nehnuteľností na komerčné účely cudzími štátmi sa zavádza povinnosť skúmať v konaní o návrhu na vklad udelenie predchádzajúceho súhlasu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na nadobudnutie nehnuteľnosti cudzím štátom. Z dôvodu, že sa správne poplatky na úseku katastra nehnuteľností neupravovali minimálne od roku 2005, návrh zákona upravuje výšku týchto správnych poplatkov a to o mieru inflácie od roku 2005 (napr. správny poplatok za návrh na začatie katastrálneho konania podaný elektronicky sa zvýši o približne 17 €). Zároveň sa zavádzajú niektoré nové správne poplatky na úseku katastra nehnuteľností (za urýchlené vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností, za prešetrenie údajov katastra nehnuteľností alebo za vyhľadanie listiny). Účinnosť novely sa navrhuje od 1. júla 2023, okrem právnej úpravy registrácie pri prístupe na katastrálne portály, ktorá sa navrhuje od 1. januára 2024  z dôvodu zabezpečenia technického riešenia.  

LEGISLAČÍNO je naša pravidelná mesačná rubrika, v rámci ktorej Vám predstavujeme výber tých najvýznamnejších legislatívnych zmien s vplyvom na podnikateľské prostredie, ktoré boli schválené v parlamente na poslednej schôdzi. V jednoduchšej forme sa tak môžete oboznámiť s novou legislatívou. Vychutnajte si tentoraz júnové legislačíno, napríklad pri sladkom kapučíne 🙂 JÚNOVÉ LEGISLAČÍNO 2022

Už v piatok nás všetkých čakajú zmeny pri platení za tovary aj služby. Najmenšie jedno a dvojcentové mince sa začínajú vyraďovať z obehu.

• Tieto najmenšie mince sa však nerušia, len sa upravuje spôsob ich zaokrúhľovania pri platení v hotovosti. Zákazníci nimi môžu platiť aj naďalej.
• Zaokrúhľovať‘ sa bude až výsledná suma nákupu, a to matematickým spôsobom k piatim centom. Ak je teda výsledná cena nákupu pred zaokrúhlením 3 eurá a 66 centov a zákazník v hotovosti zaplatí 3 eurá a 65 centov. V prípade, ak by bola suma 63 centov, zákazník zaplatí 65 centov.
• Zmena sa týka iba platieb v hotovosti. Ak by sa celý nákup platil napríklad platobnou kartou, suma sa nezaokrúhľuje.
• Avšak môže nastať situácia, keď časť nákupu zaplatí zákazník v hotovosti a časť‘ platobnou kartou. Ak je výsledná cena nákupu napríklad 48 eur a 32 centov, a kupujúci chce 8 eur a 32 centov zaplatiť v hotovosti, zaokrúhli sa len táto suma. Zákazník teda zaplatí 8 eur a 30 centov v hotovosti a zvyšok, teda 40 eur aj dva ceny, doplatí platobnou kartou bez zaokrúhlenia.

Národná rada SR prijala nový zákon o vydavateľoch publikácii a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách) s účinnosťou od 1. augusta 2022. Cieľom nového zákona o publikáciách je reflektovať aktuálny vývoj a nové požiadavky v oblasti šírenia informácií, a to nielen prostredníctvom tradičnej periodickej tlače, ale aj prostredníctvom elektronických periodických publikácií a webových portálov. Zákon upravuje systém evidovania periodických publikácií, ktorého súčasťou majú byť s ohľadom na novú definíciu periodickej publikácie aj elektronické periodické publikácie a spravodajské webové portály. „Práve tie sú v súčasnosti jedným z najvyužívanejších zdrojov informácií, preto ich zaradenie do evidencie je logickým vyústením digitálneho progresu,“ vysvetlilo Ministerstvo kultúry SR. Zavádza sa taktiež nová povinnosť vydavateľa periodickej publikácie a prevádzkovateľa spravodajského webového portálu zapísať sa do registra partnerov verejného sektora. V prípade ak táto povinnosť nebude splnená, Ministerstvo kultúry SR vykoná ich výmaz zo zoznamu periodickej tlače z vlastného podnetu. Ďalej sa upravujú aj povinnosti vydavateľov periodických publikácií, tlačových agentúr a prevádzkovateľov webových portálov najmä tým, že sa zavádza povinnosť odlíšiteľnosti inzercie, ktorá musí byť ľahko odlíšiteľná od redakčného obsahu a vydavateľ ani tlačová agentúra nemajú niesť zodpovednosť za pravdivosť informácii zverejnenej v inzercii, inej formy propagácie či klamlivej a porovnávacej reklamy. Vydavatelia periodickej publikácie vrátane spravodajských webov budú mať povinnosť zverejniť zoznam investorov alebo darcov, ktorých finančné plnenie voči vydavateľovi periodickej tlače alebo prevádzkovateľovi spravodajského webového portálu presiahlo v kalendárnom roku viac ako 2 000 €. Nový zákon nahrádza inštitúty právo na odpoveď a právo na opravu a to právom na vyjadrenie, ktoré sa bude po novom týkať aj spravodajských webových portálov, ktoré sú zaradené k periodickým publikáciám. Predmetom práva na vyjadrenie je nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie o konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky. Žiadosť o uverejnenie vyjadrenia sa musí doručiť do 30 dní od uverejnenia skutkového tvrdenia. Významné je aj zriadenie registra v oblasti médií a audiovízie, ktorý má viesť Ministerstvo kultúry SR s cieľom umožniť verejnosti ucelený a prehľadný prístup k aktuálnym informáciám o poskytovateľoch, službách a tovaroch v oblasti médií a audiovízie. Tento register bude obsahovať napríklad údaje o vydavateľoch periodických publikácii, o prevádzkovateľoch webových portálov, o prevádzkovateľoch retransmisie či o distributéroch audiovizuálnych diel. Dohľad nad dodržiavaním povinností bude vykonávať Ministerstvo kultúry SR ako jeden z depozitárov, a to v spolupráci s ostatnými depozitármi (napr. Slovenskou národnou knižnicou). Zároveň je ministerstvo oprávnené rozhodovať o uložení pokút v prípade zistenia porušenia zákonných povinností.

15. júna 2022 bola prijatá novela zákona o odpadoch, ktorá zavádza povinnú selektívnu demoláciu, vrátane systému kontroly pred a po demolácii stavieb. ➡ Vzniká povinnosť zriadenia miesta na triedenie odpadov pri stavbách a demoláciách, čím sa zvýši potreba skladovacích kapacít. ➡ Podnikateľom pribúda povinnosť zabezpečiť zhodnotenie a recykláciu stavebného odpadu a odpadu z demolácie, vrátane zasypávacích prác. Pôvodca odpadu je povinný tieto odpady materiálovo zhodnotiť a recyklát priamo na stavbe prednostne využiť pri svojej činnosti. ➡ Pribúdajú aj administratívne povinnosti, spočívajúce v písomnom ohlásení najneskôr 3 dni vopred pred demoláciou a ďalšom písomnom ohlásení najneskôr do 30 dní po demolácii orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. ➡ Hlavným cieľom tejto novely je zvýšenie miery recyklácie odpadu a predchádzanie vzniku stavebného odpadu.

Včera bola v NR SR prijatá novela Zákonníka práce, ktorou sa zavádza nový poddruh dohody o pracovnej činnosti – tzv. dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Táto dohoda má mať maximálny rozsah 520 hodín v kalendárnom roku a priemerný týždenný pracovný čas za obdobie najviac štyroch mesiacov nesmie presiahnuť 40 hodín. Osoba, vykonávajúca sezónnu prácu na základe takejto dohody, bude zároveň zamestnancom na účely nemocenského a dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, bez ohľadu na to, či jej vznikne právo na pravidelný alebo nepravidelný mesačný príjem. Stanovuje sa aj výnimka z platenia poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti formou novej odvodovej odpočítateľnej položky pri výkone sezónnej práce (v sume 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov).Pri vyššom príjme ako odvodová odpočítateľná položka zamestnanec spolu so svojím zamestnávateľom zaplatí poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti len zo sumy, ktorá prevyšuje odpočítateľnú položku. Za obdobia, počas ktorých sa nebude platiť poistné, sezónnemu pracovníkovi nevznikne nárok na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a súvisiace pozostalostné dôchodky ani na dávku v nezamestnanosti. Účinnosť novely je od 1.1.2023.

Vláda SR prijala včera Návrh zmien a doplnení Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov s účinnosťou od 10.6.2022. ➡ V súlade s odporúčaniami OECD a na základe dobrých príkladov z iných krajín sa vláda SR zaviazala zaviesť pravidelné hodnotenie účelnosti a opodstatnenosti existujúcich regulácií. ➡ Každoročne pribúda na európskej i národnej úrovni veľké množstvo právnych predpisov, ktoré sú prijímané s určitými cieľmi. V čase ich prijatia sú však k dispozícii len obmedzené informácie ohľadom ich budúceho reálneho pôsobenia, založené na odhadoch. ➡ Preto by mali byť právne predpisy po určitom čase ich pôsobenia v prostredí podrobené spätnému, tzv. ex post hodnoteniu, ktorého cieľom je posúdiť, či regulácie vyplývajúce z právnych predpisov alebo nelegislatívnych materiálov po určitom čase ich pôsobenia spĺňajú svoj účel a či sú účinné a vhodné na riešenie problému. ➡ Na základe výsledku ex post hodnotenia je možné jednotlivé regulácie/ustanovenia právnych predpisov zachovať, alebo pristúpiť k návrhu ich zmeny, prípadne zrušenia tak, aby sa potrebný účel dosiahol pri minimalizovaní negatívnych vplyvov. ➡ Zavádzajú sa dva druhy ex post hodnotenia, a to hĺbkové ex post hodnotenie a systematické ex post hodnotenie vybraných regulácií pôsobiacich v podnikateľskom prostredí.