CLR ponúklo MF SR konkrétne opatrenia na zlepšenie daňových zákonov pre podnikateľov

Ministerstvo financií SR predložilo začiatkom júla do medzirezortného pripomienkového konania balík daňových zákonov, ktoré významne ovplyvnia podnikanie na Slovensku. Dobrá správa je, že daň z príjmu právnických osôb klesne zo súčasných 22 % na 21 %, zvyšné úpravy však podnikateľov vôbec nepotešia. Naopak, štát opäť prichádza so zdaňovaním dividend, zachováva osobitný odvod bánk, zvyšuje odvod regulovaným odvetviam o 100 %, zvyšuje poplatky za registráciu výkonnejších motorových vozidiel a tiež spotrebnú daň z tabaku.

Daň z dividend bude 15 % u fyzických osôb všeobecne a 35 % u právnických osôb ak poberajú dividendy z nezmluvného štátu EÚ. Doterajšia úprava zdravotných odvodov z dividend vo výške 14 % mala v sebe zabudovaný tzv. strop, ktorý na tento rok predstavoval maximálny odvod cca. 7.000 Eur, po novom sa však žiaden strop uplatňovať nebude.

Centrum lepšej regulácie (CLR) v rámci MPK ako aj osobne na rozporovom konaní navrhovala, aby sa nová koncepcia dane z dividend prehodnotila, či už z hľadiska horných a dolných stropov alebo samotného percenta, nakoľko pôvodný návrh rátal s výškou 10 %.

CLR tiež poukazovalo na skutočnosť, že v predbežnej informácii MF SR avizovalo dlho očakávané a v Programovom vyhlásení vlády sľúbené zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov a žiadalo o uskutočnenie tejto zmeny. Žiaľ neúspešne.

Rovnako bolo snahou CLR upraviť zákon o dani z príjmov, daňový poriadok či zákon o DPH pri príležitosti ich otvorenia tak, aby sa odstránila nadmerná administratívna záťaž, ktorá roky trápi podnikateľov, či vyriešili nedostatky, na ktoré každoročne podnikatelia poukazujú, napríklad anketou Byrokratický nezmysel roka. Reakciou MF SR však bolo plošné odmietnutie akýchkoľvek úprav (!), ktoré sa netýkali predmetu predložených noviel.

Snahou CLR bolo odstrániť také nedostatky daňových zákonov, akými je napríklad:

  • nezmyselná koncepcia tzv. záväzného stanoviska za výklad daňových predpisov či odobrenia metódy transferového oceňovania,
  • duplicitné podávanie výkazu preddavkov na odvody zamestnávateľom (každý mesiac + každoročne),
  • nejasná definícia závislej osoby na účely transferového oceňovania,
  • nemožnosť elektronického doručovania mzdovej agendy zamestnancovi,
  • nesúlad v tom, čo si možno dať do nákladov až po zaplatení a čo je daňovým príjmom bez ohľadu na prijatie úhrady (napr. poradenské a právne služby)
  • nadmerná byrokracia pri registrácii daňovníka,
  • nerovnaký prístup k zdaňovaniu zmluvných pokút ako výdavku a príjmu (dlžník si ich nemôže dať do nákladov, kým u veriteľa sú zdaniteľným príjmom),
  • nesúlad termínov pre podanie daňového priznania (25. a 20. deň v mesiaci).

Ani jedna z horeuvedených pripomienok CLR však nebola akceptovaná, podobne obišli aj ostatní pripomienkujúci a to napriek záväzku z Programového vyhlásenia, v ktorom sa vláda SR zaviazala, že „pristúpi ku krokom, ktoré povedú k zníženiu administratívnej záťaže podnikateľov v oblasti daní“ a jej zámerom je „prehodnotenie daňovej a účtovnej legislatívy s cieľom podpory investícií“.

Výsledok rokovaní však mohol byť úplne iný, keby MF SR postupovalo v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov a usporiadalo verejné konzultácie s podnikateľským prostredím. Nový inštitút konzultácii s podnikateľmi je súčasťou agendy lepšej regulácie, má byť nástrojom na zvýšenie kvality právnych predpisov tak, aby boli účelné a zbytočne nezaťažovali podnikateľské prostredie.

Obídenie týchto procesov predkladateľ zdôvodňoval aj časovou tiesňou v súvislosti s prebiehajúcim predsedníctvom. Paradoxom však je, že práve agenda lepšej regulácie je jednou z top priorít slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

10 + twenty =