Predbežné pripomienkové konanie a záverečné posúdenie

vplyvy pripravovaných zmien legislatívy na podnikateľské prostredie

V rámci našej činnosti posudzujeme vplyv desiatok materiálov legislatívneho aj nelegislatívneho charakteru predkladaných na pripomienkové konanie, príp. na záverečné posúdenie. Zameriavame sa pritom na kvalitu vypracovania doložky vybraných vplyvov a analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. Záverečné posúdenie vybraných vplyvov je inštitút, ktorý bol zavedený ako protiváha pre prípady, ak materiál obišiel proces PPK a má vplyvy (na podnikateľské prostredie, životné prostredie, na rodinu, atď.), resp. boli v procese medzirezortného pripomienkového konania (ďalej len „MPK“) vznesené zásadné pripomienky k vyznačeniu vplyvov.

V mesiaci január nám bolo doručených celkovo 24 materiálov, pričom vplyv na podnikateľské prostredie sme identifikovali v prípade 6 materiálov, teda v 25 %. Zásadnú pripomienku sme uplatnili v prípade 1 materiálu – Programu starostlivosti o Chránené vtáčie územie Sysľovské polia na roky 2020-2049, nakoľko predkladateľ materiálu nepopísal a nekvantifikoval identifikované pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ktoré spočívajú v obmedzení bežného obhospodarovania, zároveň však poskytujú možnosť získať finančnú náhradu za predmetné obmedzenie.

Zo 6 materiálov s vplyvom na podnikateľské prostredie, vyčíslili predkladatelia náklady v prípade troch materiálov, čo predstavuje pozitívny trend, avšak vzhľadom na krátkosť sledovaného obdobia a končiace programové obdobie súčasnej vlády, nevyvodzujeme z tohto čísla konkrétne závery. Celkové náklady v prípade predmetných 3 materiálov tvorili cca 775 tisíc eur, pričom išlo o tieto legislatívne zmeny:

• návrh opatrenia Ministerstva práce SR o informácii o dôchodkoch zo starobného dôchodkového sporenia
• návrh opatrenia, ktorým sa ustanovuje obsah, štruktúra, forma, podmienky a spôsob priebežnej aktualizácie a lehoty na zverejnenie kľúčových informácií o dôchodkovom fonde
• návrh opatrenia Ministerstva práce SR, ktorým sa ustanovuje vzor výpisu z osobného dôchodkového účtu sporiteľa.

Dotknutými subjektmi sú v prípade vyššie uvedených legislatívnych zmien len veľké podniky - dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré budú musieť prispôsobiť svoje informačné systémy povinnému obsahu a štruktúre poskytovaných informácií sporiteľom.

Kým v súčasnosti predstavuje minimálna mzda 520 € mesačne, od 1. 1. 2020 sa zvyšuje o 60 € na 580 € (nárast o 10,34 %, t. j. o 4,14 percentuálneho bodu vyššie ako jej minimálny nárast podľa pôvodného valorizačného mechanizmu v zmysle § 8 ods. 2 zákona o minimálnej mzde). Dôležitý je aj údaj sumy hodinovej minimálnej mzdy, u ktorej dochádza k nárastu o 0,344 €, t. j. zo súčasných 2,989 € na 3,333 €, a to aj z hľadiska výpočtu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti práce, kedy sa táto násobí príslušným koeficientom.

Čistá mzda stúpne zo súčasných 430,35 € na 470,75 €, t. j. nárast o 40,4 € v prípade, že si zamestnanec uplatní mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Nakoľko odvodová odpočítateľná položka vo výške max. 380 € sa pomerne znižuje v závislosti od výšky príjmu a pri príjme vyššom ako 570 € je jej výška nulová, v roku 2020 zamestnancom poberajúcim minimálnu mzdu vo výške 580 € čistú mzdu nezníži. Zákonná minimálna mzda platí aj pre dohodárov, a pozor by si mali dať aj štatutári firiem v nej zamestnaní práve na minimálnu mzdu, ako aj zamestnávatelia v prípade zamestnancov, ktorí dnes nepoberajú minimálnu mzdu, ale mzdu v rozhraní súčasnej a budúcej minimálnej mzdy (t. j. medzi 520 € a 580 €), nakoľko aj túto bude potrebné upraviť.

Podľa Testu MSP, ktorý sme vypracovali v spolupráci s Ministerstvom práce SR bude vyššia minimálna mzda stáť MSP až 101,7 milióna €. 

Do budúcna sa bude zvyšovať suma minimálnej mzdy už iným procesom, ako doposiaľ, kedy zákon určoval ako prvý krok dohodu zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov a ako druhý krok, v prípade jej absencie, predloženie návrhu Ministerstvom práce SR. Po novom, ak sa nedosiahne dohoda sociálnych partnerov, suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok bude určená automaticky zo zákona novým valorizačným koeficientom, ktorý predstavuje 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Doposiaľ zákon určoval valorizačný mechanizmus v podobe minimálneho zvýšenia vo výške súčinu platnej mesačnej minimálnej mzdy a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca, ktorý však bol za posledné roky vždy nahradený návrhom Ministerstva práce SR.

Zmena vychádza z nariadenia vlády SR č. 324/2019 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2020, ako aj z novely č. 375/2019 Z. z., zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.

2. Nový druh daňovej exekúcie – zadržaním vodičského preukazu

K spôsobom vykonávania daňovej exekúcie pribudne od nového roka aj  zadržanie vodičského preukazu. Vykonať daňovú exekúciu týmto spôsobom bude možné len u toho daňového dlžníka, ktorého príjmy nie sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu (teda ak nejde o profesionálnych vodičov). V prípade daňového subjektu, ktorý používa auto ako dopravný prostriedok na cestu do práce, sa však auto nepovažuje za primárnu podmienku na výkon jeho povolania a tento spôsob exekúcie bude možný.

Daňový exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu správca dane doručí daňovému dlžníkovi a orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu daňového dlžníka, ktorý príkaz vykonáva. Opatrenie má mať predovšetkým preventívny charakter a v prípade výkonu daňovej exekúcie dochádza k inšpirovaniu sa z už účinného výkonu exekúcie týmto spôsobom pre neplnenie výživného stanoveného súdnym rozhodnutím. Takéto zadržanie má rovnaký právny účinok ako akékoľvek iné zadržanie vodičského preukazu políciou a preto šoférovanie v čase zadržania vodičského preukazu na základe daňovej exekúcie sa rovnako považuje za závažný priestupok, za ktorý môže vodič dostať pokutu od 300 až do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roka do piatich rokov.

Zmena vychádza z novely č. 369/2019 Z. z. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

3. Povinnosť prevádzkovateľa zariadenia spoločného stravovania poskytnúť spotrebiteľovi informáciu o krajine pôvodu mäsa

Ide o jednu z dvoch zmien v rámci tohto článku, na ktorej účinnosť predkladateľ odmietol počkať na začiatok roka a stanovil ju na 14. decembra 2019. Ustanovuje povinnosť každému stravovaciemu a reštauračnému zariadeniu uvádzať pôvod mäsa, z ktorého pripravuje jedlá, a to zverejnením tejto informácie v písomnej forme a na dobre viditeľnom mieste.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR má k tejto povinnosti vydať všeobecný záväzný predpis, akým spôsobom majú reštaurácie informovať zákazníka o pôvode mäsa. Do momentu nadobudnutia účinnosti zmeny, t. j. do 14.12.2019 k tomu však nedošlo, čo môže spôsobovať právnu neistotu na strane povinných subjektov, nakoľko vymedzenie povinnosti v zákone jednou vetou je veľmi všeobecné a nejasné. Na portáli Slov-lex však zverejnilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR predbežnú informáciu k príprave vyhlášky, ktorou sa zrušuje súčasná vyhláška o požiadavkách na označovanie potravín, ako aj predbežnú informáciu k príprave vyhlášky k označovaniu hovädzieho mäsa a výrobkov z neho a  k obom materiálom sa budú môcť vyjadriť podnikatelia v procese konzultácií a vzniesť svoje pripomienky aj v procese MPK. Celkovo táto zmena predstavuje harmonizáciu s právom EÚ, zatiaľ v tejto minimalistickej verzii nejde o prípad gold-platingu, t. j. presahu minimálnych požiadaviek ustanovených v nariadení Komisie. Podľa zákona o potravinách hrozí za výrobu, balenie alebo umiestňovanie na trh potravín nesprávne označených alebo neoznačených pokuta od 100 do 100 000 eur.

Zmena vychádza z  novely č. 303/2019 Z. z. zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách.

4. Širšie právomoci kontrolného orgánu pri daňovej kontrole

Novela daňového poriadku prináša viacero zmien, väčšina ktorých má za cieľ znížiť administratívu na strane podnikateľov, avšak jednou z tých, ktoré podnikatelia významne pocítia v negatívnom slova zmysle je rozšírenie právomocí kontrolného orgánu pri výkone kontroly. Ak totiž daňový úrad v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj ohľadom povinností vyplývajúcich z iných predpisov, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole, môže výkon daňovej kontroly rozšíriť aj o kontrolu dodržiavania ustanovení iných predpisov, a to napr. zákona o účtovníctve, pričom o rozšírení daňovej kontroly bude daňový subjekt upovedomený.

Zmena vychádza z novely č. 369/2019 Z. z. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

5. Povinnosť vlastníka budovy vybaviť ju nabíjacími stanicami pre elektromobily

S účinnosťou od 10.3.2020 sa za účelom podpory elektromobility a transpozície smernice EÚ zavádza povinnosť inštalácie nabíjacích staníc elektromobilov či prípravy na ne v bytových i nebytových budovách v závislosti od rôznych parametrov.

Nové nebytové budovy a významne obnovované existujúce nebytové budovy s viac ako 10 parkovacími miestami musia mať najmenej jednu nabíjaciu stanicu elektromobilov a infraštruktúru vedenia, najmä rozvody pre elektrické káble, na najmenej jednom z piatich parkovacích miest s cieľom zabezpečiť neskoršiu inštaláciu nabíjacích staníc pre elektromobily. Každá nebytová budova (t. j. aj staré) s viac ako 20 parkovacími miestami musí mať od 1. januára 2025 najmenej jednu nabíjaciu stanicu elektromobilov.

Nové bytové budovy a významne obnovované existujúce bytové budovy s viac ako desiatimi parkovacími miestami musia mať infraštruktúru vedenia, najmä rozvody pre elektrické káble, pre každé parkovacie miesto s cieľom umožniť neskoršiu inštaláciu nabíjacích staníc elektromobilov.

Výnimku z povinnosti predstavujú budovy, pri ktorých žiadosť o stavebné povolenie alebo žiadosť o povolenie zmeny stavby bola podaná do 10. marca 2021 a významne obnovované existujúce budovy, ak náklady na nabíjacie stanice a infraštruktúru vedenia presahujú 7 % celkových nákladov významnej obnovy budovy.

Poslanecký návrh, ktorý mal v úmysle od tejto povinnosti odbremeniť malé a stredné podniky, nebol schválený. Podľa predkladateľa pri nebytovej budove sa budú investičné náklady pohybovať v sume cca 4 000 eur pri inštalácii jednej nabíjacej stanice (s výkonom od 3,5 – 22 kW, s počtom dvoch konektorov). V súčasnosti je na Slovensku približne 250 nabíjacích staníc.

Zmena vychádza z novely č. 378/2019 Z. z. zákona č. č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov.

6. Zastavenie starých exekúcií bude stáť veriteľa 35 eur

Nový zákon určuje pravidlá pre ukončenie exekúcií začatých pred 1.4.2017, tzv. starých exekúcií. Podľa údajov Štatistického úradu SR je na Slovensku aktívnych viac ako 3 milióny exekúcií, pričom väčšina z nich pochádza práve spred uvedeného dátumu a práve od nich má nová právna úprava za cieľ odbremeniť súdy (cca 2,6 mil. exekúcií, v ktorých nedochádza k zexekvovaniu majetku povinného a ani k zastaveniu exekúcie napriek jeho nemajetnosti). Predkladateľ síce poukazuje na skutočnosť, že sa len zosúlaďuje stav starých exekúcií s novými exekúciami, pri ktorých v súčasnosti platia pravidlá pre ukončovanie exekúcií za predpokladu, ak nedôjde k vymoženiu pohľadávky v zákonom určených lehotách (od 1.4.2017 - 5 rokov FO, 2,5 roku PO), avšak z pohľadu veriteľa – často práve podnikateľa, to bude predstavovať konkrétne náklady.

Veriteľovi totiž vzniká povinnosť na úhradu trov konania, ktoré sú stanovené v paušálnej výške 35 eur. Ide o priamy finančný náklad, ktorý veriteľovi vzniká v dôsledku zákonného zastavenia starých exekúcií. Zákon súčasne dáva oprávnenému veriteľovi možnosť úvahy, či je opodstatnené podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, avšak už podľa aktuálnych zákonných podmienok. Veriteľa to však bude stáť minimálne 16,50 eur, čo predstavuje sumu súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu. Z tejto zmeny budú mať osoh iba tí podnikatelia, ktorí sú na strane predmetných exekúcií dlžníkmi a tí, ktorí vykonávajú slobodné povolanie exekútora, ktorým je zo zákona garantovaná úhrada paušálnych trov vzniknutých v súvislosti s ukončením starej exekúcie, ktorú uhradí práve veriteľ.

Zmena vychádza z novoprijatého zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní.

7. Týždeň dovolenky navyše pre zamestnancov starajúcich sa o dieťa

Novela navyšuje základnú výmeru dovolenky v pôvodnej dĺžke 4 týždne na 5 týždňov aj pre zamestnancov, ktorí dosiaľ nedovŕšili 33 rokov veku, ale trvalo sa starajú o dieťa. Doposiaľ sa totiž o týždeň dlhšia dovolenka týkala len zamestnancov nad 33 rokov. Týždňom dovolenky je sedem po sebe nasledujúcich dní. Kritici novely poukazujú na absenciu definície pojmu „trvalá starostlivosť o dieťa“, ktorý nie je vymedzený Zákonníkom práce, čo môže pri vzniku tak významného práva, ako je platená dovolenka za kalendárny rok, spôsobovať praktické problémy. Napr. v prípade starostlivosti o dieťa po rozvode, či striedavej starostlivosti zatiaľ nie je právny výklad známy a názory právnickej obce sa rovnako v tomto smere líšia.

Nárok na dovolenku za kalendárny rok vzniká tomu zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u jedného zamestnávateľa trval nepretržite celý kalendárny rok a ktorý vykonával prácu na základe tohto pracovného pomeru najmenej 60 dní v kalendárnom roku. Ak zamestnanec nepracoval u zamestnávateľa celý rok a jeho pracovná zmluva trvá u tohto zamestnávateľa len časť kalendárneho roka, ale odpracoval najmenej 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na pomernú časť dovolenky, a to za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania tohto pracovného pomeru, a to vo výške jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok. U zamestnanca nad 33 rokov resp. osoby starajúcej sa o dieťa, to vychádza mesačne na cca. 2 dni.

Najdlhšiu dovolenku v Európe majú zamestnanci v Luxembursku - 34 dní, na Malte - 26 dní a v Rakúsku - 25 dní, potom nasledujú severské krajiny.

Zmena vychádza z novely č. 380/2019 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

8. Mzdové podmienky pracovníkov vysielaných na Slovensko budú zrovnoprávnené

Aj keď až s účinnosťou od polovice roka, t. j. od 30.7.2020, upravujú sa práva zahraničných pracovníkov vyslaných na Slovensko (t. j. cudzincov z 3. krajín), a to v zmysle zrovnoprávnenia s právami zamestnancov zo Slovenska v otázke nároku na minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky, mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, iné povinné zložky mzdy, náhradu mzdy za dovolenku, náhradu stravy či cestovné náhrady (podmienky tzv. tvrdého jadra).

Zahraniční zamestnanci vyslaní na Slovensko, pri ktorých doba vyslania prekročí 12 mesiacov, budú mať rovnaké práva ako zamestnanci zo Slovenska v plnom rozsahu. V prípade tejto zmeny ide o reakciu na potrebu harmonizácie slovenskej právnej úpravy s právom EÚ pri riešení hrozby tzv. sociálneho dumpingu.

Novela ustanovuje aj pravidlá počítania dĺžky vyslania a zavádza započítanie tzv. reťazenia vyslaní do doby trvania vyslania. To znamená, že ak vyslaný zamestnanec nahrádza iného vyslaného zamestnanca, ktorý vykonával tú istú pracovnú úlohu na tom istom mieste, do doby vyslania sa započítava odpracovaná doba obidvoch zamestnancov. Zabraňuje sa tak možnému zneužívaniu práva spočívajúcemu v skracovaní doby vyslania obchádzaním právnych predpisov (napr. ak by sa na výkone jednej pracovnej úlohy vždy po 12 mesiacoch striedali hosťujúci zamestnanci len za účelom toho, aby šlo o krátkodobé vyslanie, a teda aby sa na nich vzťahovali len podmienky tzv. tvrdého jadra).

Zmena vychádza z novely č. 307/2019 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

9. Prevádzkovatelia budú povinní hlásiť zásielky potravín z tretích krajín 24 hodín vopred

S účinnosťou už od 14.12.2019 vznikli prevádzkovateľom na úseku podnikania s potravinami viaceré povinnosti pri dovoze potravín z tretích krajín, resp. z iných členských štátov.

Prevádzkovatelia, ktorí dovážajú potraviny z tretích krajín, sú po novom povinní podať informáciu príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe do elektronického systému štátnej veterinárnej a potravinovej správy o dovoze týchto potravín najneskôr 24 hodín pred ich dovozom. Týmto opatrením bude umožnené orgánom vykonať kontrolu potravín ešte pred ich vyskladnením.

Prevádzkovatelia, ktorí dovážajú produkty živočíšneho pôvodu a nespracované ovocie alebo nespracovanú zeleninu z iného členského štátu EÚ, sú od polovice decembra povinní podať informáciu príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe do elektronického systému štátnej veterinárnej a potravinovej správy o dovoze týchto potravín najneskôr 24 hodín po ich prijatí.

Informácia musí obsahovať: miesto určenia dovozu alebo dodávky potraviny, krajinu pôvodu zásielky, druh dovezenej alebo dodanej potraviny, množstvo každého druhu, druh obalu alebo obalového materiálu, označenie identifikujúce dovezenú alebo dodanú potravinu.

Aj táto novela je reakciou na potrebu harmonizácie slovenského právneho poriadku s právom EÚ.

Zmena vychádza z novely č. 303/2019 Z. z. zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách.

10. Vyšší príspevok zamestnávateľa s viaczmennou prevádzkou na nájomné bývanie zamestnanca

Príspevok zamestnávateľa na bývanie zamestnanca, ktorý fungoval ešte len jeden rok, sa od januára 2020 zvyšuje na sumu 100 eur z pôvodných 60 eur. Povinnosť poskytnúť ho má zamestnávateľ, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke. Zvýšenie limitu má pokryť zvýšené náklady nájmu nehnuteľností.

Suma príspevku sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Zmena vychádza z novely č. 301/2019 Z. z. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Rok 2020 poteší podnikateľov s ročným obratom do 100 tis. eur, nakoľko sa im zníži daň z príjmu z doterajších 21 % na 15 %. Pre vylúčenie všetkých pochybností, koho sa nižšia daň týka -  znížená sadzba dane sa uplatňuje u firiem, ale aj u SZČO, ktorí zdaňujú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Pôvodný návrh sa totiž na fyzické osoby-podnikateľov nevzťahoval, pozmeňujúcim návrhom sa však znížená sadzba dane z príjmov rozšírila aj na SZČO, teda aj na živnostníkov, s rovnakou podmienkou splnenia ročného obratu do 100 tis. eur. V prípade obratu už čo i len o cent vyššom ako je určených 100 tis. eur zostáva daň z príjmu v sadzbe 21 %.

Vo všeobecnosti SZČO podmienku obratu do 100 tis. eur spĺňajú, zaujímavé je však vyčíslenie dopadu zníženia dane na s. r. o. a a. s. V Registri organizácii ŠÚ SR je k 31.12.2018 evidovaných 5311 a. s. a 210 490 s. r. o., čo spolu tvorí 215 801 podnikateľských subjektov, z toho počet 132 242 predstavuje podľa spoločnosti Bisnode tie spoločnosti, ktoré v daňových priznaniach uvádzajú ročný obrat do 100 tis. eur.  Ak predpokladáme, že na konci roka 2019 bude tento stav rovnaký, potom podľa vyššie uvedených štatistík vychádza, že nižšia daň z príjmu sa bude týkať približne 61,3 % firiem klasifikovaných ako s. r. o. alebo a. s. Keďže však počet firiem s obratom do 100 tis. eur medzi rokmi 2018/2019 narástol, a rovnako sa predpokladá, že narastie aj celkový počet podnikateľských subjektov, percentuálny podiel sa ku koncu roka 2019 odhaduje na cca 60 %.

V daňovom priznaní v budúcom roku, podľa ktorého sa budú platiť dane za rok 2019, budú všetky firmy platiť ešte 21-percentnú sadzbu a nižšia daň príde na rad až v daňovom priznaní za rok 2020. To sa týka aj výpočtu preddavkov, na ktorý sa použije sadzba 21 %, keďže nie je možné vopred určiť, aká sadzba sa v konečnom dôsledku použije.

Zmena vychádza z novely č. 315/2019 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

2. Zúženie povinnosti overenia individuálnej účtovnej závierky audítorom

Veľkostné podmienky, na základe ktorých vzniká povinnosť pre firmu nechať si overiť riadnu a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku audítorom, resp. audítorskou spoločnosťou sa zvyšujú na dvojnásobok. Vďaka zvýšeniu o 100 % oproti súčasným podmienkam, ktorými sú celková suma majetku (suma sa mení z 1 mil. eur na 2 mil. eur) a čistý obrat účtovnej jednotky (suma sa mení z 2 mil. eur na 4 mil. eur), by malo dôjsť k zníženiu nákladov na overenie účtovnej závierky vo výške cca 9 mil. eur u približne 2 300 spoločností, čo predstavuje zníženie počtu auditov o približne 43,5 %.

Vypustenie povinnosti mať audítorom overenú účtovnú závierku pre podniky, ktoré spadajú pod definíciu malých podnikov v Smernici EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, navrhovalo CLR do 4. antibyrokratického balíčka s odôvodnením prínosu úspor na nepriamych finančných a administratívnych nákladov a zvýšenia konkurencieschopnosti malých podnikov voči ostatným malým podnikateľom v EÚ, ak túto povinnosť ich čl. štát nezaviedol dobrovoľne – t. j. formou gold-platingu, ako aj v prípade SR).

Zmena vychádza z novely č. 363/2019 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

3. Zníženie sadzby DPH na úroveň 10 % na niektoré noviny, časopisy a periodiká

Od 1. januára 2020 sa uplatňuje znížená sadzba DPH vo výške 10 % na ďalšie druhy tovarov. Medzi týmito sú aj noviny, časopisy a periodiká, tiež ilustrované alebo obsahujúce reklamný materiál vychádzajúce najmenej štyrikrát týždenne. Cieľom tejto úpravy je podpora tradičných printových médií a zlepšenie ich pozície na trhu.

Znížená sadzba dane sa však neuplatní na noviny, časopisy a periodiká, ktorých reklamný materiál a inzercia či už jednotlivo alebo spolu tvorí viac ako 50 % celkového obsahu a tiež tie, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % celkového obsahu.

V súvislosti so znížením sadzby DPH je dôležité, aby podnikateľ vedel priradiť správnu sadzbu DPH tovaru, ktorý predáva, resp. službám, ktoré poskytuje. Ak by podnikateľ nevedel zistiť, či tovar, ktorý predáva podlieha zníženej sadzbe DPH, môže o pomoc požiadať oddelenie colných taríf Colného úradu Bratislava o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru.

Zmena vychádza z novely č. 317/2019 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (doplnenie prílohy č. 7 o tovary s číselným kódom sadzobníka 4902).

4. Rozširuje sa zoznam tovarov zo zníženou 10 % sadzbou DPH na niektoré tzv. zdravé potraviny

S odôvodnením nadmieru vysokej DPH na potraviny na Slovensku (jedna z najvyšších sadzieb DPH v EÚ) sa schválilo jej zníženie na 10 %, pričom na základe pozmeňujúceho návrhu pôjde nakoniec len o tie potraviny, ktoré spadajú do kategórie zdravé potraviny. K piatim základným druhom potravín (mlieko, maslo, chlieb, čerstvé mäso a sladkovodné ryby), na ktoré sa už štvrtý rok znížená sadzba DPH vzťahuje, tak pribudnú aj mliečne výrobky, niektoré druhy ovocia a zeleniny dopestované na Slovensku, ale aj ovocné a zeleninové šťavy či med.

Prekvapujúco však NR SR do kategórie zdravých potravín zaradila napr. aj rožky, rozhodla sa však nezaradiť napr. mrkvu, tvaroh či slivky odôvodňujúc  túto voľbu zásadným dopadom na štátny rozpočet (v prípade mrkvy vraj sumou 6 mil. eur). Cieľom zníženia sadzby DPH na ďalšie potraviny je okrem úspory v peňaženkách spotrebiteľov aj podpora slovenských producentov potravín, podľa analytikov je však pretavenie zníženia sadzby DPH na konečné ceny pre spotrebiteľov viac než otázne, a to v dôsledku zvyšovania ceny práce cez vyššie príplatky v noci, cez sviatky a víkendy vrátane zvyšovania minimálnej mzdy.

Zmena vychádza z novely č. 318/2019 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

5. Vyšší odpočet nákladov na výskum a vývoj vo výške 200 %

S cieľom významnej podpory firiem, resp. fyzických osôb s príjmami z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, aby v rámci svojej činnosti vo väčšej miere investovali do výskumu a vývoja sa novelou zavádza tzv. superodpočet na výskum a vývoj vo výške 200 %. Znamená to výraznejšie zníženie daňových povinností, nakoľko sa umožní odpočítať vyššiu sumu nákladov vynaložených na výskum a vývoj. Inak povedané, podnikatelia môžu pri realizácii projektu výskumu a vývoja od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty opätovne odpočítať po novom až 200 % výdavkov vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

Ďalšia zmena s účinnosťou od roku 2020 sa týka projektu výskumu a vývoja, na základe ktorej stačí projekt spracovať v lehote pre podávanie daňového priznania, v ktorom si spoločnosť uplatňuje výdavky na výskum a vývoj, a nie už pred zahájením samotného projektu výskumu a vývoja.

Zmena vychádza z novely č. 301/2019 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorá je celkovo zameraná na podporu malých a stredných podnikov a znižovanie administratívnej záťaže.

6. Zvýšenie hranice pre platenie preddavkov u fyzických aj právnických osôb z 2 500 eur na 5 000 eur

V súvislosti s dlho očakávanou novelou zákona o dani z príjmov, ktorej primárnym cieľom bolo zníženie administratívneho zaťaženia podnikateľov, došlo aj k úprave dolnej hranice pre platenie preddavkov. Vydýchnu si podnikatelia, ktorých daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahne po novom sumu 5 000 eur, nakoľko nebudú mať povinnosť platiť preddavky vôbec. Po prekročení tejto hranice (do výšky 16 600 eur) sa stanú štvrťročnými platiteľmi preddavkov a po prekročení hornej hranice (16 600 eur) už mesačnými platiteľmi. Vyššia hranica pre platenie preddavkov na daň z príjmov sa použije prvýkrát pri platení preddavkov na zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1.1.2020.

Súčasne sa výrazným spôsobom zjednodušuje výpočet dane, od ktorej závisí povinnosť platenia preddavkov, pričom táto sa bude počítať výlučne zo základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti, zníženej o daňovú stratu.

Zmena vychádza z novely č. 301/2019 Z. z. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a úprava preddavkov nadväzuje aj na novelu č. 315/2019 Z. z., ktorou sa zaviedla znížená daň z príjmov vo výške 15 %, v rámci ktorej došlo k úprave výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti na účely platenia preddavkov do lehoty na podanie daňového priznania a po lehote na podanie daňového priznania (nakoľko daňovníkovi bude známa výška sadzby dane platná na príslušné zdaňovacie obdobie až po jeho skončení na základe výšky dosiahnutých príjmov (výnosov)).

V prípade preddavkov na daň do lehoty na podanie daňového priznania sa na účely určenia poslednej známej daňovej povinnosti použije sadzba dane uvedená v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. To znamená, že pri platení preddavkov na daň platené za mesiace január až marec 2020 sa použije sadzba dane uvedená v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie 2018, t. j. 21 %.

7. Rozširuje sa výnimka z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania na jednoosobovú s. r. o.

Zatiaľ čo doteraz sa výnimka vzťahovala len na zamestnávateľov-fyzické osoby (SZČO), od 1.1.2020 sa výnimka z pravidiel týkajúcich sa nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania bude týkať aj s. r. o. najviac s jedným spoločníkom, ktorý je v postavení fyzickej osoby (bez ohľadu na počet zamestnancov spoločnosti). Títo budú môcť zamestnávať bez dohody či pracovnej zmluvy svojich rodinných príslušníkov (príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku) bez toho, aby porušovali zákon.

Zmenou právnej úpravy sa docieli spravodlivejší prístup z hľadiska toho, že fyzické osoby, ktoré sa rozhodnú pre zmenu právnej formy podnikania (zo živnosti na s. r. o.), nebudú znevýhodňované oproti tým, ktoré podnikajú na živnosť.

Zmena vychádza z novely č. 320/2019 Z. z. zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

8. Dotácie a zvýhodnené odpisovanie pre elektromobily a plug-in hybridy

V nadväznosti na prijatie plánu, ktorého účelom a cieľom je podpora rozvoja elektromobility, ako dôležitého článku pre hospodárstvo, ale aj zdravé životné prostredie, sa zavádza nový druh dotácie na kúpu nových vozidiel s pohonom na alternatívne palivá, ako aj na budovanie infraštruktúry pre tento druh palív. Pre upresnenie, alternatívnym palivom sa rozumie stlačený zemný plyn, skvapalnený zemný alebo ropný plyn, pohonnú látka s obsahom minimálne 15 % objemu biopalív, alebo sa jedná o tzv. plug-in hybrid, resp. vozidlo s výhradne elektrickým pohonom (batériové vozidlo alebo elektrické vozidlo s vodíkovými článkami).

Dotáciu na vyššie uvedené vozidlá možno poskytnúť fyzickým osobám (podnikateľom aj nepodnikateľom), firmám, a dokonca aj obciam alebo VÚC, a to maximálne vo výške 10 000 eur, ak sa jedná o osobné autá a dodávky, resp. 25 % z celkovej obstarávacej ceny vozidla, pokiaľ sa jedná o inú kategóriu vozidiel. Ak žiadateľ súčasne vyradil z evidencie vozidlo so spaľovacím motorom staršie ako 15 rokov a zároveň nezískal dotáciu na iné vozidlo, môže sa výška dotácie vyšplhať až na 35 % z celkovej obstarávacej ceny vozidla. Podmienkou na získanie dotácie je tiež povinnosť byť vlastníkom tohto vozidla najmenej počas dvoch rokov od jej poskytnutia, to znamená, že počas tejto doby nebudete môcť vozidlo predať.

Súčasne sa novelou zavádza nová odpisová skupina 0 s dobou odpisovania 2 roky, do ktorej patria elektromobily a plug-in hybridy, čím sa zvyšuje motivácia pre podnikateľov na obstaranie týchto nízkoemisných vozidiel. Zvýhodneným spôsobom možno odpisovať už v tom zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31.12.2019, t. j. prvýkrát za kalendárny rok 2019 a hospodársky rok, ktorý začal v kalendárnom roku 2018 a končí v kalendárnom roku 2019, ak posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadá po 31.12.2019.

Zavedenie nových dotácií vychádza z novely č. 298/2019 Z. z. zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR, zavedenie novej odpisovej skupiny z novely č. 301/2019 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

9. Rozšírenie potvrdení, ktoré viac nebude treba predkladať úradom

Rozšírením zoznamu potvrdení a výpisov, ktoré už nebude potrebné predkladať úradom, nakoľko si tieto vedia požadované údaje zistiť samy z informačných systémov verejnej správy, sú opäť podnikatelia o niečo viac odľahčení od nadbytočnej byrokracie.

Zoznam sa rozšíril o potvrdenie o návšteve školy a o výpisy z registra mimovládnych neziskových organizácií s účinnosťou od 1.9.2019 a potvrdenie o daňových nedoplatkoch, o nedoplatkoch na sociálnom poistení a o nedoplatkoch na zdravotnom poistení s účinnosťou od 1.12.2019. Pozor, v súvislosti s určitými potvrdeniami, ktoré sa netýkajú priamo podnikateľského sektora (pre účely dôchodkových dávok, sirotských dávok, dávok v hmotnej núdzi a úhrad RTVS pre žiadateľov o znížený poplatok) sa pozmeňovacím návrhom posunula účinnosť na rok 2021.

Podľa štatistických údajov tak budú podnikatelia odľahčení od predkladania ďalších takmer dvoch miliónov potvrdení a výpisov, pričom podľa vyjadrení vicepremiéra pre investície a informatizáciu sa do roku 2020 očakáva úspora vo výške viac ako 30 mil. eur na správnych poplatkoch a čase vynaloženom na návštevy rôznych úradov a inštitúcií.

Zmena vychádza z novely č. 221/2019 zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ďalších na to nadväzujúcich právnych predpisov.

10. Doručovanie dokumentov súvisiacich s daňou z príjmov zamestnancom aj elektronicky

V rámci konzultácií, ktoré prebiehali k už schválenej novele zákona o dani z príjmov sme sa v mene Centra lepšej regulácie usilovali o zmenu v povinnosti, ktorá sa týkala každého zamestnávateľa na Slovensku. Ďalšia zmena v rámci zákona o dani z príjmov tak prinesie administratívnu úľavu, tentokrát v oblasti mzdovej agendy, pri dokumentoch týkajúcich sa dane z príjmov zo závislej činnosti, ktoré po novom môže zamestnávateľ vystaviť a doručiť zamestnancovi (po vzájomnej dohode) aj elektronickou formou.

Nevyhnutnosť tejto nenápadnej zmeny, ktorá však zamestnávateľovi ušetrí množstvo administratívy, bola predmetom ankety Byrokratický nezmysel roka, obsahom III. balíčka opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia a z pozície sprostredkovateľa medzi podnikateľmi a zákonodarcom sme rovnako v rámci CLR kládli veľký dôraz na prijatie tejto zmeny v rámci pripravovanej veľkej novely zákona o dani z príjmov.

Možno aj základe tlaku verejnosti budú môcť zamestnávatelia od 1.1.2020 vystavovať a doručovať niektoré dokumenty, ktoré súvisia s daňou z príjmu elektronicky (do tohto dátumu bolo možné takto zasielať len výplatné pásky), a to konkrétne:

• potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti,
• doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, resp. doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní,
• potvrdenie o zaplatení dane na účely poukázania 2 %, resp. 3 %.

Je však potrebné zamestnávateľov upozorniť, že forma elektronického doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom a je súčasne potrebné zabezpečiť dostatočnú ochranu osobných údajov zamestnancov.

Od roku 2020 sa tiež ruší povinnosť zamestnanca podpisovať vyhlásenie na uplatňovanie nezdaniteľnej časti základ dane na daňovníka a daňový bonus každoročne do konca januára. Ide o znovu o zmenu v prospech zamestnávateľa, nakoľko v praxi zvyčajne predkladá toto tlačivo na podpis zamestnávateľ svojmu zamestnancovi a každoročne bolo potrebné získať nový podpis zamestnanca pre potvrdenie platnosti údajov uvedených vo vyhlásení.

Zmena vychádza z novely č. 301/2019 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Povinnosti prevádzkovateľa

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné, aby ubytovacie zariadenie spĺňalo požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie a na prevádzku ubytovacích zariadení ustanovené vykonávacím predpisom. Tým je vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia, ktorá obsahuje konkrétne požiadavky na vybavenie izieb, osvetlenie, upratovanie ubytovacích zariadení a ďalšie náležitosti, ktoré je nevyhnutné dodržiavať.

Dane a odvody pri prevádzke ubytovacieho zariadenia

Používanie pokladnice e-kasa klient

Podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z. z.“) podnikateľ, ktorý za predaj tovaru alebo za poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1 tohto zákona prijíma tržbu v hotovosti, je povinný na evidenciu týchto tržieb používať pokladnicu e-kasa klient. Hotelové ubytovanie, turistické ubytovanie, podobné ubytovanie a iné krátkodobé ubytovanie, ale aj reštauračné činnosti a služby pohostinstiev sú služby uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., a preto ste ako prevádzkovateľ pri prijatí tržby za poskytnutie uvedených služieb povinný použiť pokladnicu e-kasa klient. Podmienky a výnimky používania e-kasy vám odporúčame naštudovať si podrobne v uvedenom zákone.

Prenájom nehnuteľnosti vs. podnikanie v nadväznosti na trendy v oblasti ubytovania

Oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka ako podnikanie

Ak spĺňate definíciu športového odborníka, k tomu, aby ste mohli začať podnikať, je nevyhnutné získať oprávnenie, čomu predchádza vyplnenie:

1. žiadosti o zápis do zoznamu športových odborníkov vo forme elektronického formulára a predloženie ďalších dokladov (osvedčenie o odbornej spôsobilosti – napr. fotokópia diplomu + čestné prehlásenie o bezúhonnosti). Podrobný postup vyplnenia elektronického formulára uvádza webová stránka ministerstva, pričom posledným krokom je zaslanie vytlačenej žiadosti poštou na príslušnú adresu ministerstva. V okamihu zápisu dostane tréner/inštruktor e-mail o tom, že bol zapísaný a tento e-mail plní funkciu potrebného Potvrdenia o zápise športového odborníka do registra fyzických osôb. Oznámeným dňom zápisu vzniká oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka, avšak zatiaľ nie ako podnikanie.
2. žiadosti o zápis oprávnenia na podnikanie – tzv. oznámenie údajov podľa § 6 ods. 4 zákona o športe. Žiadosť o zápis oprávnenia na podnikanie možno podať aj prostredníctvom okresného úradu, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta alebo zaslať na príslušnú adresu ministerstva (podľa informácií na webovom sídle ministerstva je postup cez jednotné kontaktné miesto časovo menej náročný) Podrobný postup vyplnenia Excel tlačiva uvádza webové sídlo ministerstva.

Preukazovanie odbornej spôsobilosti

Povinnosti podnikajúceho športového odborníka voči daňovému úradu a poisťovniam

Pozastavenie a ukončenie podnikania športového odborníka

2. Reklamačné podmienky

Ďalšia z povinných náležitostí, ktoré musíte pri prevádzkovaní e-shopu splniť, sú reklamačné podmienky. Podmienky v nich uvedené nesmú byť nad rámec zákona a obmedzovať kupujúceho v jeho právach. Pravidlá týkajúce sa reklamácie môžete bližšie upraviť v samostatných reklamačných podmienkach, alebo môžu byť súčasťou vašich obchodných podmienok.

O čom musíte informovať spotrebiteľa v reklamačných podmienkach?

3. Ochrana súkromia

Poslednou podmienkou, na ktorú by ste nemali zabudnúť pri spustení prevádzky vášho e-shopu, je ochrana súkromia. Na vaše webové sídlo by ste mali umiestniť prehlásenie o ochrane osobných údajov. Zákon nešpecifikuje doslovnú formuláciu prehlásenia, iba to, čo by malo obsahovať - ako nakladáte s osobnými údajmi zákazníka, akým ďalším stranám ich poskytujete (napr. prepravcovi za účelom prepravy tovaru k zákazníkovi) a ako s nimi naložíte pri ich likvidácii. Informácie musíte poskytnúť v stručnej, transparentnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme, pričom ich formulácia musí byť jasná a jednoduchá.

Zásady spracúvania osobných údajov

Uzavretie pracovného pomeru s päťdesiatym zamestnancom si teda podnikateľ v zmysle súčasnej právnej úpravy dôkladne premyslí, nakoľko mu v neskoršom období, keďže sa počet zamestnancov posudzuje ako priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok, môžu vzniknúť nemalé finančné náklady.

Výška príspevku zamestnávateľa na rekreáciu zamestnanca

Zamestnávateľ je podľa zákona povinný prispievať zamestnancovi vo výške 55 % výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Maximálnu sumu pritom dostanú len tí zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa pracujú na plný úväzok. Zamestnancovi, ktorý pracuje na polovičný úväzok, musí zamestnávateľ prispieť na rekreáciu maximálne vo výške 137,50 eur za kalendárny rok.

Po novom sa má uvedená povinnosť týkať všetkých zamestnávateľov, teda aj minimálne 142 000 mikro a malých podnikov, ktoré stanovením hranice počtu zamestnancov (49 a viac) získali podľa pôvodne schváleného znenia zákona výnimku, a príspevok na rekreáciu svojim zamestnancom mohli, ale nemuseli poskytovať. Celkový počet dotknutých mikro a malých podnikov však môže byť ešte oveľa vyšší, nakoľko uvedený počet subjektov predstavuje len tú podmnožinu mikro a malých podnikov, u ktorých vieme s určitosťou povedať, že zamestnávajú minimálne jedného a maximálne 49 zamestnancov. Najmä v prípade fyzických osôb-podnikateľov nevieme presne zistiť, aké percento z nich zamestnáva čo i len jedného zamestnanca.

Povinný príspevok na rekreáciu aj pre zamestnancov mikro a malých podnikateľov

Podľa údajov poskytnutých Štatistickým úradom SR (ŠÚ SR), ktoré pochádzajú z Registra organizácií (RO) a sú aktuálne k 31.7.2019, podniky zamestnávajú v kategórii 0 – 19 zamestnancov celkovo 403 199 pracujúcich a podniky v kategórii 20 – 49 zamestnancov celkovo 241 417 pracujúcich. Fyzické osoby-podnikatelia (t. j. živnostníci, slobodné povolania a samostatne hospodáriaci roľníci) zamestnávajú celkovo 78 880 pracujúcich. Celkovo tak v RO v kategórii mikro a malých podnikov, vrátane zamestnancov fyzických osôb-podnikateľov, figuruje 723 496 zamestnancov.

Z prieskumu firmy Profesia, s. r. o., ktorý vykonala prostredníctvom ich mzdového portálu Platy.sk začiatkom roka 2018 na vzorke 10 450 Slovákov, vyplynulo, že iba 46,10 % opýtaných pracuje u svojho zamestnávateľa viac ako 24 mesiacov, čo je zároveň podmienkou pre uplatnenie príspevku na rekreáciu zo strany zamestnanca. I keď reprezentatívnosť vzorky nebola v tomto prípade overená, z dôvodu absencie oficiálnych dát môžeme toto percento pre naše účely použiť ako odhad skutočného percenta pracujúcej populácie, ktoré pracuje u svojho zamestnávateľa viac ako 24 mesiacov. Odhadovaný počet zamestnancov, ktorým vzniká nárok na príspevok na rekreáciu, teda predstavuje približne 333 532.

Minimálne náklady až vo výške 89,1 milióna eur

Z dát ŠÚ SR za posledný kvartál roka 2018 zároveň vyplýva, že 94,34 % všetkých pracujúcich v SR pracuje na plný úväzok. Na základe vyššie uvedených predpokladov odhadujeme, že celkový počet pracujúcich viac ako 24 mesiacov u toho istého zamestnávateľa s plným úväzkom predstavuje 314 653 zamestnancov. Všetci títo zamestnanci budú mať podľa nového návrhu nárok na príspevok na rekreáciu, čo znamená, že zamestnávateľ im bude povinný prispieť až do výšky 55 % oprávnených výdavkov na rekreáciu, maximálne do sumy 275 eur za kalendárny rok. Pre účely nášho výpočtu predpokladáme, že každému z oprávnených zamestnancov bude zo strany zamestnávateľa poskytnutá maximálna výška príspevku. Odhadované náklady zamestnávateľov z kategórie mikro a malých podnikov za zamestnancov na plný úväzok pri vyššie uvedených predpokladoch predstavujú 86 529 575 eur.

K tejto čiastke však musíme pripočítať aj náklady vznikajúce zamestnávateľom za zamestnancov, ktorým po novom vzniká nárok na rekreačný poukaz a ktorí pracujú na menší ako plný úväzok. Pre účely nášho výpočtu predpokladáme, že zvyšných 5,66 % pracujúcich sú zamestnaní na polovičný úväzok, čo predstavuje celkovo 18 877 zamestnancov. Zároveň predpokladáme, že každému z týchto zamestnancov bude zo strany zamestnávateľa poskytnutá maximálna výška príspevku, a to 137,50 eur. Odhadované náklady zamestnávateľov za zamestnancov na polovičný úväzok pri vyššie uvedených predpokladoch predstavujú 2 595 588 eur. Celkové odhadované náklady zamestnávateľov z kategórie mikro a malých podnikov za všetkých zamestnancov pri vyššie uvedených predpokladoch teda predstavujú 89 125 163 eur.

Dôvody prijatia navrhovanej zmeny príspevku na rekreáciu pre všetkých

V dôvodovej správe k novele zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorá bola predložená do NR SR len pár mesiacov po účinnosti novely, ktorou sa príspevok na rekreáciu zamestnancov a povinnosti zamestnávateľov s tým spojené do zákona zakotvili, predkladatelia uvádzajú, že „vnímajú vzniknutú nerovnosť medzi jednotlivými zamestnancami na základe počtu zamestnávaných zamestnancov ich zamestnávateľom“. Vzhľadom na uvedený argument, ako aj tvrdenie, že zavedenie tohto inštitútu okamžite prinieslo očakávaný pozitívny dopad na domáci cestovný ruch, sa predkladateľ rozhodol rozšíriť túto povinnosť na všetkých zamestnávateľov, t. j. bez ohľadu na počet zamestnancov, so zachovaním podmienky nepretržitého trvania pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa minimálne 24 mesiacov.

Už v roku 2018 boli podnikatelia oslobodení od duplicitného predkladania výpisu z listu vlastníctva a z obchodného a živnostenského registra. Od roku 2019 zaniká povinnosť predkladať orgánom verejnej moci výpis z registra trestov za účelom preukázania bezúhonnosti. Táto zmena sa opiera o všeobecnú klauzulu v zákone o e-Governmente, v zmysle ktorej je neúčelné, aby sa orgánom verejnej moci preukazovali skutočnosti, ak si tieto orgány môžu dané skutočnosti preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich činnosti.

Zmena vychádza z novely č. 177/2018 Z. z. zákona proti byrokracii.

2. Zníženie sadzby DPH na ubytovacie služby z 20 % na 10 %

Cieľom 10 % zníženia sadzby DPH na všetky typy ubytovacích služieb je najmä predpoklad zvýšeného dopytu po ubytovacích službách na území SR a s tým súvisiaci rozvoj cestovného ruchu.

Medzi ubytovacie služby patria:

a) hotelové a podobné ubytovacie služby,
b) turistické a ostatné krátkodobé ubytovacie služby,
c) prevádzka táborísk, rekreačných a dovolenkových kempov,
d) ostatné ubytovacie služby (ubytovacie služby v študentských domovoch alebo internátoch, služby v izbách alebo ubytovacích jednotkách v ubytovniach pre robotníkov a iné).

Zmena vychádza z novely č. 323/2018 Z. z. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

3. Zvýšenie motivácie vstupu malých zamestnávateľov do systému duálneho vzdelávania

S cieľom zatraktívniť duálne vzdelávanie sa zavádza príspevok zamestnávateľom na kompenzáciu časti nákladov na realizáciu duálneho vzdelávania pre veľký podnik za každého žiaka vo výške 300, resp. 700 €, pre malý a stredný podnik až 1000 € za každého žiaka s učebnou zmluvou v roku, kedy prvýkrát začal poskytovať praktické vyučovanie.

V prípade zamestnávateľov sa výrazným spôsobom znižuje administratívna záťaž v podobe odstránenia lehôt na podanie žiadosti o overenie spôsobilosti, nahradenia predloženia dokumentov čestnými vyhláseniami, ako aj odstránenia povinnosti podrobiť sa ďalšiemu overovaniu spôsobilosti pri navýšení počtu žiakov v systéme duálneho vzdelávania.

Zároveň sa zvyšuje podiel výkonu praktického vyučovania u iného zamestnávateľa, čo pomôže najmä MSP, ktoré nemajú vlastné kapacity na splnenie materiálno-technického a priestorového vybavenia alebo personálneho zabezpečenia výkonu praktického vyučovania. Dochádza k vypusteniu vzorových učebných plánov a vzorových učebných osnov zo zákona a k ich nahradeniu školskými vzdelávacími programami, ktoré budú vypracúvané v spolupráci strednej odbornej školy a zamestnávateľa.

Zavádza sa tiež inštitút podnikovej školy, ktorej cieľom je podporiť zamestnávateľov, ktorí sú zriaďovateľom strednej odbornej školy a pripravujú si v rámci tejto školy svoje budúce pracovné sily alebo ich pripravujú pre iných zamestnávateľov.

Zmena vychádza z novely č. 209/2018 Z. z. zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní.

4. Zrušenie povinnosti zložiť zábezpeku na DPH

Nielen, že sa ruší povinnosť podnikateľov skladať zábezpeku na daň, ale súčasne sa zrušujú všetky rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň vydané pred 31.12.2018, pri ktorých ešte nedošlo k uplynutiu 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň. Daňový úrad vráti subjektom peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami najneskôr do 28.2.2019 za podmienky, že táto zábezpeka nebola použitá na úhradu nedoplatkov na dani a ani takýto nedoplatok nie je.

Zmena vychádza z novely č. 369/2018 Z. z.  zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

5. Nižšia sadzba dane na pohonné látky

Zníženie základnej sadzby dane na pohonné látky, t. j. na motorový benzín z pôvodných 554 €/1 000 litrov na 547 €/1 000 litrov a motorovú naftu  z pôvodných 394 €/1 000 litrov na 393 €/1 000 litrov bude účinné do konca roka 2019, následne dôjde k zvýšeniu na hodnoty cca. z roka 2018.

Zmena vychádza z novely č. 352/2018 Z. z. zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

6. Krok vpred v elektronizácii a debyrokratizácii katastra nehnuteľností

V rámci online portálu katastra nehnuteľností sa spustila služba sledovania zmien, ktorá užívateľov automaticky informuje o tom, že na sledovanej nehnuteľnosti došlo k zmene v katastri nehnuteľností. Portál vás upozorní napríklad na zmeny vyznačenia plomby, na vykonanie vkladu, záznamu, zápisu poznámky. Dostupný je aj nový výstup – súpis nehnuteľností, vytvorený za účelom poskytnúť vlastníkom alebo iným osobám oprávneným z práv k nehnuteľnostiam prehľad o všetkých nehnuteľnostiach, ktoré daná osoba vlastní alebo má v správe.

Zároveň užívateľov katastra čaká menej byrokracie, nakoľko v prípade, že kataster žiadame o aktualizáciu osobných údajov vedených v referenčnom registri (napr. register obyvateľov či register organizácií), k žiadosti nemusíme prikladať doklad, kataster si údaje z registra zistí sám.

Zmena vychádza z novely č. 263/2018 Z. z. vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon.

7. Jednoduchší proces zamestnávania cudzincov z tretích krajín

Zamestnávanie osôb z tretích krajín (t. j. z krajín mimo EÚ, Islandu, Nórska, Lichtenštajnska a Švajčiarska) na slovenskom trhu práce sa uľahčí formou dočasného pridelenia cez agentúry práce za podmienky, že tieto vykonávajú svoju činnosť najmenej tri roky.

Túto možnosť budú môcť zamestnávatelia využiť len pre prípady dočasného pridelenia na výkon zamestnania uvedeného v zozname zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v okresoch s mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %.

K aktualizácii zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v týchto okresoch dochádza na webovom sídle Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR už nielen raz ročne, ale po novom štvrťročne. Pridelení zamestnanci z radu cudzincov z tretích krajín sa započítavajú do celkového počtu zamestnancov, ktorých môže zamestnávateľ prijať tzv. zrýchleným postupom v prípade nedostatkových profesií (najviac 30 % z celkového počtu zamestnancov zamestnávateľa).

Zároveň sa zjednodušuje priebeh konania o pobyte cudzinca z tretej krajiny, napr. formou skrátenia lehôt pre posudzovanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania z 90 na 30 dní v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily, alebo ak ide o zamestnancov technologických centier.

Zmena vychádza z novely č. 376/2018 Z. z. zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.

8. Koniec dvojitému plateniu DPH 

Doterajšie dvojnásobné platenie DPH v niektorých prípadoch, na ktoré upozornil aj portál podnikajte.sk pri absurdnom príklade čaju nakúpeného do kancelárie, sa ruší. Platí to na niektoré presne určené tovary v maloobchodných predajniach ako sú poľnohospodárske plodiny a výrobky zo železa a ocele, z ktorých nákupu boli podnikatelia povinní odviesť DPH dvakrát.

Spôsobené to bolo tým, že pri nákupe takéhoto tovaru nemali podnikatelia právo na odpočet DPH z dokladu vystaveného elektronickou registračnou pokladnicou (ERP). Osobou povinnou platiť daň štátu bol totiž odberateľ, teda kupujúci. Po novom sa tuzemský prenos daňovej povinnosti na odberateľa neuplatňuje pri predaji týchto tovarov, pri ktorých dodávateľ vyhotovuje zjednodušenú faktúru, t. j.  doklad z ERP do 1000 € v hotovosti alebo do 1600 € kartou, alebo inú faktúru, ak cena vrátane dane nie je viac ako 100 €. Kupujúci bude mať právo na odpočet DPH, ak použije tovary na podnikanie.

Zmena vychádza z novely č. 369/2018 Z. z. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

9. Lepšie podmienky podnikania v taxislužbe

Zmeny podnikania v taxislužbe od 1. apríla 2019 sú reakciou na nerovnaké podmienky pre tzv. koncesovaných taxikárov a vodičov, ktorí vozia zákazníkov cez mobilné aplikácie. Preto sa zjednodušujú podmienky pre klasických taxikárov, ale zároveň sa sprísňuje kontrola ich dodržiavania.

Prevádzkovatelia taxislužby naďalej potrebujú koncesiu (podmienkou jej získania na 10 rokov je preukázanie bezúhonnosti) a autá musia byť označené ako taxislužba, aby boli kontrolovateľné.

Odpadá však odborná spôsobilosť, finančná spoľahlivosť, ako aj dodatočná poistka. Už sa neurčuje vek vodiča (pôvodne 21 rokov, po novom je podmienkou len vodičský preukaz) a rovnako ani vek vozidla, ktoré môže byť vlastné alebo s preukázaním práva na jeho používanie. Taxameter nie je v taxíkoch povinný, ak je cena prepravy dohodnutá vopred.

Táto inovácia prospeje najmä taxislužbám, ktoré ponúkajú služby prostredníctvom mobilnej aplikácie. Výmenou za zníženie administratívnej záťaže sú prísnejšie kontroly, nakoľko po novom má aj mestská a štátna polícia možnosť zastaviť taxík a skontrolovať ho, nielen samospráva. Kompetencie v oblasti kontroly môže využiť už aj Slovenská obchodná inšpekcia či inšpektorát práce.

Zmena vychádza z novely zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave.

10. Zjednodušenie prevádzky masážnych a wellness centier či športových zariadení

Kým v súčasnosti predstavuje minimálna mzda 480 € mesačne, od 1. 1. 2019 sa zvyšuje o 40 € na 520 € (nárast o 8,33 % t. j. o 3,73 percentuálneho bodu vyššie ako jej minimálny nárast podľa valorizačného mechanizmu v zmysle § 8 ods. 2 zákona o minimálnej mzde). Dôležitý je aj údaj sumy hodinovej minimálnej mzdy, u ktorej dochádza k nárastu o 0,23 €, t. j. zo súčasných 2, 759 € na 2, 989 €, a to aj z hľadiska výpočtu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti práce, kedy sa táto násobí príslušným koeficientom.

Čistá mzda stúpne zo súčasných 403,18 € na 430,35 €, t. j. nárast o 27,17 € v prípade, že si zamestnanec uplatní odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Zákonná minimálna mzda platí aj pre dohodárov, pozor by si mali dať štatutári firiem v nej zamestnaní práve na minimálnu mzdu, ako aj zamestnávatelia v prípade zamestnancov, ktorí dnes nepoberajú minimálnu mzdu, ale mzdu v rozhraní súčasnej a budúcej minimálnej mzdy (t. j. medzi 480 € a 520 €), nakoľko aj túto bude treba upraviť.

Podľa Testu MSP, ktorý sme vypracovali v spolupráci s Ministerstvom práce SR bude vyššia minimálna mzda stáť MSP až 51,1 milióna €. Podrobnejšie informácie nájdete aj v našom článku o minimálnej mzde.

Zmena vychádza z nariadenia vlády SR č. 300/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2019.

2. Druhá fáza zvyšovania príplatkov za prácu zamestnancov v noci a cez víkendy

V súvislosti so zvyšovaním minimálnej výšky mzdového zvýhodnenia poskytovaného za nočnú prácu a prácu cez víkendy od 1.5.2019 budú mať zamestnávatelia hlbšie do vrecka ešte viac ako v dôsledku zmien od 1.5.2018.

Za každú hodinu nočnej práce pre rizikových zamestnancov (3. a 4. kategória) zaplatia teraz 50 % sumy minimálnej hodinovej mzdy (posledný rok platí 35 % sumy hodinovej minimálnej mzdy), pre tzv. všeobecných zamestnancov (ktorých práca si vyžaduje aj výkon v noci – t. j. napr. potravinový, automobilový priemysel) sa pôjde na 40 % sumy minimálnej hodinovej mzdy (pri uplatnení derogačnej klauzuly 35 %, pričom posledný rok platí 30 % sumy hodinovej minimálnej mzdy).

Za prácu v sobotu bude patriť zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % sumy hodinovej minimálnej mzdy (posledný rok platí 25 % sumy hodinovej minimálnej mzdy) a za prácu v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % sumy hodinovej minimálnej mzdy (posledný rok platí 50 % sumy hodinovej minimálnej mzdy).

V prípade práce vo sviatok sa od 1.5.2018 nastavená výška príplatku v hodnote 100 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca meniť nebude. Test MSP, ktorý sme vypracovali v roku 2018, obsahuje niekoľko výpočtov na základe dát poskytnutých reálnymi firmami, ako napr. hotel, pekáreň a sociálne zariadenie (nakoľko návrh bol napokon predložený poslancami a Ministerstvo práce SR odmietlo sprostredkovať dáta), na základe ktorých sa mzdové náklady zvýšia dotknutým MSP o desiatky tisíc eur v roku 2019.

Zmena vychádza z novely č. 63/2018 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

3. Osobitný odvod pre obchodné reťazce vo výške 2,5 % z čistého obratu

Osobitný odvod vo výške 2,5 % z čistého obratu za obdobie troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov budú napokon platiť tie obchodné reťazce, v ktorých:

• aspoň 25 % čistého obratu pochádza z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi,
• majú prevádzky minimálne v 15 % všetkých okresov a prevádzky majú jednotný dizajn, spoločnú komunikáciu a spoločné marketingové aktivity.

Výnimka z platenia odvodu platí na MSP vo všeobecnosti, a na podnikové predajne, kde je výrobca aj predajcom a maloobchodné predajne, ktoré predávajú jednu sortimentnú skupinu potravín. Obchodné reťazce majú povinnosť predkladať daňovému úradu písomné oznámenie o výške odvodu najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca po stanovenom období a v rovnakej lehote odvod zaplatiť.

Za nesplnenie povinností hrozia podnikateľom sankcie vo výške 0,2 % zo súčtu posledných známych výnosov z prevádzkovej a finančnej činnosti za predchádzajúce účtovné obdobie (v prípade nepodania oznámenia) alebo 10 % z dlžnej sumy pri neuhradení stanovenej čiastky.

Zmena vychádza zo zákona č. 385/2018 Z. z. o osobitnom odvode obchodných reťazcov a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

4. Povinný príspevok zamestnávateľov na rekreáciu zamestnancov na území Slovenska

Zavádza sa nový povinný benefit poskytovaný zo strany zamestnávateľa zamestnancom v podobe príspevku na rekreáciu. Týka sa zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov (t. j. výnimka sa vzťahuje na mikro a malé podniky), pričom títo sú povinní  prispievať na rekreáciu svojich zamestnancov na území Slovenska v sume 55 % výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok.

Suma, ktorou sa zamestnávateľ rozhodne prispieť zamestnancovi na dovolenku, je oslobodená od dane z príjmov aj od povinných odvodov na strane zamestnávateľa aj zamestnanca. O príspevok na rekreáciu budú môcť požiadať zamestnanci, ktorých pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu, je neprenosný a platný do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. Predstavuje osobitný platobný prostriedok alebo obdobný technický prostriedok uchovávajúci majetkovú hodnotu elektronicky, je vydávaný limitovaným poskytovateľom a je možné ho použiť výlučne na území SR u poskytovateľov služieb, ktorí majú s limitovaným poskytovateľom zmluvný vzťah. Výška poplatku za sprostredkovanie služieb predstavuje max. 3 % z hodnoty rekreačného poukazu.

Slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov v podobe služby cestovného ruchu spojenej s ubytovaním najmenej na dve prenocovania, alebo pobytového balíka obsahujúceho ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou, resp. ubytovania najmenej na dve prenocovania, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby. V období školských prázdnin ho možno využiť aj na úhradu rekreácie dieťaťa zamestnanca, ktoré ešte nenavštevuje strednú školu.

Zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov a zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne.

Zmena vychádza z novely č. 347/2018 Z. z. zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu.

5. Rozšírenie priameho elektronického prepojenia registračných pokladníc na finančnú správu

Dochádza k povinnému on-line prepojeniu registračných pokladníc na centrálnu databázu finančnej správy. V praxi to bude znamenať, že o každom nákupe/transakcii bude mať finančná správa informáciu okamžite, nakoľko každý vydaný doklad bude zaevidovaný na centrálnom úložisku eKasa.

Kým od 1.4.2019 môžu začať používať eKasu tí podnikatelia, ktorí dnes používajú na evidenciu tržieb elektronickú registračnú pokladnicu, tak tí podnikatelia, ktorým prvýkrát vznikne povinnosť evidovať tržby od 1.4.2019, majú už povinnosť používať eKasu od tohto dátumu. A od 1.7.2019 sa povinná eKasa týka všetkých podnikateľov bez rozdielu, ktorí evidujú tržbu cez pokladnice, nakoľko ju prijímajú v hotovosti na predajnom mieste a zároveň predávajú tovar alebo poskytujú vymedzenú službu.

Kým doteraz mali podnikatelia možnosť vybrať si napojenie na systémy finančnej správy (v podobe virtuálnej registračnej pokladnice) dobrovoľne, po novom bude pripojenie na finančnú správu povinné. Z elektronických registračných pokladníc sa stanú on-line registračné pokladnice (ORP resp. eKasa). Podnikateľom sa však rozšíria možnosti, nakoľko pokladnicou bude môcť byť nielen klasická ERP, ale aj tablet, mobil, počítač či VRP. Podnikatelia však budú musieť svoje súčasné pokladnice upravovať, niektorí dokonca kupovať nové.

Podľa odhadov Ministerstva financií SR 80 % pokladníc bude stačiť upraviť s jednotkovým nákladom zhruba 80 €, zvyšných 20 % budú musieť podnikatelia vymeniť za nové, čo ich podľa Ministerstva financií SR vyjde na zhruba 280 € za kus. Celkovo tak podnikatelia na Slovensku za zavedenie eKasy zaplatia podľa prepočtov rezortu financií približne 28 mil. €!

Na druhej strane Ministerstvo financií SR argumentuje, že podnikatelia z dlhodobého hľadiska výrazne ušetria na ročných prevádzkových nákladoch, odpadne im povinnosť viesť knihu pokladnice, robiť denné uzávierky, využívať služby servisných organizácií, ako napr. spustenie pokladnice do prevádzky, či jej pravidelné údržby.

Zmena vychádza z novely č. 368/2018 Z. z. zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

6. Zdaňovanie virtuálnych mien

Od 1.10.2018 je účinné zdaňovanie aj virtuálnych mien, tzv. kryptomien. Kryptomenou (virtuálnou menou) sa podľa Metodického usmernenia Ministerstva financií SR k postupu zdaňovania virtuálnych mien chápe digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo a nemá právny status meny, resp. peňazí, avšak je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý je možné prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.  

Príjem plynúci z predaja virtuálnej meny sa považuje za predmet dane, ktorý nie je od dane oslobodený, t. j. je považovaný za zdaniteľný príjem. Za predaj virtuálnej meny sa považuje výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnuté služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny. Nové ustanovenia zákona o dani z príjmov sa použijú už pri podaní daňového priznania po 30.9.2018.

Zmena vychádza z novely č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

7. Povinnosť nahlasovať každé jedno voľné pracovné miesto

Od roku 2019 je zamestnávateľ povinný oznámiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku Úradu práce, v ktorého územnom obvode sa pracovné miesto nachádza. Oznámenie je možné urobiť osobne u pracovníka – agenta pre voľné pracovné miesta, telefonicky, emailom, prostredníctvom internetovej stránky Úradu práce vyplnením dokumentu „nahláška voľného pracovného miesta.“ Zamestnávateľ môže voľné pracovné miesto nahlásiť tiež elektronicky prostredníctvom portálov istp.sk, profesia.sk alebo kariera.sk. Po zverejnení na týchto portáloch považuje Úrad práce povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto za splnenú. Za porušenie tejto povinnosti hrozí zamestnávateľovi pokuta do 300 €.

Ak zamestnávateľ nahlasuje voľné pracovné miesto, ktoré je vhodné aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny, platia tie isté podmienky s výnimkou – v prípade elektronického nahlásenia voľného pracovného miesta môže zamestnávateľ využiť len portál istp.sk.

Zmena vychádza z novely č. 376/2018 Z. z. zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

8. Sprísnenie podmienok pre zamestnávanie cudzincov

Zamestnávateľ, ktorý žiada o vydanie povolenia na zamestnanie alebo súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta musí od nového roka splniť dve kumulatívne podmienky - neporušiť zákaz nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov pred podaním žiadosti (táto lehota sa predlžuje z pôvodných 2 rokov na 5 rokov) a oznámiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku Úradu práce, v ktorého územnom obvode sa pracovné miesto nachádza (minimálne 20 dní pred podaním žiadosti).

Zmena vychádza z novely č. 376/2018 Z. z. zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

9. Každoročná zmena odvodov pre SZČO

Minimálny vymeriavací základ, z ktorého sú SZČO povinné platiť poistné na sociálne poistenie, je ustanovený ako 50 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Tým, že priemerná mzda na Slovensku za rok 2017 podľa Štatistického úradu SR dosiahla 954 €, minimálny mesačný vymeriavací základ na platenie sociálnych odvodov sa pre SZČO za obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zvyšuje zo 456 € na 477 €.

Maximálny vymeriavací základ je stanovený vo výške 7-násobku priemernej mesačnej mzdy a zvyšuje sa za obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019  zo 6284 € na 6 678 €. Živnostníci, ktorým bolo oznámené, že majú platiť minimálne alebo maximálne mesačné odvody, budú musieť zaplatiť novú výšku mesačného odvodu už od 1.1.2019.

Ak teda živnostník od 1.7.2018 platil minimálne odvody vo výške 151,16 €, od 1.1.2019 bude povinný platiť minimálne odvody vo výške 158,11 €, čo predstavuje zvýšenie o 6,95 €. V prípade, že živnostník platil od 1.7.2018 maximálne odvody vo výške 2116,29 eur, od 1.1.2019 bude povinný platiť maximálne odvody vo výške 2213,75 €, čo predstavuje zvýšenie o 97,46 €.

Na rozdiel od minulých rokov si však živnostníci nemusia sami počítať, aké odvody do Sociálnej poisťovne majú platiť. Živnostníkom, ktorým sa od januára mení výška odvodov, nový vymeriavací základ ako aj výšku poistného oznámi Sociálna poisťovňa listom v priebehu januára.

Zmena každoročne vychádza z § 138 ods. 5 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

10. Nová retroaktívna daň z neživotného poistenia