15. júna 2022 bola prijatá novela zákona o odpadoch, ktorá zavádza povinnú selektívnu demoláciu, vrátane systému kontroly pred a po demolácii stavieb. ➡ Vzniká povinnosť zriadenia miesta na triedenie odpadov pri stavbách a demoláciách, čím sa zvýši potreba skladovacích kapacít. ➡ Podnikateľom pribúda povinnosť zabezpečiť zhodnotenie a recykláciu stavebného odpadu a odpadu z demolácie, vrátane zasypávacích prác. Pôvodca odpadu je povinný tieto odpady materiálovo zhodnotiť a recyklát priamo na stavbe prednostne využiť pri svojej činnosti. ➡ Pribúdajú aj administratívne povinnosti, spočívajúce v písomnom ohlásení najneskôr 3 dni vopred pred demoláciou a ďalšom písomnom ohlásení najneskôr do 30 dní po demolácii orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. ➡ Hlavným cieľom tejto novely je zvýšenie miery recyklácie odpadu a predchádzanie vzniku stavebného odpadu.

Včera bola v NR SR prijatá novela Zákonníka práce, ktorou sa zavádza nový poddruh dohody o pracovnej činnosti – tzv. dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Táto dohoda má mať maximálny rozsah 520 hodín v kalendárnom roku a priemerný týždenný pracovný čas za obdobie najviac štyroch mesiacov nesmie presiahnuť 40 hodín. Osoba, vykonávajúca sezónnu prácu na základe takejto dohody, bude zároveň zamestnancom na účely nemocenského a dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, bez ohľadu na to, či jej vznikne právo na pravidelný alebo nepravidelný mesačný príjem. Stanovuje sa aj výnimka z platenia poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti formou novej odvodovej odpočítateľnej položky pri výkone sezónnej práce (v sume 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov).Pri vyššom príjme ako odvodová odpočítateľná položka zamestnanec spolu so svojím zamestnávateľom zaplatí poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti len zo sumy, ktorá prevyšuje odpočítateľnú položku. Za obdobia, počas ktorých sa nebude platiť poistné, sezónnemu pracovníkovi nevznikne nárok na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a súvisiace pozostalostné dôchodky ani na dávku v nezamestnanosti. Účinnosť novely je od 1.1.2023.

Vláda SR prijala včera Návrh zmien a doplnení Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov s účinnosťou od 10.6.2022. ➡ V súlade s odporúčaniami OECD a na základe dobrých príkladov z iných krajín sa vláda SR zaviazala zaviesť pravidelné hodnotenie účelnosti a opodstatnenosti existujúcich regulácií. ➡ Každoročne pribúda na európskej i národnej úrovni veľké množstvo právnych predpisov, ktoré sú prijímané s určitými cieľmi. V čase ich prijatia sú však k dispozícii len obmedzené informácie ohľadom ich budúceho reálneho pôsobenia, založené na odhadoch. ➡ Preto by mali byť právne predpisy po určitom čase ich pôsobenia v prostredí podrobené spätnému, tzv. ex post hodnoteniu, ktorého cieľom je posúdiť, či regulácie vyplývajúce z právnych predpisov alebo nelegislatívnych materiálov po určitom čase ich pôsobenia spĺňajú svoj účel a či sú účinné a vhodné na riešenie problému. ➡ Na základe výsledku ex post hodnotenia je možné jednotlivé regulácie/ustanovenia právnych predpisov zachovať, alebo pristúpiť k návrhu ich zmeny, prípadne zrušenia tak, aby sa potrebný účel dosiahol pri minimalizovaní negatívnych vplyvov. ➡ Zavádzajú sa dva druhy ex post hodnotenia, a to hĺbkové ex post hodnotenie a systematické ex post hodnotenie vybraných regulácií pôsobiacich v podnikateľskom prostredí.

Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 poskytne novú službu, elektronickú PN (ePN), aj pre zamestnávateľov. Komunikácia a výmena údajov pri ePN sa bude uskutočňovať prostredníctvom e-Služieb Sociálnej poisťovne. Zamestnávatelia si v nich nájdu novú záložku s názvom ePN, kde sa budú sústreďovať všetky potrebné údaje o práceneschopnosti ich zamestnancov, bezodkladne online. Prístup k ePN budú mať všetci zamestnávatelia, ktorí využívajú e-Služby Sociálnej poisťovne. Pri pridanej službe ePN by zamestnávatelia mali nanovo venovať pozornosť tomu, aby prístup do e-Služieb mali aktivovaný tí jeho zástupcovia, ktorí pri výkone práce potrebujú práve údaje o dočasných pracovných neschopnostiach zamestnancov. Sociálna poisťovňa poskytne zamestnávateľom prostredníctvom ePN tieto informácie:

• oznámi vznik, trvanie a ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dôvod vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, miesto pobytu zamestnanca počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak dôjde k porušeniu liečebného režimu, poskytne aj túto informáciu.

Zamestnávateľ bude Sociálnej poisťovni prostredníctvom ePN:

• za zamestnanca, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného, zasielať číslo účtu zamestnanca, na ktoré mu vypláca mzdu alebo informáciu, že mzdu vypláca v hotovosti,
• poskytne tiež údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Tieto informácie odošle cez ePN čo najskôr, ak predpokladá, že práceneschopnosť bude trvať viac ako 10 dní (od 11. dňa Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské).

• pri ePN vystavenej z dôvodu pracovného úrazu/choroby z povolania zasielať vyššie uvedené údaje čo najskôr a bez ohľadu na dĺžku predpokladaného trvania PN (dávka sa vypláca od prvého dňa),
• oznamovať obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či bola alebo nebola náhrada príjmu vyplatená, ak ePN bude potvrdená z dôvodu pracovného úrazu/choroby z povolania.

Na základe novely zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách s účinnosť od 1.7.2022 boli prijaté nasledovné významné zmeny. Po novom bude možné predávať potraviny aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, avšak iba vtedy, ak budú bezpečné. Tieto potraviny musia byť zreteľne označené a umiestnené oddelene od ostatných potravín. Prevádzkovateľ s predajnou plochou väčšou ako 400 m²  je povinný najneskôr 48 hodín pred umiestnením potravín, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti, na trh ponúknuť tieto potraviny najmenej jednej charitatívnej organizácii. Prevádzkovateľ môže potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti, predávať, ak charitatívna organizácia do 48 hodín od ponuky neprejaví záujem o tieto potraviny alebo ich odmietne. Bol zrušený povinný 50 % -tný podiel slovenských potravín v reklamných materiáloch. Ten, kto predáva potraviny, vrátane predaja na diaľku, je pri propagácii a marketingu poľnohospodárskych výrobkov a potravín prostredníctvom letáku, reklamného časopisu alebo inej obdobnej formy komunikácie povinný uviesť na ktorejkoľvek strane propagačného letáku informáciu o percentuálnom podiele poľnohospodárskych výrobkov a potravín vyrobených v Slovenskej republike (uvedených v propagačnom letáku slovami: „Tento propagačný leták obsahuje … %-ný podiel potravín vyrobených na Slovensku.“ ). Predajcovia si teda budú môcť sami určiť, ktoré výrobky do letákov zaradia, resp. ktoré nie, a aj to, koľko priestoru im vyčlenia. Veľkosť písma tejto informácie bude najmenej 8 milimetrov a musí byť čitateľná bez jej narušenia iným textom, obrázkom či iným prvkom. Bola schválená regulácia spočívajúca v tom, že každý väčší pripravovaný vývoz potravinárskych komodít s objemom nad 400 ton bude musieť slovenský vývozca hlásiť štátu. Ten potom prehodnotí, či daný obchod nespôsobí nedostatok domácej ponuky surovín. Ak štát proti obchodu nezasiahne, vývozca ho môže zrealizovať. Zoznam plodín a potravín, ktorých by sa mala regulácia týkať, určí vykonávací predpis, ktorý stanoví aj kritické skladové zásoby jednotlivých komodít. Regulácia sa dotkne hlavne vývozov obilia a olejnín. Dvakrát do roka – vždy k 10. augustu a 10. januáru – budú musieť podnikatelia, ktorých sa daná regulácia týka, ministerstvu hlásiť množstvo skladových zásob, čo mali ku koncu júla a ku koncu decembra. Znižuje sa minimálna hranica pokuty pri opakovanom porušení povinností, za ktoré už bola pokuta uložená na 4- násobok sadzby pokuty, a teda najmenej 4 000 eur. Reťazcom by už teda po novom nemali hroziť likvidačné pokuty, ktoré často spôsobovali aj úplné zatvorenie dotknutej prevádzky.

Národná rada SR schválila novelu zákona, ktorou sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady s účinnosťou od 15.6.2022. Novela bola prijatá s cieľom umožniť mestám a obciam vyrubiť vyššiu daň z tzv. schátraných stavieb – ide o neudržiavané stavby, ktoré nezodpovedajú základným požiadavkám alebo ohrozujú život a zdravie osôb. Nakoľko do súčasnosti nemali obce priame finančné páky, prostredníctvom ktorých by mohli vplývať na vlastníkov stavieb, ktoré sú dlhodobo neudržiavané a často sa nachádzajú až v dezolátnom stave, hromadí sa v nich komunálny odpad a zdržiavajú sa v nich ľudia bez domova. Ako najúčinnejší prostriedok, ktorý môže vlastníkov tzv. schátraných stavieb motivovať zabezpečiť ich riadnu údržbu, je ekonomický nástroj v podobe povinnosti platiť vyššiu daň zo stavieb. Novela zákona upravuje koeficient (násobok) ročnej sadzby dane, ktorého hodnotu (od 1 až do výšky 10), budú môcť určiť mestá a obce vo všeobecne záväznom nariadení a ktorý ovplyvní výpočet výšky dane z tzv. schátraných stavieb. Zvýšenú daň z tzv. schátraných stavieb bude možné daňovníkovi vyrubiť až v prípade, že zámer uplatniť na jeho nehnuteľnosť takýto koeficient mu bol aspoň dvakrát písomne oznámený. Koeficient sadzby dane neudržiavanej stavby možno zmeniť alebo zrušiť len k 1.1. zdaňovacieho obdobia.

NR SR prijala dňa 27. apríla novú stavebnú legislatívu, ktorá nahradí súčasný, takmer polstoročný, stavebný zákon. Schválený bol nový zákon o územnom plánovaní a zákon o výstavbe s účinnosťou od 1.4.2024. Cieľom nového zákona o územnom plánovaní je najmä elektronizácia a digitalizácia dát súvisiaca s územným plánovaním a výstavbou napríklad aj zriadením nového informačného systému. Súčasne sa novou právnou úpravou výrazne zjednoduší a zrýchli proces územného plánovania zjednodušením procesov (zrušenie konceptu, neprerokovávanie zadania, harmonizácia s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie). Zásadne sa zmení územné plánovanie, ktoré bude mať jednotnú štruktúru územných plánov miest a obcí. Každá obec bude musieť mať svoj územný plán. Proces povoľovania by sa mal zjednodušiť. Prispieť k tomu má elektronizácia a postupná digitalizácia údajov o území. V súlade so zákonom sa zriadi aj nový štátny Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR ako ústredný orgán štátnej správy pre územné plánovanie, výstavbu a vyvlastnenie, ktorý bude centrálne riadiť aj povoľovanie stavieb a bude vydávať stavebné povolenia. Právomoc doterajších obecných stavebných úradov budú vykonávať pracoviská novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Regionálnych pracovísk bude osem. Kompetencie nového úradu poslanci schválili v zákone o činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy. K stavebným povoleniam budú môcť obce vydávať stanoviská, ktoré budú podkladom na vydanie stavebného rozhodnutia podľa zákona o výstavbe. Zákon o výstavbe prináša väčšiu elektronizáciu, ako aj zrýchlenie a zjednodušenie stavebného konania a procesu stavebného povoľovania. Zákonom sa zavádza možnosť predkladania stavebnej dokumentácie a súvisiacich žiadostí aj v elektronickej forme. Drobné stavby a drobné stavebné práce, ako aj ich odstránenie, budú podliehať len ohláseniu, pričom tento proces má byť plne elektronický. Po novom budú všetky stavby, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie posudzované Ministerstvom životného prostredia. Posilnilo sa aj postavenie účastníka konania, ktorý bude informovaný o vydaní kolaudačného osvedčenia, povolení skúšobnej prevádzky, povolení predčasného užívania stavby aj o overení projektu stavby. Zároveň bude mať účastník konania možnosť podať správnu žalobu voči rozhodnutiu o skúšobnej prevádzke, predčasnom užívaní stavby alebo kolaudačnému osvedčeniu v prípade nesúladu s rozhodnutím o povolení stavby. Zákon má za cieľ aj boj proti tzv. čiernym stavbám, preto stavby postavené nepovolenými stavebnými prácami nebude už možné dodatočne povoliť. Boli doplnené aj pokuty pri čiernych stavbách, pričom čierna stavba bude môcť prepadnúť do vlastníctva štátu, ak by jej odstránenie nebolo účelné.

Národná rada SR prijala dňa 27.4.2022 zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov s účinnosťou od 1.1.2023. Jedným zo základných cieľov zákona a tzv. novej súdnej mapy je špecializácia súdov a sudcov. Špecializácia sa predpokladá pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a pre správnu agendu v samostatnom správnom súdnictve. Počet okresných súdov sa zredukuje zo súčasných 54 na 30 okresných súdov, vrátane dvoch mestských súdov (Bratislava a Košice). Súdna mapa všeobecných súdov v občianskoprávnej agende, trestnoprávnej agende a rodinnej agende sa rozdelí do tridsiatich obvodov prvostupňových súdov (vrátane dvoch mestských súdov v Bratislave a v Košiciach) a ôsmich obvodov odvolacích súdov. Zároveň bol prijatý aj nový zákon o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa zriaďujú 3 nové správne súdy, ktoré spolu s Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky budú tvoriť súdy správneho súdnictva. Sústava súdov správneho súdnictva bude dvojstupňová a upúšťa sa od postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva, pričom ich doterajšia správna agenda sa presúva na tri správne súdy (so sídlami v Banskej Bystrici, Bratislave a Košiciach). V novelizačných článkoch sa menia a dopĺňajú aj súvisiace zákony, ide najmä o procesné predpisy, ktoré doteraz upravovali konanie pred správnymi súdmi a kauzálnu príslušnosť správnych súdov. Účinnosť zákona je od 1. júna 2022, avšak činnosť začnú súdy vykonávať až od 1. januára 2023. Od novej súdnej mapy možno očakávať nielen zrýchlenie súdneho konania a funkčný mechanizmus náhodného výberu sudcov, ale aj zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí. Medzi najdôležitejšie výsledky, ktoré reorganizácia súdov na Slovensku prinesie, patrí: • Primeraná dostupnosť – nová súdna mapa prihliada aj na primeranú fyzickú dostupnosť súdu pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Vzhľadom na postupujúcu elektronizáciu súdnej agendy a zriedkavosť ústnych pojednávaní je dostupnosť rýchleho a kvalitného rozhodnutia dôležitejšia ako fyzická blízkosť budovy súdu. • Rýchlejšie konania – špecializácia sudcov umožní rýchlejšie skončenie zložitejších vecí. Súdy nemajú problém vybaviť v reálnom čase došlý počet jednoduchších a rutinných vecí. Skutočným problémom sú zložitejšie veci, ktorých vybavenie trvá neprimerane dlhší čas. Občania a podnikatelia to vnímajú ako nízku vymožiteľnosť práva. • Kvalita rozhodnutí – s rýchlosťou súvisí vyššia kvalita rozhodnutí na základe špecializácie sudcov a zamestnancov a ich cieleného vzdelávania. Špecializovaný sudca sa ľahšie orientuje vo svojej oblasti, čo okrem rýchlosti predpokladá aj kvalitnejšie rozhodnutie. • Transparentnosť – na súdoch budú pôsobiť štyri skupiny rovnomerne zaťažených sudcov (trestných, civilných, obchodných a rodinných). Osobitná bude sústava správneho súdnictva. Dnes na súdoch pôsobí veľa sudcov s rôznymi agendami v rôznych pomeroch, čo sťažuje procesy porovnávania. V spojení s elektronickým súdnym manažmentom budú mať občania a riadiace orgány súdnictva lepší prehľad, bude jednoduchšie zistiť a riešiť problémy. Transparentnosť prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva. • Efektívnosť – špecializovaní sudcovia na menšom počte súdov vo svojich agendách zabezpečia efektívne vybavenie vecí. Nová súdna mapa umožní aj naozaj náhodné prideľovanie prípadov. Menší počet budov a postupne aj sudcov bez ujmy na právach občanov povedie postupne k úspore prostriedkov na súdnictvo.